Spev vtákov počujeme všade okolo nás. Aby sme im aj lepšie “rozumeli”, pripravili sme pre vás krátky slovník vtáčieho jazyka. V druhej časti seriálu s názvom “Vtáky noci” nájdete popisy nočných vtákov so zvukovými ukážkami a fotografiami a video.
Myšiarka ušatá
Hlas: Mláďatá sa ozývajú krátkym vysokým pískaním každých niekoľko sekúnd od mája do júna.
Dospelé jedince rozoznáme na začiatku hniezdenia od konca februára do apríla krátkym húúú.
Počet hniezdiacich párov: 2 500 – 4 000
Počet zimujúcich jedincov: 7 000 – 10 000
Obdobie výskytu: celoročne
Náročnosť rozpoznania hlasu: 2
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2
Biotop: Hniezdi na sídliskách, zimuje najmä na ihličnatých stromoch na cintorínoch či v parkoch vo väčších množstvách. Takisto hniezdi v remízkach, medziach či v stromoradiach v poľnohospodárskej krajine, v starých hniezdach vrán a strák alebo v polobúdkach.
Kam za druhom: V zime na cintoríny a do parkov k ihličnatým stromom, pod ktorými zvykne byť množstvo vývržkov (vyvrhnuté nestrávené zvyšky potravy v tvare gule, obsahujúce najmä srsť a kostičky hlodavcov). V lete do poľnohospodárskej krajiny do remízok či medzí, ale hniezdi aj na sídliskách vo väčších mestách.
Popis: Myšiarka ušatá sa svojím vzhľadom podobá na výra, ale je menšia, pričom má tiež ozdobné pierka na hlave, ktoré možno niekomu pripomínajú ušká. Typická je oranžová dúhovka.
Sova obyčajná
Hlas: Samec sa ozýva rozdielne ako samica, pričom sa jeho „spev“ začína húkaním a pokračuje takým meniteľným hlasom „huu, hu, hu u uuu uu huh“.
Samica sa ozýva niečo ako „kujit“.
Počet hniezdiacich párov: 2 500 – 3 000
Počet zimujúcich jedincov: 6 000 – 9 000
Obdobie výskytu: celoročne
Náročnosť rozpoznania hlasu: 1,5 (vzhľadom na to, že sa v noci nič iné neozýva)
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 1,5 na správnych miestach v noci
Biotop: Hniezdi vo všetkých lesoch, alebo v parkoch so stromovou vegetáciou. Vyhovujú jej lesy so staršími stromami, v ktorých sú dutiny, ktoré využíva na hniezdenie.
Kam za druhom: Prakticky v každom lese (Malé Karpaty, lužné lesy, ale aj Rusovecký park či les pri jazere Draždiak v Petržalke)
Popis: Sova s nenápadným sfarbením bez ozdobného peria, pričom má čierne oči. Chrbátik je tmavší ako bruško. V Bratislave a v okolí prevláda tzv. hnedá forma.
Výr skalný
Hlas: Po nemecky sa volá Uhu, čo je zároveň prepisom jeho hlasu.
Počet hniezdiacich párov: 300 – 400
Počet zimujúcich jedincov: 700 – 1000
Obdobie výskytu: celoročne
Kategória ohrozenia: NE – nehodnotený
Náročnosť rozpoznania hlasu: 2,5
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 4
Biotop: Má rád skaly a kameňolomy, ale nie vždy na nich hniezdi. Niekedy hniezdi na stromoch v okolí, možno kvôli menšiemu vyrušovaniu, známe sú aj hniezdenia mimo takýchto biotopov, napríklad v Šúri.
Kam za druhom: Počuť ho možno na jar na vhodných miestach, nad Častou, alebo v kameňolomoch na Devínskej Kobyle.
Popis: Je to najväčšia európska sova, tmavohnedej farby s typickými ozdobnými pierkami na hlave. Má oranžové oči.
Zaujímavosti: Veľkú zložku potravy tvoria ježkovia.
Kuvik obyčajný (plačlivý)
Hlas: Hlas pripomína ťahavé „póóóóóď“.
Počet hniezdiacich párov: 800 – 1000
Počet zimujúcich jedincov: 2 000 – 3 000
Obdobie výskytu: celoročne
Kategória ohrozenia: NT (Near threatened) – takmer ohrozený druh z dôvodu malej a klesajúcej populácie
Náročnosť rozpoznania hlasu: 2,5
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 4
Biotop: Dediny a v nich najmä okolia aktívnych poľnohospodárskych družstiev.
Kam za druhom: Poľnohospodárske družstvá a ich blízke okolie.
Popis: Malá sovička tmavohnedej farby so svetlými škvrnami a nevýraznou tzv. tvárovou maskou.
Zaujímavosti: Druh je možné vidieť aj cez deň ako sa vyhrieva na vrchole strechy, alebo za komínom.
Slávik obyčajný
Hlas: Trilkotavé a klokotavé zvuky striedajúce sa s pískaním.
