Pripomíname si okupáciu Československa v auguste 1968

1378
Pietna spomienka na 21. august 1968

„Milí priatelia a zdá sa, že toto bude už posledná výzva, s ktorou sa na vás obraciame, pretože v tejto chvíli nás obsadzujú príslušníci sovietskej armády,“ zaznelo v československom rozhlase 21. augusta 1968.

Do Československa sa v jednom momente doslova vlialo pol milióna vojakov, vyše 6 000 tankov, 800 lietadiel a 2 000 diel. Okupanti nás napadli zo všetkých svetových strán. Okupácia a všetko to, čo prišlo po nej, si vybrala svoju daň. Mnohých ľudí obrala o najkrajšie roky života, žili v neustálom strachu. Ale všetkým ukázala, že v národe sa zrodila nezlomná túžba po slobode. Tú sme spoločne ukázali počas diania v novembri 1989.

„Ak aj vaši rodičia, či blízki zažili hanebný príchod tankov do krajiny v strede Európy, tak si všetko to, čo videli a počuli, nechajte vyrozprávať, dnes a opäť a opäť. Vypočujte si ich príbeh a rozprávajte ho svojim deťom. Na tieto potupné udalosti nesmieme nikdy zabudnúť. Rovnako, ako na nikoho, kto vtedy prišiel o život, alebo počas nasledujúcich 21 rokov o slobodu, radosť zo života, či majetok,“ reagoval na výročie okupácie župan Juraj Droba.

Okupanti zavraždili 139 obyvateľov Československa, vrátane detí. „Niekoľko vojakov z roztopašnosti strieľalo z automatov na bezbranných civilných obyvateľov,“ odznelo tiež vo vysielaní.

Najväčšia ozbrojená akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny

Armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili v noci z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky (ČSSR). Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu.

Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril aj o 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. „Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska,“ vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Intervenčným jednotkám v počte približne 500.000 vojakov, 6300 tankov, 2000 diel a 800 lietadiel velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.

Medzi prvými obeťami okupácie v Bratislave boli v tom čase len 15-ročná Danka Košanová, ktorú zasiahla guľka na schodoch Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí a o rok starší Peter Legner, ktorého smrteľne postrelili pred budovou hlavnej pošty na Námestí SNP.

Spolu si invázia spojeneckých vojsk na Slovensku vyžiadala 37 obetí na životoch. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.

Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov nátlaku Kremľa odolal a protokol nepodpísal František Kriegel.

Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.

Dočasný“ pobyt trval 23 rokov

Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a začal sa proces normalizácie.

V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.

Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil „dočasný“, 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.

Foto: Jana Šantavá / BSK
Zdroj: TASR, BSK