Divadlo ASTORKA Korzo ´90 prináša ďalší z príbehov o pozoruhodných osobnostiach na území regiónu.

Pre Divadlo ASTORKA Korzo´90 voľne inšpirované rovnomenným dokurománom.

Margita Czóbelová – posledná barónka. Ovládala veľa jazykov, v kuse fajčila a za každého počasia chodievala plávať do rieky. Ešte aj dnes sú na Slovensku pamätníci, ktorí poznali výnimočnú barónku z kaštieľa, neter nášho slávneho maliara Ladislava Mednyánszkeho.

Cez fragmenty ľudských osudov sledujeme aj príbeh Slovenska v 20. storočí. Sled epizód, strieda začiatok storočia s malou barónkou v rodinnom aristokratickom prostredí a roky päťdesiate, keď dospelá barónka čelí sama novej moci ľudu.

Na jednej strane poézia života, hodnoty vzdelanosti a kultúry, budovanie hospodárstva – dobré stránky monarchie. Na druhej strane povojnové nerešpektovanie pekného, čo nám zanechali predchádzajúce generácie.

Divadlo ASTORKA Korzo ´90 prináša ďalší z príbehov o pozoruhodných osobnostiach na území regiónu. V brilantnom stvárnení Marty Sládečkovej ako Margity Czóbelovej, Borisa Farkaša ako Ladislava Mednyánszkeho a Sarah Arató, Fany Horváthovej, Mateja Landla, Miroslava Nogu, Róberta Jakaba, Lukáša Latináka, Mariána Labudu, Tomáša Tureka v ďalších zaujímavých postavách.

Marta Sládečková získala Výročnú cenu LF 2021/2022 za postavu Margity Czóbelovej.

Margita Czóbelová sa narodila v Rakúsko-Uhorsku ako potomok bohatej, kultivovanej, vzdelanie a umenie pestujúcej rodiny. Na názory, maľovanie a aj osobitú dikciu mal veľký vplyv umelec Ladislav Mednyánszky, matkin brat, ktorý s nimi trávil čas v rodinnom kaštieli v Strážkach. Margitino štúdium na výtvarnej akadémii v Budapešti prerušila prvá svetová vojna; následné historické udalosti jej vzali postupne aj aristokratické privilégiá (prvá Československá republika), aj majetok (revolučné udalosti u nás po roku 1945 a 1948). Počas druhej svetovej vojny sa u nej ubytoval wehrmacht a skrývali sa aj partizáni, dokonca vraj v rovnakom čase. Vplyvom verejnej mienky Margitu na základe Benešových dekrétov po vojne nevysťahovali. Jej zástancom pomohli aj argumenty, že partizánom robila spojku. Ani neskôr neopustila svoj kraj pod Tatrami a zvyšky 500-ročného rodinného dedičstva, hoci dostala veľa ponúk od rodiny a známych v západnej Európe. Pocit zodpovednosti za všetko, čo jej predkovia budovali a zveľaďovali bol silnejší ako strach o budúcnosť.