Rozhovor s ornitológom: Objavte netradičnú cestovnú kanceláriu

2642
Autor: Michal Richter
Autor: Michal Richter

Ján Dobšovič je ornitológ a environmentalista. Pýtali sme sa ho na najkrajšie miesta v Bratislavskom kraji, kde môžete pozorovať vtáky a prírodu, či u nás nájdete vzácne druhy a ako sa k tomuto netradičnému zážitku dá dostať.

Ako ste sa dostali k takejto zaujímavej práci?
Keď som mal asi 3 roky, tak na všetko čo letelo som odpovedal že „aha, vtáčik“, či to bolo lietadlo, holub, alebo mucha. No a asi mi to zostalo. Neskôr sme k našej tete chodievali okolo Prírodovedeckej fakulty v Bratislave a ja som hovoril, že tam budem študovať. A tak sa aj stalo. Ale v podstate ornitologické začiatky započali na skautingu, do ktorého som vstúpil v roku 1993, vtedy som mal len 13 rokov. No a my sme si mohli vybrať nejakú odborku a keďže u nás na chate som videl takého tyrkysovo modrého vtáčika a tak som si vybral odborku ornitológa. No a to boli moje začiatku.

Ja som sa však rozhodol neštudovať priamo zoológiu, ale ochranu prírody – environmentalistiku. keďže som tie vtáčiky a aj prírodu chcel chrániť. Následne som začal ako dobrovoľník v rôznych mimovládnych organizáciach a cez Slovenskú ornitologickú spoločnosť/BirdLife Slovensko som sa dostal priamo k svojmu živobytiu, ktorým je odchyt vtáctva v obchodných priestoroch.

Samozrejme ako dobrovoľník v ochrane prírody som pôsobil pomerne dlho a často krát som chodil na rôzne stretnutia, kde sme vysvetľovali rôznym ľuďom najmä majiteľom alebo obhospodarovateľom pozemkov, že si majú vážiť že tam majú chránené územia, lebo to láka viac turistov a tým pádom z turistického ruchu môže byť viac peňazí, ako z obhospodarovania územia (najmä lesníctvo a poľovníctvo). Prešlo niekoľko rokov, nikto sa do tohto na Slovensku ťažkého boja nepúšťal a tak som sa rozhodol založiť cestovnú kanceláriu so zameraním na prírodný turizmus.

Štúdium ekológie ma však naučilo veľa aj v oblasti podnikania. Veď o ekológii sa hovorí aj ako o ekonómii prírody. Ako príklad dávam to, že organizmy, ktoré sú viazané na jeden zdroj obživy, sú nachýľnejšie na vyhynutie ako tie, ktoré majú iné zdroje potravy. Pri podnikaní to je podobne. Ak by som ja ako podnikateľ mal len zmluvu s jednou firmou, ak by mi ju zrušilo, došiel by som o prácu. Tak je potrebné spraviť zmluvu s viacerými firmami.

Ale ak by som pre nich vykonával len jednu činnosť, napríklad odchyt vtáctva, tak ak by som napríklad na toto nedostal povolenie, opäť by som napríklad na odchyt nedostal povolenie, opäť by som si musel hľadať novú prácu. Preto je lepšie podnikať aj vo viacerých činnostiach. Podobne je to aj so sezónnosťou, lebo u mňa odchyt vtáctva sme mali najmä v zimnom období a v letnom nebola skoro žiadna práca, preto som začal vykonávať aj ornitologické posudky, ktoré vykonávam najmä pre výrub drevín vo vegetačnom období, tým pádom krivka príjmu peňazá do firmy sa viac vyrovnala. Podobné je to aj v prírode.

Čo je jej náplňou? Ako vyzerá pracovný deň ornitológa?
No prekvapivo aj ornitológ pracuje najmä za počítačom, v cestovke treba spraviť program, reklamu, upraviť fotky, spraviť preklad programu, vybaviť stretnutia, dohody spraviť reklamu na sociálnych sieťach, pripraviť propagačné letáky a pod. Samozrejme ak pripravujem program, alebo sprevádzam, vtedy som v teréne, takže dostanem sa aj von, ale nie je toho toľko, koľko si ľudia myslia, že trávim vonku.  

Pri posudkoch síce vykonávam veľkú prácu pri obhliadke terénu, ale treba zháňať prácu, napísať cenovú ponuku, prípadne zmluvu, napísať posudok, pripraviť faktúru atď. atď. No a práca v hypermarkete pri odchyte, po tom ako sa ozvú, treba sadnúť do auta a ísť za prácou a potom človek časť dňa strávi v obchode, ako sa pozerá do LED svetiel, takže nič moc. Našťastie už na toto všetko nie som sám a tým pádom je činnosť rôznorodá a veľmi sa mení.

