Predstavujeme vám  ochotnícke divadlá Bratislavského kraja: Divadlo Zrakáč

404

Tam, kde čiastočná, alebo úplná tma zastrie svet naokolo, človek vníma život so všetkým,  čo mu prináša, inými zmyslami. Jeho srdce je však rovnako plné lásky a túžob ako srdce toho, kto má zdravé oči. Nevidieť neznamená nežiť a netúžiť. 

Výnimočnosť hercov ochotníckeho divadla Zrakáč spočíva práve v tom, že hoci je svet okolo nich skrytý v tme, dokážu svojim divákom priniesť vďaka divadelným predstaveniam rôzne  príbehy plné života.  

1. Ako vzniklo vaše divadlo a čo bolo vašou hlavnou inšpiráciou začať s ochotníckym divadlom?

    Divadlo Zrakáč založil v roku 2010 bývalý profesionálny režisér Jozef Pražmári, ktorý počas svojho života prišiel o časť zraku. Inšpirovalo ho, keď raz na Morave vzhliadol predstavenie nepočujúcich hercov. To mu vnuklo myšlienku: „Keď môžu hrať divadlo hluchí, prečo by nemohli aj slepí?“ Obrátil sa teda na Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Tá medzi svojich členov rozšírila informáciu o možnosti vyskúšať si zahrať divadlo. Prihlásilo sa viacero odvážlivcov, ktorí pod vedením Pepa, ako znela jeho prezývka, absolvovali krátky herecký kurz a ešte v tom istom roku naštudovali prvé predstavenie Rómeo a Júlia 2010.

2. Ktoré predstavenie vášho divadla považujete za najdôležitejšie?

    Vždy je to samozrejme predstavenie, ktoré práve hráme. Aktuálne sú takými hneď dve inscenácie. Čaj u pána senátora na doskách Modrého salónu SND a Zvieracia farma, v ktorej spolupracujeme so študentmi z VŠMU. Toto predstavenie považujeme okrem iného za dôležité aj preto, lebo sa v ňom vyskytuje audiokomentár priamo v podaní jedného z hercov na javisku. Práve toto je oblasť, v ktorej si myslíme, že by malo v slovenskom divadelnom prostredí dôjsť k zlepšeniu. Bolo by skvelé, keby čo najviac predstavení zakomponovalo aj audiokomentár pre nevidiacich. Pokúšame sa byť v tomto smere takou hybnou silou, ktorá, veríme, posunie tieto procesy vpred. Našimi divadelnými predstaveniami ľudí nielen zabávame, ale snažíme sa aj o osvetu o tom, ako nevidiacim správne pomôcť, či naopak, kedy pomoc žiaduca nie je. Aj v tejto oblasti totiž vnímame nedostatočné povedomie zo strany verejnosti. Takouto osvetou bolo naše predchádzajúce autorské predstavenie Ste medzi nami.

3. Každé divadlo dopĺňa postupne svoj repertoár, mení žáner, prináša niečo nové. Ako prebieha výber a príprava vašich predstavení?

    Tvorivý kolektív Divadla Zrakáč – herci a režiséri zasadnú za jeden ostrouhlý stôl. Bavíme sa o našich predstavách, či by malo ísť o autorské, alebo prebraté predstavenie, aká by mala byť téma či žáner. Čo napokon odhlasuje väčšina, to platí. Prípadne nás s konkrétnymi titulmi oslovia priamo samotní režiséri. Žánrovo máme najradšej komédie, ktoré divákov bavia najviac a aj v najväčšom počte ich navštevujú.

4. Čo pre vás znamená vaše ochotnícke divadlo, aký vplyv má na vašich divákov a na vás osobne?

     Všetci herci v divadle máme svoju profesiu, ktorej sa venujeme. Divadlo je našim koníčkom, záľubou, pri ktorej sa odreagujeme, zabavíme, zabudneme na každodenné starosti. V neposlednom rade nám však poskytuje aj možnosť sebarealizácie a prezentácie nášho umeleckého talentu. Veríme, že takéto uvoľnenie a odreagovanie zároveň svojimi predstaveniami poskytujeme aj našim divákom, súdiac podľa ich sálv smiechu, či nadšených potleskov. Zaujímavosťou tiež je, že niekedy sa ľudia na nás možno prídu pozrieť ako na takú atrakciu, nevedia si totiž predstaviť, ako by nevidiaci mohli hrať divadlo. Po predstaveniach často skonštatujú, že by si to, že v divadle hrajú herci so zrakovým postihnutím, ani nevšimli.

5. Pre ochotnícke divadlo je najdôležitejší kolektív účinkujúcich – neprofesionálnych hercov. Aký je ten váš divadelný kolektív?

     Budem citovať jedného z našich režisérov: „Sú bezočiví, nedochvíľni a nosia na skúšky psov. :)“ Ale inak je náš kolektív veľmi pestrofarebný – sú v ňom zastúpené všetky vekové generácie i  pohlavia. Máme radi čierny humor a v ničom nevidíme prekážku.

6. Na aké nové predstavenia sa môžu tešiť vaši diváci a aké máte plány do budúcnosti?

    Do budúcnosti máme smelé plány. V roku 2025 by sme radi prišli s premiérou jedného predstavenia, o ktorom ešte nemôžeme nič prezradiť, ale budeme sa snažiť, aby bolo s audiokomentárom. Naše aktuálne predstavenia plánujeme uvádzať jedenkrát za mesiac (Čaj u pána senátora v SND a Zvieraciu farmu v Štúdiu Kaplnka) a v marci s nimi vycestujeme aj do Levoče. Ešte koncom tohto roka sa budeme vzdelávať od nevidím do nevidím na workshopoch z rôznych oblastí divadelného umenia. No a v neposlednom rade, budúci rok Divadlo Zrakáč oslávi 15 rokov na scéne. Pri tejto príležitosti by sme radi pre našich priaznivcov pripravili aj malý darček – vtipné tematické tričká.  

7. Zažili ste počas Vášho pôsobenia v divadle niečo výnimočné?

    Výnimočná je pre nás spolupráca so Slovenským národným divadlom, ktoré sa v roku 2019 stalo našou domovskou scénou. Je tu o všetko perfektne postarané, nám už vlastne stačí len prísť a odohrať predstavenie. V roku 2022 sme túto spoluprácu povýšili na novú úroveň, keď v predstavení Čaj u pána senátora účinkujeme po boku slovenských hereckých legiend – Emílie Vášáryovej a Jána Galloviča. Možnosť zahrať si s týmito skvelými hercami je pre nás výnimočným zážitkom a zároveň veľkou školou.

8. Aké najkrajšie úspechy dosiahlo vaše ochotnícke divadlo?

    Veľkým úspechom pre nás je už spomínaná možnosť účinkovať na doskách SND. Z našich ďalších úspechov musíme spomenúť zisk Novinárskej ceny v kategórii Občianska žurnalistika za podcast Zracast. V roku 2024 sme tiež na Divadelných konfrontáciách v Stupave získali s hrou Zvieracia farma cenu za mimoriadne hodnotnú inscenáciu. V roku 2015 sme reprezentovali Slovensko na medzinárodnom divadelnom festivale v Záhrebe, s hrou Ste medzi nami sme zasa precestovali celé Slovensko.

Za rozhovor a fotodokumentáciu ďakujeme vedúcej súboru Zuzane Hrebičíkovej a celému súboru želáme veľa úspechov pri ďalšej tvorbe a samotných predstaveniach.

Foto: Ľuboš Kotlár, Bara Podola