Poslovia prichádzajúcej jari: Druhá časť – Vtáky noci

17311
Kuvik plačlivý
Kuvik plačlivý

Spev vtákov počujeme všade okolo nás. Aby sme im aj lepšie “rozumeli”, pripravili sme pre vás krátky slovník vtáčieho jazyka. V druhej časti seriálu s názvom “Vtáky noci” nájdete popisy nočných vtákov so zvukovými ukážkami a fotografiami a video.

Myšiarka ušatá

Myšiarka ušatá
Myšiarka ušatá
Myšiarka ušatá

Hlas: Mláďatá sa ozývajú krátkym vysokým pískaním každých niekoľko sekúnd od mája do júna.

Dospelé jedince rozoznáme na začiatku hniezdenia od konca februára do apríla krátkym húúú.

Počet hniezdiacich párov: 2 500 – 4 000

Počet zimujúcich jedincov: 7 000 – 10 000

Obdobie výskytu: celoročne

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  2

Biotop: Hniezdi na sídliskách, zimuje najmä na ihličnatých stromoch na cintorínoch či v parkoch vo väčších množstvách. Takisto hniezdi v remízkach, medziach či v stromoradiach v poľnohospodárskej krajine, v starých hniezdach vrán a strák alebo v polobúdkach.

Kam za druhom: V zime na cintoríny a do parkov k ihličnatým stromom, pod ktorými zvykne byť množstvo vývržkov (vyvrhnuté nestrávené zvyšky potravy v tvare gule, obsahujúce najmä srsť a kostičky hlodavcov). V lete do poľnohospodárskej krajiny do remízok či medzí, ale hniezdi aj na sídliskách vo väčších mestách.

Popis: Myšiarka ušatá sa svojím vzhľadom podobá na výra, ale je menšia, pričom má tiež ozdobné pierka na hlave, ktoré možno niekomu pripomínajú ušká. Typická je oranžová dúhovka.

Sova obyčajná

Sova obyčajná

Hlas: Samec sa ozýva rozdielne ako samica, pričom sa jeho „spev“ začína húkaním a pokračuje takým meniteľným hlasom „huu, hu, hu u uuu uu huh“.

Samica sa ozýva niečo ako „kujit“.

Počet hniezdiacich párov: 2 500 – 3 000

Počet zimujúcich jedincov: 6 000 – 9 000

Obdobie výskytu: celoročne

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1,5 (vzhľadom na to, že sa v noci nič iné neozýva)

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1,5 na správnych miestach v noci

Biotop: Hniezdi vo všetkých lesoch, alebo v parkoch so stromovou vegetáciou. Vyhovujú jej lesy so staršími stromami, v ktorých sú dutiny, ktoré využíva na hniezdenie.

Kam za druhom: Prakticky v každom lese (Malé Karpaty, lužné lesy, ale aj Rusovecký park či les pri jazere Draždiak v Petržalke)

Popis: Sova s nenápadným sfarbením bez ozdobného peria, pričom má čierne oči. Chrbátik je tmavší ako bruško. V Bratislave a v okolí prevláda tzv. hnedá forma.

Výr skalný

Výr skalný
Výr skalný

Hlas: Po nemecky sa volá Uhu, čo je zároveň prepisom jeho hlasu.

Počet hniezdiacich párov: 300 – 400

Počet zimujúcich jedincov: 700 – 1000

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: NE – nehodnotený

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2,5

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 4

Biotop: Má rád skaly a kameňolomy, ale nie vždy na nich hniezdi. Niekedy hniezdi na stromoch v okolí, možno kvôli menšiemu vyrušovaniu, známe sú aj hniezdenia mimo takýchto biotopov, napríklad v Šúri.

Kam za druhom: Počuť ho možno na jar na vhodných miestach, nad Častou, alebo v kameňolomoch na Devínskej Kobyle.

Popis: Je to najväčšia európska sova, tmavohnedej farby s typickými ozdobnými pierkami na hlave. Má oranžové oči.  

Zaujímavosti: Veľkú zložku potravy tvoria ježkovia.

Kuvik obyčajný (plačlivý)

Kuvik plačlivý
Kuvik plačlivý

Hlas: Hlas pripomína ťahavé „póóóóóď“.

Počet hniezdiacich párov: 800 – 1000

Počet zimujúcich jedincov: 2 000 – 3 000

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: NT (Near threatened) – takmer ohrozený druh z dôvodu malej a klesajúcej populácie

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2,5

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 4

Biotop: Dediny a v nich najmä okolia aktívnych poľnohospodárskych družstiev.

Kam za druhom: Poľnohospodárske družstvá a ich blízke okolie.

Popis: Malá sovička tmavohnedej farby so svetlými škvrnami a nevýraznou tzv. tvárovou maskou.

