Na základe prítomnosti protilátok u neočkovaných sa nedá posúdiť, kedy k infekcii došlo, a či daná hladina protilátok zabezpečuje dostatočnú ochranu voči reinfekcii. Diagnostické testy protilátok založené na pôvodnom proteíne S nehovoria prakticky nič o ochrane pred novými variantami vírusu.
„V súčasnosti je známe, že 10 až 24 % nakazených pacientov netvorí protilátky, najmä ak bol priebeh ochorenia mierny alebo asymtomatický. Podľa súčasných vedomostí vyšetrenie protilátok nie je indikátorom pre rozhodovanie sa pre očkovanie či podanie tretej dávky,“ upozorňuje profesor Miloš Jeseňák, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie. Ako dodáva, stanovenie prognózy, resp. rizika re-infekcie u jednotlivca na základe vyšetrenia protilátok, nie je bežne ponúkanými testami možné – len niektoré testy vedia totiž stanoviť neutralizačné protilátky.
Dôkaz o prítomnosti protilátok proti SARS-CoV-2 je doplnkovou metódou a tá môže byť použitá ako podporná metóda v kombinácii s metódami priameho dôkazu SARS-CoV-2.
„Samotná prítomnosť protilátok proti SARS-CoV-2 u neočkovaného jedinca bez predchádzajúceho priameho dôkazu infekcie metódou real-time RT-PCR znamená iba pravdepodobný kontakt s vírusom SARS-CoV-2 pred zhruba viac ako dvomi týždňami, bez možnosti posúdenia, kedy k infekcii došlo, a či daná hladina protilátok zabezpečuje dostatočnú ochranu voči reinfekcii. Protilátková odpoveď na infekciu vírusom SARS-CoV-2 je súčasťou komplexnej imunitnej odpovede organizmu. Je do veľkej miery individuálna, podmienená interakciou imunogénnych súčastí mikroorganizmu a imunitných mechanizmov hostiteľa, ďalej tiež vekom či pridruženými ochoreniami hostiteľa a mnohými ďalšími faktormi. Okrem toho je známe, že ochrana získaná prekonaním infekcie COVID 19 časom slabne,“ doplnila Monika Czirfuszová, predsedníčka Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie SLS.
Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR
