V pondelok 29.11.2021 opäť zasadla Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj BSK, inštitucionálny mechanizmus spájajúci na jednej úrovni zástupcov regionálnej a miestnej samosprávy, štátnej správy a kľúčových socioekonomických partnerov za účelom dosiahnutia územnej dohody na prioritách rozvoja regiónu.
V súčasnosti prebieha finálna fáza vyjednávania podmienok Partnerskej dohody a nastavovanie základných rámcov Operačného programu Slovensko. Obidva kľúčové dokumenty sú v gescii Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Členom Rady partnerstva prezentoval aktuálne informácie generálny riaditeľ sekcie OP Slovensko Ján Ridzoň.
V rámci procesu vyjednávania s Európskou komisiou má ministerstvo z pohľadu Bratislavského regiónu jednu nesmierne dôležitú úlohu – zabezpečiť a obhájiť presun 10% finančných prostriedkov z alokácie menej rozvinutých regiónov na potreby realizácie projektov na území Bratislavského kraja. Bez tohto navýšenia alokácie pre územie BSK bude nemožné zásadne podporiť riešenie významných štrukturálnych problémov, ktorými v súčasnosti región trpí.
„Nesieme si so sebou obrovský modernizačný dlh, Bratislavský kraj bol dlhodobo vylúčený z mnohých oblastí podpory a neprávom ukrátený o možnosti externého financovania rozvojových projektov. Dôvodom boli štatistiky, v ktorých Bratislavský kraj vychádza ako jeden z najbohatších regiónov Európskej únie. Tieto čísla však neodrážajú realitu a v skutočnosti región trpí vážnymi štrukturálnymi problémami, počnúc oblasťou dopravy, cez závažné environmentálne problémy a potrebu adaptácie na klimatické zmeny, až po nedostatok kapacít v školskej, sociálnej aj zdravotníckej infraštruktúre,“ vysvetlil župan Juraj Droba.
Zároveň je dôležité uplatniť možnosť 10% transferu medzi jednotlivými fondami v prospech kohézneho fondu. Práve ten totiž na území Bratislavského kraja ako jediný môže pomôcť financovať kľúčové investície v oblasti dopravy a životného prostredia.
Členovia Rady partnerstva na zasadnutí schválili uznesenie, ktorým vyjadrujú plnú podporu pre aplikovanie týchto presunov a dávajú tak Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie silný mandát do ďalších vyjednávaní na európskej úrovni.
„Všetci kľúčoví aktéri v území majú v tomto jednoznačnú zhodu, všetci sme si vedomí rizika ak by k presunu prostriedkov do Bratislavského kraja neprišlo. Na rozvoj regiónu by sme nemali takmer žiadne externé zdroje“, zhodli sa župan Droba a primátor Bratislavy Matúš Vallo.
„Pozíciu Bratislavského kraja tiež zásadne komplikujú pravidlá pre viac-rozvinuté regióny, predovšetkým tzv. tematická koncentrácia. V praxi to znamená, že až 85% všetkých zdrojov bude musieť byť nasmerovaných do dvoch cieľov kohéznej politiky – SMART a GREEN. Len malá časť externých prostriedkov bude tak určená pre riešenie problémov v rámci dopravnej infraštruktúry a podpory vzdelávania, sociálnych služieb, zdravotníctva, ale tiež cestovného ruchu a kultúry“ objasnila Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov.
O to väčší význam má pre Bratislavský kraj možnosť uchádzať sa o podporu v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Viac detailov k jednotlivým komponentom Plánu členom Rady partnerstva predstavila Petra Vokáňová zo sekcie Plánu obnovy na Úrade vlády SR. Pre Bratislavský kraj sú mimoriadne dôležité najmä oblasť podpory materských a základných škôl, keďže na tieto nebudeme mať z klasických eurofondov takmer žiadne prostriedky. Veľkou témou bude tiež podpora cyklodopravy.
„Vďaka analytike Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja kraja máme pre tieto oblasti zozbierané dôležité dáta o potrebách územia a projektových zámeroch. Chceme preto dosiahnuť, aby sa pri rozhodovaní o smerovaní podpory Plánu obnovy v týchto témach do veľkej miery zohľadňovala Integrovaná územná stratégia a jej projektové zásobníky. Od začiatku tvrdíme že Integrovaná územná stratégia hovorí o prioritách regiónu bez ohľadu na zdroje financovania a význam Rady partnerstva nie je ohraničený len financovaním EŠIF“ vysvetľuje Peter Furik, riaditeľ Odboru implementácie operačných programov.
Ďalšie zasadnutie Rady partnerstva je plánované na február budúceho roku, v tom čase už budú známe všetky detaily Partnerskej dohody aj operačného programu Slovensko, teda aj alokácie pre jednotlivé regióny. Budeme tak opäť bližšie k implementácii prvých projektov z nového programového obdobia. Práve Rada partnerstva bude v mnohých oblastiach rozhodovať o tom, ktoré projekty získajú podporu.