Zaujímavosti: Druh je možné vidieť aj cez deň ako sa vyhrieva na vrchole strechy, alebo za komínom.

Slávik obyčajný

Slávik obyčajný
Slávik obyčajný

Hlas: Trilkotavé a klokotavé zvuky striedajúce sa s pískaním.

Počet hniezdiacich párov: 10 000 – 20 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od začiatku apríla do polovice septembra

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1,5

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 1,5

Biotop: Hniezdi na zemi, takže na hniezdenie potrebuje husté krovie. Veľmi rád hniezdi v medziach medzi poľami, ale v minulosti bol veľmi rozšírený aj v Slávičom údolí (pred výstavbou).

Kam za druhom: Medze v poľnohospodárskej krajine. Alebo lužné lesy, ktoré majú zvyčajne bohatý zárast. V noci sa jeho hlas rozlieha do diaľky.

Popis: Vták približne vo veľkosti vrabca hnedej farby s hrdzavým chvostom a výrazným veľkým čiernym okom.

Svrčiak zelenkavý

Svrčiak zelenkavý

Hlas:  jednotné „sirrrrrrrrrr“.

Počet hniezdiacich párov: 300 – 500

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od konca apríla do septembra

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3,5 

Biotop: Polia nechané na úhor prípadne roztrúsené krovité porasty.

Kam za druhom: Do oblastí s vhodným biotopom, napríklad Devínske jazero, prípadne lokalita Hliny nad Modrou.

Popis: Celkovo svrčiaky patria do skupiny „malé hnedé“. Takže sa na seba veľmi podobajú. Dôležitejšie je rozpoznávať ich podľa hlasu. Pre svrčiaky je typický stupňovitý chvost a škvrnenie medzi chvostom a nožičkami. Tento druh má okrový podklad s tmavými škvrnami. Pričom spomedzi všetkých druhov svrčiakov je najviac škvrnitý (z oboch strán tela).

Svrčiak riečny

Svrčiak riečny

Hlas: Hlas podobný svrčkovi, či kobylke, „dzedzedzedzedze“.

Počet hniezdiacich párov: 10 000 – 15 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od konca apríla do augusta

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3

Biotop: Okolie riek s hustým porastom, najmä vŕbovým.

Kam za druhom: Najmä v okolí veľkých riek, akými sú Morava a Dunaj.

Popis: Sivohnedý vrch tela so svetlejším bruškom a jemným škvrnením na hrudi, stupňovitý chvost. Sivohnedý podklad so svetlými škvrnami medzi nožičkami a chvostom.

Svrčiak slávikovitý

Svrčiak slávikovitý
Svrčiak slávikovitý

Hlas: Veľmi podobný hlasu svrčiaka zelenkavého, ale ozýva sa vyslovene z trstinových porastov, dalo by sa prepísať ako „sirrrrrrr“, pričom svrčenie je rýchlejšie.

Počet hniezdiacich párov: 1 000 – 2 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od začiatku apríla do septembra

Kategória ohrozenia: LC (least concern) – menej dotknutý

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2

Biotop: Trstinové porasty aj menších plôch.

Kam za druhom: Prakticky všetky trstinové porasty aj menšej rozlohy, Devínske jazero, Zadný Šúr, Budmerické či Jakubovské rybníky.

Popis: celkovo je skoro jednofarebne sfarbený s jemne svetlejším bruškom. Opäť má stupňovitý chvost a na žltohnedom podklade sú medzi nohami a chvostom okrové škvrny.

Bučiak veľký (trsťový)

Bučiak veľký
Bučiak veľký

Hlas:  Veľmi hlboký hlas, do diaľky počuteľné najmä v noci znejúce v literatúre popísané ako: “y-plumb“. 

Počet hniezdiacich párov: 50 – 100

Počet zimujúcich jedincov: 5 – 30

Obdobie výskytu:  sťahovavý – niekoľko jedincov zimuje

Kategória ohrozenia: VU – zraniteľný

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3,5

Biotop: Jedno zo slovenských pomenovaní je aj bučiak trsťový, čo napovedá aj biotopom, v ktorých sa vyskytuje. Sú to trsťové porasty a porasty pálky.

Kam za druhom: V zimnom období najmä pri Dunaji a na jar k rybníkom, či k ramenám s dostatočným porastom trstiny. Devínske jazero, prípadne Jakubovské rybníky.

Popis: Je to veľmi nenápadne sfarbený volavkovitý vták, ktorý má svetlohnedý podklad s tmavými škvrnami. V prednej časti tvoria škvrny pásy, takže ak si natiahne krk hore, a postaví sa do trstiny, vyzerá ako trstina, pričom jemne pohybuje telom, akoby sa hýbala samotná trstina.

