Neobviňuj zrkadlo, keď v ňom vidíš hlupáka…

Skorumpovaní štátni úradníci sú zdesení, pretože nečakaná kontrola zhora ich môže stáť všetko. Prídu o moc, o nahonobené úplatky obrovských rozmerov, o politický vplyv.

„Ako z čerta urobiť hlupáka“

– Gogoľ sa priznal, že to bolo hlavnou myšlienkou celého jeho života a tvorby.

„Už oddávna sa usilujem len o to, aby sa po mojom diele človek nad čertom do sýtosti nasmial.“

Z listu Ševyriovovi z Neapola, 27. apríla 1847

Zlo všetci vidia vo veľkom porušovaní mravného zákona, v zriedkavých a neobyčajných zločinoch, v šokujúcich rozuzleniach tragédií; Gogoľ prvý uvidel to neviditeľné a najstrašnejšie, to večné zlo nie v tragédii, ale v neprítomnosti všetkého tragického, nie v sile, ale v bezmocnosti, nie v šialených krajnostiach, ale v príliš obozretnom priemere, nie v ostrosti a hĺbke, ale v tuposti a plochosti, v triviálnosti všetkých ľudských citov a myšlienok, nie v tom najväčšom, ale v tom najmenšom. Gogoľ spravil pre mravné rozmery to isté, čo Leibnitz pre matematiku – odhalil niečo ako diferenciálny počet, nekonečne veľký význam nekonečne malých veličín dobra a zla. Prvý pochopil, že čert je to najmenšie, čo sa len v dôsledku našej vlastnej malosti zdá byť mocné. „Nazývam veci,“ hovorí, „priamo menom, čiže čerta nazývam priamo čertom, nedávam mu veľkolepý kostým à la Byron a viem, že chodí vo fraku…“

„Diabol vstúpil do sveta už bez masky: zjavil sa vo svojej pravej podobe.“