[et_pb_section fb_built=“1″ _builder_version=“3.23.3″ custom_padding=“0px|||||“][et_pb_row _builder_version=“3.23.3″ custom_padding=“0px|||||“][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.23.3″][et_pb_text _builder_version=“3.23.3″]
Naša učiteľka angličtiny sa volá Grace. Je Američanka, má 23 rokov. Na Gymnáziu Karola Štúra v Modre učí 15 hodín týždenne študentov od 12 do 19 rokov.
Grace, povedz nám niečo o sebe.
Volám sa Grace Sprockett, pochádzam zo Cincinnati v Ohiu a ocitla som sa na Slovensku, kde momentálne učím a žijem. Dalo by sa povedať, že to bol zatiaľ najlepší rok môjho života. Na jar, po ukončení štúdia na univerzite v Cincinnati, som sa rozhodla prihlásiť do Fullbright programu a ísť učiť angličtinu na Slovensko. Fullbright je organizácia so sídlom v Amerike, ktorá podporuje kultúrne výmenné programy v oblasti výskumu a vzdelávania. Spolupracujú s rôznymi krajinami po celom svete a ročne odmeňujú okolo 8000 grantov. Z toho okolo 2000 ide študentom a vedcom zo Spojených štátov , 4000 študentom zo zahraničia a ostatok vedcom zo zahraničia, učiteľom, a.i.. (https://www.cies.org/about-us). Odchod z Ameriky znamenal, že som musela odísť od svojej milujúcej rodiny – mojej mamy, otca, dvoch mladších bratov, a hlavne môjho psa. Avšak moja rodina aj priatelia plne podporili toto moje nové dobrodružstvo a radi sa prostredníctvom mňa dozvedajú nové veci o Slovensku a jeho osobitostiach a kultúre. Osobne si najviac užívam objavovanie miest, kde sa dá vychutnať dobrá zmrzlina, v pokoji si sadnúť a čítať ľúbostné romány a hlavne objavovať čo najviac krajín.
Prečo si sa rozhodla navštíviť Slovensko?
Slovensko malo vždy v mojom srdci svoje miesto. Moja babka bola pôvodom Slovenka. Volali sme ju „Baba“. Jej rodina pochádzala z dedinky Kurima na východnom Slovensku. Počas detstva sme jedávali pirohy a orechovník. Od útleho detstva som v kontakte so slovenskou kultúrou. Som obdivovateľkou kultúrneho dedičstva, krásnej prírody a Slovenska ako takého. Preto som sa rozhodla naučiť sa ešte viac o tejto krajine a taktiež sa vrátiť ku koreňom a skúmať svoj pôvod. Slovensko som si vybrala aj preto, lebo je pre mňa predstavuje „skrytý“ drahokam Európy. Je to krajina s bohatou históriou a žije tu plno ľudí, ktorí sú hrdí na to, odkiaľ pochádzajú. Ľudia, ktorí sem prídu, do všetkého sa zamilujú. Od bratislavského Starého mesta až po dych berúce vrchy a jazerá Tatier.
Aké boli tvoje prvé dojmy zo Slovenska?
Hneď, ako som prišla, zaujalo ma, akí na mňa boli všetci milí. Keď som priletela sama s tromi veľkými kuframi (boli takmer väčšie ako ja), taxikár, ktorý ma viezol do hotela, bol neskutočne priateľský a porozprával mi o všetkých svojich obľúbených miestach na Slovensku. Bola som zničená z letov a bez znalosti jazyka stratená v neznámej krajine, avšak vďaka ochote ľudí som sa okamžite cítila vítaná. Pamätám si, keď som po prvý raz videla Bratislavský hrad. Pomyslela som si : „Wow! Som vážne v Európe a rovno predo mnou je hrad!“ . V Amerike učím dejepis, a tak ma udivovalo, ako sa tu prelímajú časti národnej histórie. Postkomunistické budovy sa postupne zapĺňajú farbami a umením a všade je prítomná kreativita. Celkovo môj prvý dojem bol, že som sa cítila ako doma, napriek tomu, že som bola od domova ďaleko. Okamžite som vedela, že si tu vybudujem krásne vzťahy a priateľstvá a prežijem tu rok plný smiechu a lásky.
Ako vyzerá tvoj všedný deň na Slovensku?
Moje dni tu sa veľmi podobajú na to, ako trávim čas v Amerike. Zobudím sa a idem do školy. Počas dňa učím hodiny angličtiny od primy po oktávu/IV.A. Moji študenti sú užasní a každý deň som veľmi šťastná, že mám možnosť učiť ich a pracovať s nimi. Po škole idem na obed pozostávajúci z výbornej polievky a hlavného jedla. Potom sa môj program líši zo dňa na deň. Väčšinou však učím 2-3 súkromné hodiny angličtiny. Tieto sú či už pre študentov, alebo dospelých, ktorí si chcú zdokonaliť znalosť jazyka. Potom riešim „dospelácke“ záležitosti ako pranie alebo upratovanie. Každý deň sa však snažím ukončiť buď výletom do kaviarne (tam nikdy nemožem odolať domácim koláčikom – hlavne veterníkom), alebo trávením času s kamarátmi z Modry a okolia. Modra je nádherné mesto, ktoré sa oplatí objavovať. Rada sa len tak prechádzam a obdivujem vinohrady, historické budovy a Malé Karpaty.
