Kvalitu spánku môže ovplyvňovať niekoľko faktorov. Pred spaním sa odporúča nejesť ťažké jedlá, vyvetrať si v miestnosti či nepozerať do mobilu. „Necvičiť tesne pred spaním a zabezpečiť pokoj,“ priblížila všeobecná lekárka pre dospelých Júlia Zahnašová.
Kávu by si ľudia mali dopriať do 17.00 h. Podľa Zahnašovej je dĺžka spánku individuálna, priemerný čas je šesť a pol až deväť hodín. „Taktiež je to rôzne u ľudí v iných vekových skupinách,“ podotkla. Doplnila, že malé deti spia desať až 14 hodín, u mladých sa skracuje na šesť až osem hodín a starších ľudí približujúcich sa k šesťdesiatke môže byť čas spánku päť až sedem hodín.
„Na kvalitu spánku dobre vplýva šport a celkovo pohyb na čerstvom vzduchu. V rámci spánkovej hygieny a lepšieho spánku sa odporúča chodiť spať a vstávať v podobných časových intervaloch,“ odporučila Zahnašová. Negatívne na spánok podľa nej vplýva stres či pitie alkoholu.
„Kvalita spánku je znížená aj syndrómom spánkového apnoe s poruchami dýchania počas spánku, kde hrozí aj rozvoj kardiovaskulárnych chorôb a ohrození sú najmä obézni pacienti,“ priblížila. Spoznať ho je možné u ľudí s hlasitým chrápaním, prerušovaným s tichými pauzami. „Práve títo ľudia trpia nadmernou únavou počas dňa, zaspávaním počas dňa a nevýkonnosťou,“ doplnila.
Pri problémoch so zaspávaním je podľa nej najúčinnejšie, ak sa vyriešia rodinné aj pracovné problémy, ktoré spôsobujú stres. „Ak sú to psychické problémy vážnejšieho charakteru, posielam pacienta k psychiatrovi na nastavenie liečby,“ uviedla.
Na pomoc so zaspávaním podľa nej existujú aj prírodné doplnky, ako napríklad z levandule lekárskej, bylinkové čaje či melatonín. „Lieky ako hypnotiká pri poruchách spánku sú návykové a mali by byť užívané maximálne jeden mesiac,“ priblížila s tým, že je to napríklad pri úmrtí v rodine či strate zamestnania. Zároveň sa nesmú užívať dlhodobo a nedokážu vytvoriť kvalitný spánok, spánok je plytký.
Zdroj: TASR
