Vizuálny smog dlhodobo devastuje kvalitu zážitku z verejného priestoru hlavného mesta. Od roku 2019 pracuje hlavné mesto Bratislava na odstraňovaní reklamných objektov – pričom ich odstránili už takmer 900. Kultivácia verejného priestoru však nemôže spočívať iba v odstraňovaní nelegálnych reklamných stavieb, ale v zavedení jasnej a prísnej regulácie.
Reguláciu umiestňovania reklamných stavieb preto zakotvili priamo do územného plánu prostredníctvom zmien a doplnkov. Princípy a štandardy verejnej reklamy ďalej rozvíjajú praktické detaily tejto regulácie. „Kultivovaná reklama ako súčasť podnikania tvorí neoddeliteľnú súčasť verejných priestorov mesta. Má slúžiť napríklad na propagáciu obchodov, firiem, miestnych produktov, ale aj kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. Kvalitne spracovaná vizuálna komunikácia má potenciál zvyšovať, alebo aspoň neznižovať, kvalitu verejného priestoru a prispievať tak k pozitívnej atmosfére v meste. Slovné spojenie kultivovaná reklama, však v Bratislave vyznieva ako oxymoron. A práve to má zmeniť manuál Princípy a štandardy verejnej reklamy, ktorý vytvoril Metropolitný inštitút Bratislavy,“ približuje mesto na sociálnej sieti.
Dôležitou súčasťou manuálu sú pravidlá pre samostatne stojace reklamné stavby, čiže bilboardy, citylighty alebo plagátové valce. Pri každom type reklamy je uvedená odporúčaná veľkosť, umiestnenie a kompozícia, materiál, farba či forma. Manuál taktiež určil minimálnu vzdialenosť jednotlivých reklamných stavieb – napríklad v prípade cityligthov je to 100 metrov.
Vonkajšia reklama však nie sú len bilboardy, megaboardy či citylighty. Patria k nej napríklad aj vývesné štíty alebo označovanie prevádzok obchodných domov, vitríny či polepy výkladov, ktoré pri pobyte v meste skrátka nie je možné prehliadnuť. Aj tieto potrebujú jasné pravidlá, a práve manuál prináša odporúčania majiteľom prevádzok, ako označiť svoje firmy či kaviarne tak, aby nevytvárali vizuálny smog vo verejnom priestore.
Manuál okrem toho rieši aj iné situácie, napríklad v určitých pamiatkových územiach nemajú byť umiestňované žiadne reklamné stavby okrem vývesných štítov a označení prevádzok na budovách. Osobitne sú chránené aj národné kultúrne pamiatky, na ktorých sa nepripúšťa umiestňovať akúkoľvek reklamu.
Dokument vychádza z Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava, ktorý bol doplnený o kapitolu o regulácii vonkajšej reklamy. Záväzná časť Územného plánu hl. mesta SR Bratislava má právne záväzný charakter.
Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy www.mib.sk