Ako si si našla na Slovensku kamarátov a ako s nimi tráviš čas?
Berúc do úvahy, že pochádzam zo stredozápadu Ameriky, hľadanie kamarátov pre mňa vôbec nie je ťažké, keďže sa na všetkých stále usmievam a rada spoznávam nových ľudí (Slováci si najprv nevedeli zvyknúť na to, že sa stále usmievam, očividné bolo, že nepochádzam odtiaľto). Veľa ľudí som spoznala v Modre. Je to malé mestečko a všetci sa tu poznajú, takže v momente, ako som spoznala jedného človeka, som spoznala ďalších. To, že som Američanka, je zaujímavá situácia, pretože ľudia za mnou chodia, aby si vylepšili angličtinu a toto mi taktiež veľmi pomohlo pri zoznamovaní sa. Najlepšia stratégia však bola nebáť sa a vybrať sa do kaviarní, barov a reštaurácíí. Na Slovensku sa dajú s kamarátmi robiť rôzne aktivity a možnosti sú nekonečné. K mojim najobľúbenejším patria okrem kaviarní, cestovanie (zatiaľ moje najobľúbenejšie miesto na Slovensku je Trenčiansky hrad) a návštevy koncertov a festivalov. Predtým, ako som sem prišla, som nebola úplný nadšenec pre prírodu, ale tunajšia príroda ma pretvorila na milovníka turistiky.
Aký máš názor na slovenských študentov, školský systém a Slovákov celkovo? Mohla by si ich porovnať s tými v Amerike?
Slovenskí a americkí študenti sú rôzni, pravdou však je, že sú si viac podobní ako rozdielni. Hlavné je uvedomiť si, že puberťák bude puberťákom nezávisle od krajiny, v ktorej žije. Majú rovnaké sklony a priečia sa im rovnaké veci. Aj keď som to neočakávala, študenti na Slovensku a v Amerike majú veľmi podobnú náturu. Môj názor na nich je rovnaký : absolútne zbožňujem a uznávam každého jedného z nich. Priniesli mi veľa smiechu, krásnych momentov, ale hlavne ma naučili vidieť veci z iného uhla pohľadu, čo výrazne prispelo k rozvoju mojich učiteľských schopností a metód. Keď som začala učiť na Slovensku, najviac ma prekvapila úroveň angličtiny mojich študentov. Hovoria plynulo a ich schopnosť chápať a interpretovať hodiny spôsobom, aký som si ani ja nevedela predstaviť. Napriek tomu, že študenti sú si takí podobní, školské systémy sú veľmi odlišné. To bola možno najobťažnejšia zmena, ktorú som musela prekonať. Ďalší hmatateľný rozdiel je stavba rozvrhu. Kým americkí študenti majú denne okolo 7 hodín v tej istej učebni, slovenské rozvrhy sú stavané podobne ako na amerických vysokých školách. Taktiež je rozdielna dĺžka prestávok. Na Slovensku od 5 do 20 minút, v Amerike iba 5 minútové. A nakoniec asi najväčší rozdiel je v metodike a pedagogických postupoch. Americký spôsob tímovej práce a tvorivých hodín je na Slovensku čiastočne alebo úplne potlačený a do popredia sa stavia individuálna práca a memorovanie. Je ale jasné, že toto sa líši na každej škole. Na gymnáziu, kde učím, som začala so študentmi pracovať svojimi metódami a veľmi im to pomohlo, ale nedá sa to porovnávať, pretože oba systémy majú svoje „pre a proti“ a asi najideálnejší by bol prienik medzi nimi. Slováci celkovo sú veľmi úprimný, pracovitý a originálny národ. Ak sa raz zoznámite so Slovákmi, zostanú vo vašom živote navždy. Sú veľmi autentickí a celého vás pohltia. I keď je jednoduché iba sa na všetkých usmievať, títo ľudia sa snažia každého spoznať do hĺbky a odhaliť aký daný človek v skutočnosti je. Sú veľmi starostliví a rodina je pre nich veľmi dôležitá, čo sa odráža v ich kultúre a čase, ktorý trávia spoločne. Budem navždy vďačná za všetku lásku, ktorú som dostala od slovenskej komunity počas svojho pobytu.
Celý svoj pobyt si intenzívne cestovala. Ktoré krajiny v Európe si už navštívila?
Mala som to šťastie, že som mohla veľa cestovať počas svojho pobytu v Európe. Celkovo som navštívila 12 krajín, medzi ktorými bolo Írsko, Veľká Británia, Dánsko, Holandsko, Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, Slovinsko, Nemecko a precestovala som veľkú časť Slovenska. Pred svojím odchodom by som ešte rada išla do Francúzska, Španielska a Talianska.
Spozorovala si veľké problémy s takzvanou „jazykovou bariérou“?
Tým, že som prišla do krajiny hovoriacej úplne iným jazykom, som túto bariéru očakávala. Mala som momenty, keď Google prekladač bol mojím najlepším priateľom a nezostávalo mi nič iné, ako sa iba zmäteno ospravedlniť a vysvetliť, že hovorím iba po anglicky. Napriek tomu, boli všetci veľmi chápaví a trpezliví a snažili sa mi všemožne pomôcť. Je veľkou výhodou, že bývam v Modre, pretože všetci už vedia, že som Američanka a rozprávajú so mnou po anglicky alebo sa aspoň snažia porozumieť mi. V tomto mi veľmi pomohol môj priateľ, ktorý je Slovák. Pomohol mi pochopiť, ako tu všetko funguje a pri prekladoch a komunikácii. Pri každodenných činnostiach ako nákupy som sa naučila pozorovať ľudí a učiť sa od nich. Aj keď ani toto nie je stopercentne bezpečné, pomáha mi to prekonať mnohé situácie, ktoré by mohli byť problematické. V mojom okolí som však zistila, že ľudia nemajú s angličtinou zásadný problém, tak sa cítim pohodlne a problémy sa až tak často nevyskytujú.
Aký bol tvoj najtrápnejší moment?
Je ťažké vybrať si jeden. Napadá mi ich zopár, ktoré sa udiali vďaka tomu, že som nepochopila jazyk, situáciu a aj vďaka tomu, že som od prírody trošku nešikovná. Prvý moment, ktorý by som spomenula, sa stal, keď som cestovala vlakom z Pezinka do Bratislavy. Po úspešnom zakúpení lístka som išla čakať na vlak. Ubehla nejaká doba (úprimne, vlaky tu nechodia vždy načas) a uvedomila som si, že sa nápis na tabuli zmenil z „Bratislava, hl. stanica“ na „Zrušený“. S mojou neznalosťou slovenčiny som si jednoducho myslela, že je to iba názov nejakej dediny, kde vlak stojí pred príchodom do Pezinka. Uplynulo tak 15 minút a ja som sa rozhodla zavolať svojmu priateľovi a požiadať ho o vysvetlenie. Hneď, ako som pochopila, v čom spočívalo „oneskorenie“ vlaku som vybuchla do smiechu a zahanbene som sa rozhodla naučiť sa zopár fráz po slovensky. Okrem toho sa mi všade podarí padnúť alebo zakopnúť, avšak vždy sa nájde niekto nápomocný, kto mi pomôže späť na nohy.
Máš rada slovenské jedlo? Aké je tvoje obľúbené a v čom sa líši od amerických jedál?
Slovenské jedlo mám veľmi rada! Vyskúšala som už všetky klasiky od halušiek až po Marlenku. Moje obľúbené jedlo je však fazuľovica (čo sa značne odrazilo na mojom stravovaní). Jedlo je tu viac mäsité a obsahuje oveľa viac proteínov. Slováci hlavne oveľa častejšie varia doma, čo je hlavný rozdiel medzi stravovacími návykmi Slovákov a Američanov. Americké jedlo bolo ovplyvňované viacerými kultúrami, a tak je chuťovo veľmi rozmanité.
Aké máš plány do budúcnosti?
Nedávno som bola prijatá na magisterské štúdium na univerzite v Edinburgu v Škótsku. Plánujem tam vyštudovať a zaujímať sa o výskum športu primárneho a vyššieho vzdelávania. Po skončení sa chcem odsťahovať späť do USA a jedného dňa sa možno aj na trvalejšie vrátiť na Slovensko.
Vedela by si si predstaviť trvalo žiť na Slovensku?
Absolútne som sa zaľúbila do slovenskej krajiny, ľudí, čo tu žijú, a kultúry. Určite by som si vedela predstaviť bývanie na Slovensku, avšak až keď ukončím svoju kariéru v USA.
Aké cenné životné skúsenosti ti priniesol tvoj pobyt?
Tento rok bol veľmi poučný. Slovami sa nedá vyjadriť, ako som rástla a rozvíjala sa, ľúbila a bola ľúbená. Moji kolegovia a kamaráti mi boli oporou a mnohému ma naučili. Jednou z mnohých nových skúseností však bolo, že sa nemám báť ísť vpred do nových a neznámych situácií. Naučila som sa aj vystupovať sama za seba a vnímať, ako sú všetci ľudia prepojení. Nadviazala som mnoho celoživotných väzieb a vzťahov založených na tom, že je úplne jedno, kde človek vyrastie, akú má farbu pleti a aké má hodnoty. Všetci sme iba ľudia a potrebujeme byť pochopení a prijatí medzi ostatných. Ďalšia vec je, že som sa naučila riskovať. Bola som donútená vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, skúšať nové veci a ani neviem ako, prežila som najlepší rok svojho života.
Preložila: Tereza Magerková, septima
[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]