Chrapkáč poľný

Chrapkáč poľný
Chrapkáč poľný

Hlas: Jeho latinský názov Crex crex naznačuje jeho hlas, ktorý sa dá týmito slovami opísať.

Počet hniezdiacich párov: 1 400 -1 700

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od konca apríla do septembra

Kategória ohrozenia: LR:cd – menej ohrozený: závislý na ochrane

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 5 (počutie 2)

Biotop: Je to druh viazaný najmä na lúky, pričom má rád najmä vlhké lúky. Jeho početnosť je často viazaná od množstva zrážok.

Kam za druhom: Najlepšou lokalitou je Devínske jazero, ale bol zaznamenaný aj nad Modrou či v blízkosti Technického skla.

Popis: Patrí medzi tzv. chriaštele. Chriaštele sú príbuzné dropom či žeriavom a sú často viazané na vodu. Typické sú krátkym chvostom a relatívne dlhými nohami. Druh je sivohnedo sfarbený s hrdzavými krídlami, ale častejšie ho počuť ako vidieť.

Zaujímavosti: Keď Boh rozdával hlasy, chrapkáč prišiel ako posledný a aj ten hlas spieva falošne. Kuriatka sú čiernej farby.

Chriašteľ vodný

Chriašteľ vodný

Hlas: Hlas znie akoby niekto zabíjal prasa.

Počet hniezdiacich párov: 300 – 600

Počet zimujúcich jedincov: 2 – 50

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: NE – nehodnotený

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3,5; 2 (počutie) Biotop: Hniezdi v záraste vodných plôch, najmä ostricou, či trstinou, alebo pálkou.

Kam za druhom: Prakticky všetky vodné plochy aspoň s jemným zárastom, napr. priesakový kanál vodného diela, rybníky (Zadný Šúr, Jakubovské rybníky, Budmerické rybníky a i.).

Popis: Patrí medzi chriaštele, ktoré sú typické najmä krátkym chvostom a relatívne dlhými nohami. Druh je modrosivo sfarbený s hnedým chrbtom, pričom je typický dlhý červený zobák a nohy s dlhými prstami.

Chriašť bodkovaný

Chriašť bodkovaný

Hlas: Hlas sa dá prirovnať k plieskaniu bičom.

Počet hniezdiacich párov: 60 – 200

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od začiatku apríla do konca októbra

Kategória ohrozenia: LR: lc (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 5

Biotop: Má rád najmä mokrade s prítomnosťou ostríc.

Kam za druhom: V podstate jediným miestom, kde ho je možno mimo migrácie počuť, je Devínske jazero.

Popis: Chriašte sú typické svojím krátkym chvostom a krátkym zobákom. Od ostatných podobných druhov sa rozpoznáva podľa bodkovaného brucha.

Lelek lesný

Lelek lesný

Hlas: Ozýva sa podobne ako svrčiaky, pričom mení intenzitu a tón tohto hlasu. Na konci zvykne zaplieskať krídlami, čo je niekedy možné počuť.

Počet hniezdiacich párov: 1 000 – 2 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: začiatok mája – september

Kategória ohrozenia: NE – nehodnotený

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  5

Biotop: Má rád riedke lesy popretkávané so suchšími biotopmi, napríklad rúbané po ťažbe.

Kam za druhom: najlepšie na zaznamenanie lelka sú borovicové lesy na Záhorskej nížine, ale vyskytuje sa aj v Malých Karpatoch.

Popis: Sfarbením je podobný kôre stromu, ktorým sa podobá napríklad na výrika či na vrchnú stranu kôrovníka. Má veľké čierne oko a veľký zobák.

Zaujímavosti: Na konáre si sadá pozdĺžne, nie ako väčšina vtákov, priečne.

Prepelica poľná

Prepelica poľná
Prepelica poľná

Hlas: Hlas sa dá popísať ako: „fiť fi riť, fiť fi riť“ prípadne by sa dal prepísať do „chyť mi riť, chyť mi riť“, alebo „podťe žať, poďte žať“.

Počet hniezdiacich párov: 2 000 – 6 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od apríla a ojedinele až do októbra

Kategória ohrozenia: LC (least concern) – menej dotknutý

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1 (počuť), 4 (vidieť)

Biotop: Rôzne polia a lúky.

Kam za druhom: Vyskytuje sa na území celého Bratislavského kraja a dokonca aj priamo v Bratislave. Na vhodných biotopoch je možné ju začuť.

Popis: Malý vtáčik podobný jarabici alebo samici bažanta, ktorý má hrdzavo hnedý chrbát a svetlohnedý spodok tela, ktorý prechádza až do okrovej farby, pričom má výrazný pásik nad okom.

Fotografie: Jaro Mikuš, Ján Dobšovič, Michal Richter, Ján Svetlík, Viktor Čech a Richard Schnürmacher