Pripomenuli sme si oslobodenie Bratislavy

296

Štvrtého apríla uplynulo 76 rokov od chvíle, kedy v hlavnom meste Slovenskej republiky a centre Bratislavskej župy zavládol mier.

To si vyžiadalo obete stoviek mužov a žien Sovietskej armády, ktorým pomáhali aj príslušníci armády Rumunska a osloboditelia iných národnosti. Vážme si ich pamiatku. Pamiatku ich odvahy, keď ďaleko od svojich domovov a svojich rodín položili to najcennejšie čo človek má – svoje životy za slobodu nás! Dnes žijeme v mieri a hrôzy vojny sú pre nás vzdialené. Práve preto si musíme pripomínať výročia, ako je to dnešné, aby sme vzdali hold hrdinom a zároveň spomienkou na nich pripomenuli všetkým generáciám, že mier nie je samozrejmosťou, že o mier sa treba usilovať,” uviedol pri príležitosti oslobodenia Bratislavy Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

Slávne pietne miesto oslobodenia Bratislavy – Slavín, vždy býval v tento deň plný ľudí, vencov a kytíc. Nečakaná pandémia koronavírusu to na chvíľu zmenila. Memoriál vďaky a slávy tých, ktorí odovzdali najvyššiu obeť pri oslobodzovaní nášho hlavného mesta síce dnes v tichosti pripomína ich hrdinstvo, ale v našich mysliach stále žije spomienka na ich odhodlanie priniesť nie len Bratislave, či Slovensku, ale celej Európe slobodu.

Ako pripomenul predseda BSK Juraj Droba, “vyhasnuté životy, často mladých ľudí – vojakov, nemožno nikdy nahradiť. Možno však na veky pamätať a všetkým nám pripomínať zmysel ich najvyššej obete. Úprimne cítim, že je povinnosťou nás, ktorí žijeme v časoch mieru opakovať a pripomínať zmysel položenia ich životov na piedestál našej slobody. Každý jeden z vojakov, ktorí odpočívajú na bratislavskom Slavíne sa už nevrátili k svojim rodinám. Už nemohli naplniť svoje sny a predstavy ako žiť slobodný život v mieri. Spomínajme preto aj na ich rodičov, bratov, sestry, či ich deti, ktorí si na veky ponesú to bolestné prázdno po strate blízkej osoby, ktorá položila život za mier ľudstva. Toto majme na pamäti, ak sa zamýšľame nad veľkosťou ich osobnej obety. Skláňam sa v úcte a pokore pred odvahou týchto vojačiek a vojakov, pre mňa navždy hrdinov. Patrí im naša nesmierna vďaka za to, že už generácie Slovákov žijú v mierových časoch a že dnes máme stabilnú, úspešnú a inšpiratívnu krajinu, naše Slovensko,” dodal Juraj Droba.

V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas bojov zhorelo a bolo poškodených viacero budov, ale oproti iným zničeným mestám neboli tieto škody také výrazné.

História oslobodenia Bratislavy

Koncom marca 1945 mesto vo veľkej miere opúšťali profašistickí príslušníci Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Pronemecká vládna reprezentácia vojnovej Slovenskej republiky sa spolu s prezidentom Jozefom Tisom a úradmi presídlila do Holíča a neskôr utiekla do Rakúska.

V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa prestalo pracovať v úradoch a vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla toho roku zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu. Dunenie kanónov avizovalo blížiaci sa front. Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila Starý most, ktorý je v tomto čase v rekonštrukcii. Podpálili niekoľko administratívnych budov. Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať slovenskú metropolu bez boja. Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády zaujali 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát.

Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých vojenských zložiek a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov, boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov. Na petržalskej strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda. Priame boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Na druhý deň nastala hlavná ofenzíva Červenej armády. V skorých ranných hodinách po krátkej leteckej príprave a prudkej raketovej a delostreleckej paľbe vyrazili jej pozemné sily do útoku.

V priestore Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky vytlačili nemeckú obranu a dosiahli výhodné pozície pre boj o celé mesto. Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale aj bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády. Fašistická armáda sa pod náporom presily dala na útek a v meste pokračovali pouličné boje s niekoľkými gardistickými a esesáckymi skupinami. V popoludňajších hodinách dosiahli vojaci Červenej armády západné okraje mesta a nemecké vojská boli z neho vytlačené. Posledné boje definitívne utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách.

Hlavné mesto Sovietskeho zväzu Moskva si podľa rozkazu č. 330 zo 4. apríla 1945 dvadsiatimi salvami z 220 diel pripomenulo víťazstvo v bojoch o Bratislavu a jej oslobodenie.

Zdroj: TASR