Počet hniezdiacich párov: 10 000 – 20 000
Počet zimujúcich jedincov: 0
Obdobie výskytu: od začiatku apríla do polovice septembra
Náročnosť rozpoznania hlasu: 1,5
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 1,5
Biotop: Hniezdi na zemi, takže na hniezdenie potrebuje husté krovie. Veľmi rád hniezdi v medziach medzi poľami, ale v minulosti bol veľmi rozšírený aj v Slávičom údolí (pred výstavbou).
Kam za druhom: Medze v poľnohospodárskej krajine. Alebo lužné lesy, ktoré majú zvyčajne bohatý zárast. V noci sa jeho hlas rozlieha do diaľky.
Popis: Vták približne vo veľkosti vrabca hnedej farby s hrdzavým chvostom a výrazným veľkým čiernym okom.
Svrčiak zelenkavý
Hlas: jednotné „sirrrrrrrrrr“.
Počet hniezdiacich párov: 300 – 500
Počet zimujúcich jedincov: 0
Obdobie výskytu: od konca apríla do septembra
Náročnosť rozpoznania hlasu: 3
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3,5
Biotop: Polia nechané na úhor prípadne roztrúsené krovité porasty.
Kam za druhom: Do oblastí s vhodným biotopom, napríklad Devínske jazero, prípadne lokalita Hliny nad Modrou.
Popis: Celkovo svrčiaky patria do skupiny „malé hnedé“. Takže sa na seba veľmi podobajú. Dôležitejšie je rozpoznávať ich podľa hlasu. Pre svrčiaky je typický stupňovitý chvost a škvrnenie medzi chvostom a nožičkami. Tento druh má okrový podklad s tmavými škvrnami. Pričom spomedzi všetkých druhov svrčiakov je najviac škvrnitý (z oboch strán tela).
Svrčiak riečny
Hlas: Hlas podobný svrčkovi, či kobylke, „dzedzedzedzedze“.
Počet hniezdiacich párov: 10 000 – 15 000
Počet zimujúcich jedincov: 0
Obdobie výskytu: od konca apríla do augusta
Náročnosť rozpoznania hlasu: 2
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3
Biotop: Okolie riek s hustým porastom, najmä vŕbovým.
Kam za druhom: Najmä v okolí veľkých riek, akými sú Morava a Dunaj.
Popis: Sivohnedý vrch tela so svetlejším bruškom a jemným škvrnením na hrudi, stupňovitý chvost. Sivohnedý podklad so svetlými škvrnami medzi nožičkami a chvostom.
Svrčiak slávikovitý
Hlas: Veľmi podobný hlasu svrčiaka zelenkavého, ale ozýva sa vyslovene z trstinových porastov, dalo by sa prepísať ako „sirrrrrrr“, pričom svrčenie je rýchlejšie.
Počet hniezdiacich párov: 1 000 – 2 000
Počet zimujúcich jedincov: 0
Obdobie výskytu: od začiatku apríla do septembra
Kategória ohrozenia: LC (least concern) – menej dotknutý
Náročnosť rozpoznania hlasu: 2
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2
Biotop: Trstinové porasty aj menších plôch.
Kam za druhom: Prakticky všetky trstinové porasty aj menšej rozlohy, Devínske jazero, Zadný Šúr, Budmerické či Jakubovské rybníky.
Popis: celkovo je skoro jednofarebne sfarbený s jemne svetlejším bruškom. Opäť má stupňovitý chvost a na žltohnedom podklade sú medzi nohami a chvostom okrové škvrny.
Bučiak veľký (trsťový)
Hlas: Veľmi hlboký hlas, do diaľky počuteľné najmä v noci znejúce v literatúre popísané ako: “y-plumb“.
Počet hniezdiacich párov: 50 – 100
Počet zimujúcich jedincov: 5 – 30
Obdobie výskytu: sťahovavý – niekoľko jedincov zimuje
Kategória ohrozenia: VU – zraniteľný
Náročnosť rozpoznania hlasu: 1
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3,5
Biotop: Jedno zo slovenských pomenovaní je aj bučiak trsťový, čo napovedá aj biotopom, v ktorých sa vyskytuje. Sú to trsťové porasty a porasty pálky.
Kam za druhom: V zimnom období najmä pri Dunaji a na jar k rybníkom, či k ramenám s dostatočným porastom trstiny. Devínske jazero, prípadne Jakubovské rybníky.
Popis: Je to veľmi nenápadne sfarbený volavkovitý vták, ktorý má svetlohnedý podklad s tmavými škvrnami. V prednej časti tvoria škvrny pásy, takže ak si natiahne krk hore, a postaví sa do trstiny, vyzerá ako trstina, pričom jemne pohybuje telom, akoby sa hýbala samotná trstina.
Chrapkáč poľný
Hlas: Jeho latinský názov Crex crex naznačuje jeho hlas, ktorý sa dá týmito slovami opísať.
