Bratislavu pred 77 rokmi oslobodili sovietski vojaci, boje si vyžiadali stovky životov

6544
Župan Juraj Droba
Župan Juraj Droba

Štvrtého apríla uplynulo 77 rokov od chvíle, kedy v hlavnom meste Slovenskej republiky a centre Bratislavskej župy zavládol mier. Vytlačenie nacistických vojsk z hlavného mesta Slovenska si v apríli 1945 vyžiadalo stovky životov na oboch stranách. 

Práve som bol vzdať úctu tým, ktorí pred 77 rokmi položili životy pri oslobodzovaní Bratislavy. Rusi, Ukrajinci, Rumuni a ďalšie národnosti. Ako obyvateľ Bratislavy vám ďakujem. Vlastnými životmi ste vykúpili našu slobodu,“ uviedol pri príležitosti oslobodenia Bratislavy Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja.

V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas bojov zhorelo a bolo poškodených viacero budov, ale oproti iným zničeným mestám neboli tieto škody také výrazné. „Vyhasnuté životy, často mladých ľudí – vojakov, nemožno nikdy nahradiť. Možno však na veky pamätať a všetkým nám pripomínať zmysel ich najvyššej obete. Úprimne cítim, že je našou povinnosťou opakovať a pripomínať zmysel položenia ich životov na piedestál našej slobody. Každý jeden z vojakov, ktorí odpočívajú na bratislavskom Slavíne, sa už nevrátili k svojim rodinám. Už nemohli naplniť svoje sny a predstavy, ako žiť slobodný život v mieri. Spomínajme preto aj na ich rodičov, bratov, sestry, či ich deti, ktorí si na veky ponesú to bolestné prázdno po strate blízkej osoby, ktorá položila život za mier ľudstva. Toto majme na pamäti, ak sa zamýšľame nad veľkosťou ich osobnej obety. Skláňam sa v úcte a pokore pred odvahou týchto vojakov, pre mňa navždy hrdinov. Patrí im naša nesmierna vďaka za to, že už generácie Slovákov žijú v mierových časoch a že dnes máme stabilnú, úspešnú a inšpiratívnu krajinu, naše Slovensko,“ dodal Juraj Droba.

História oslobodenia Bratislavy

Koncom marca 1945 mesto vo veľkej miere opúšťali profašistickí príslušníci Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Pronemecká vládna reprezentácia vojnovej Slovenskej republiky sa spolu s prezidentom Jozefom Tisom a úradmi presídlila do Holíča a neskôr utiekla do Rakúska.

V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa prestalo pracovať v úradoch a vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla toho roku zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu. Dunenie kanónov avizovalo blížiaci sa front. Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila Starý most, ktorý je v tomto čase v rekonštrukcii. Podpálili niekoľko administratívnych budov. Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať slovenskú metropolu bez boja. Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády zaujali 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát.

Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých vojenských zložiek a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov, boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov. Na petržalskej strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda. Priame boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Na druhý deň nastala hlavná ofenzíva Červenej armády. V skorých ranných hodinách po krátkej leteckej príprave a prudkej raketovej a delostreleckej paľbe vyrazili jej pozemné sily do útoku.

V priestore Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky vytlačili nemeckú obranu a dosiahli výhodné pozície pre boj o celé mesto. Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale aj bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády. Fašistická armáda sa pod náporom presily dala na útek a v meste pokračovali pouličné boje s niekoľkými gardistickými a esesáckymi skupinami. V popoludňajších hodinách dosiahli vojaci Červenej armády západné okraje mesta a nemecké vojská boli z neho vytlačené. Posledné boje definitívne utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách.

Zdroj: TASR