Počet hniezdiacich párov: 1 400 -1 700
Počet zimujúcich jedincov: 0
Obdobie výskytu: od konca apríla do septembra
Kategória ohrozenia: LR:cd – menej ohrozený: závislý na ochrane
Náročnosť rozpoznania hlasu: 1
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 5 (počutie 2)
Biotop: Je to druh viazaný najmä na lúky, pričom má rád najmä vlhké lúky. Jeho početnosť je často viazaná od množstva zrážok.
Kam za druhom: Najlepšou lokalitou je Devínske jazero, ale bol zaznamenaný aj nad Modrou či v blízkosti Technického skla.
Popis: Patrí medzi tzv. chriaštele. Chriaštele sú príbuzné dropom či žeriavom a sú často viazané na vodu. Typické sú krátkym chvostom a relatívne dlhými nohami. Druh je sivohnedo sfarbený s hrdzavými krídlami, ale častejšie ho počuť ako vidieť.
Zaujímavosti: Keď Boh rozdával hlasy, chrapkáč prišiel ako posledný a aj ten hlas spieva falošne. Kuriatka sú čiernej farby.
Chriašteľ vodný
Hlas: Hlas znie akoby niekto zabíjal prasa.
Počet hniezdiacich párov: 300 – 600
Počet zimujúcich jedincov: 2 – 50
Obdobie výskytu: celoročne
Kategória ohrozenia: NE – nehodnotený
Náročnosť rozpoznania hlasu: 1
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3,5; 2 (počutie) Biotop: Hniezdi v záraste vodných plôch, najmä ostricou, či trstinou, alebo pálkou.
Kam za druhom: Prakticky všetky vodné plochy aspoň s jemným zárastom, napr. priesakový kanál vodného diela, rybníky (Zadný Šúr, Jakubovské rybníky, Budmerické rybníky a i.).
Popis: Patrí medzi chriaštele, ktoré sú typické najmä krátkym chvostom a relatívne dlhými nohami. Druh je modrosivo sfarbený s hnedým chrbtom, pričom je typický dlhý červený zobák a nohy s dlhými prstami.
Chriašť bodkovaný
Hlas: Hlas sa dá prirovnať k plieskaniu bičom.
Počet hniezdiacich párov: 60 – 200
Počet zimujúcich jedincov: 0
Obdobie výskytu: od začiatku apríla do konca októbra
Kategória ohrozenia: LR: lc (Least concern) menej dotknutý druh
Náročnosť rozpoznania hlasu: 2
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 5
Biotop: Má rád najmä mokrade s prítomnosťou ostríc.
Kam za druhom: V podstate jediným miestom, kde ho je možno mimo migrácie počuť, je Devínske jazero.
Popis: Chriašte sú typické svojím krátkym chvostom a krátkym zobákom. Od ostatných podobných druhov sa rozpoznáva podľa bodkovaného brucha.
Lelek lesný
Hlas: Ozýva sa podobne ako svrčiaky, pričom mení intenzitu a tón tohto hlasu. Na konci zvykne zaplieskať krídlami, čo je niekedy možné počuť.
Počet hniezdiacich párov: 1 000 – 2 000
Počet zimujúcich jedincov: 0
Obdobie výskytu: začiatok mája – september
Kategória ohrozenia: NE – nehodnotený
Náročnosť rozpoznania hlasu: 2
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 5
Biotop: Má rád riedke lesy popretkávané so suchšími biotopmi, napríklad rúbané po ťažbe.
Kam za druhom: najlepšie na zaznamenanie lelka sú borovicové lesy na Záhorskej nížine, ale vyskytuje sa aj v Malých Karpatoch.
Popis: Sfarbením je podobný kôre stromu, ktorým sa podobá napríklad na výrika či na vrchnú stranu kôrovníka. Má veľké čierne oko a veľký zobák.
Zaujímavosti: Na konáre si sadá pozdĺžne, nie ako väčšina vtákov, priečne.
Prepelica poľná
Hlas: Hlas sa dá popísať ako: „fiť fi riť, fiť fi riť“ prípadne by sa dal prepísať do „chyť mi riť, chyť mi riť“, alebo „podťe žať, poďte žať“.
Počet hniezdiacich párov: 2 000 – 6 000
Počet zimujúcich jedincov: 0
Obdobie výskytu: od apríla a ojedinele až do októbra
Kategória ohrozenia: LC (least concern) – menej dotknutý
Náročnosť rozpoznania hlasu: 1
Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 1 (počuť), 4 (vidieť)
Biotop: Rôzne polia a lúky.
Kam za druhom: Vyskytuje sa na území celého Bratislavského kraja a dokonca aj priamo v Bratislave. Na vhodných biotopoch je možné ju začuť.
Popis: Malý vtáčik podobný jarabici alebo samici bažanta, ktorý má hrdzavo hnedý chrbát a svetlohnedý spodok tela, ktorý prechádza až do okrovej farby, pričom má výrazný pásik nad okom.
Fotografie: Jaro Mikuš, Ján Dobšovič, Michal Richter, Ján Svetlík, Viktor Čech a Richard Schnürmacher