Kde v Bratislavskom kraji sú najlepšie miesta na pozorovanie vtákov?
Ja tvrdím, že je to všade, preto je pozorovanie vtáctva také úžasné, lebo je veľmi dynamické a rôznorodé, iné je to na jar či jeseň počas migrácie a iné je to v zime, či v lete. Vtáky lietajú sedia, plávajú, obývajú všetky prostredia a ešte k tomu sa aj ozývajú, čo je výhodou, tak na Slovensku je počet druhov relatívne ohraničený a tieto druhy sa dajú ešte naučiť, bavíme sa o stovkách cca. 360 druhov, kďežto rastlín, či hmyzu tu máme tisíce druhov.  No samozrejme sú miesta, ktoré sú niečim iné a možno z nejakého pohľadu lepšie.

Vyrastal som v Petržalke a mal som to blízko k Dunaju aj z jeho Hrušovskou zdržou, ktorá je najlepšia na vodné vtáctvo, ale žiaľ len počas migrácie a v zime, keďže na tečúcej vode nemajú vtáky veľmi príležitosť na hniezdenie. Veľmi rád mám aj Záhorie najmä Devínske jazero, ktoré je podľa mňa najlepšie na pozorovanie dravcov, prakticky sa tu nevyskytujú iba orol krikľavý a orol skalný, ktoré hniezdia viac na severe. Ale máme z najvzácnejších tu máme napríklad orliaka morského, či orla kráľovského, ale dajú sa tu vidieť aj oba u nás žijúce druhy hají (červená a tmavá), oni majú vykrojený chvost podone ako lastovička.

Ak by som chcel napríklad ďatle tak odporúčam najmä parky a ich okolie, napríklad Malacky, Rusovce, či Budmerice. Lesné druhy sú prezmenu zaujímavé v Malých Karpatoch, kde nájdeme dubové lesy, ale aj hrabové, či bukové a všade žijú trošku iné druhy a ešte v podhorí z Podunajskej strany máme vinohrady, ktoré opäť poskytujú niektoré iné druhy, napríklad spomeniem, penicu jarabú, ktutihlava, či dokonca dudka. Ale vtáky máme aj na sídlliskách, takže niekedy stačí otvoriť okno a započúvať sa.

Žijú u nás nejaké skutočne unikátne druhy?
Áno samozrejme na území Bratislavského kraja máme niekoľko chránených vtáčích územi. Dunajské luhy, vyhlasené pre ochranu vodného vtáctva, v rámci celej Európy je toto územie významné najmä pre zimovanie potápača malého a hlaholku severskú. Sysľovské polia, tie sú zaujímavé pre najťažšieho lietajúceho vtáka Európy (druhý najťažši na svete) a je ním drop veľký. Žiaľ keďže to je jedíne miesto na Slovensku, kde sa vyskytuje, platí tu prísna ochrana a aj zákaz vstupu, pozorovať ho možno len z okraja, tak aby sme do územia nevstupovali.

Malé Karpaty, tie sú vyhlásené pre viaceré druhy, ale pre mňa sú najvýznamnejšie ďateľ bielochrbtý a muchárik malý, ktoré sú viazané na bukové lesy. no a v tom podhorí vo vinohradníckej oblasti zase krutihlavy, penice jarabé, či strakoše obyčajné. Záhorské Pomoravie, ktoré som spomínal už vyššie, je zaujímavé najmä pre dravce, ale vyhlásené je aj pre zimovanie husí, naozaj v zimnom období je tu obrovské množstvo husí. Okrem toho táto oblasť začleňuje aj borovicové lesy na Borskej nížine, ktorá je zaujímava napríklad s výskytom lelkov, škovránikov stromových, ale aj iných lesných druhov. No a v okolí Senca sem okrajovo zasahuje aj Uľanská mokraď pri ktorej treba spomenúť najmä celosvetovo kriticky ohrozený druh, sokola rároha.

Ktorý by ste označili ako „najkrajší“, prípadne najpestrejší?
Za najkrajšie možno považovať všetky druhy krakľovcov, to sú druhy príbuzné ku krakľe belasej, ktorá už na Slovensku prakticky vyhunla, ale v minulosti hniezdila aj na území Jurského Šúru. Je to krikľavo belaso sfarbený druh. Ďalším príbuzným druhom je rybárik riečny, je to tyrkysovo modrý vtáčik s tehlovočerveným zobákom. Ďalším je dudok chochlatý, naozaj taký žltooranžový vtáčik s bielymi a čiernnymi pruhmi, ktorý lieta podobne ako motýľ. No a najpestrofarebnejším je včelárik, ktorý má na seb údajne 16 farieb, ja som chlap, tak pre mňa má 6 farieb, ale tak na obrázku si ho môžete pozrieť, ten hniezdi napríklad na Sandbergu.

Ako vyzerá také organizované pozorovanie vtákov pre verejnosť? Pre koľkých ľudí to je a ako to prebieha?
No pred samotnou akciou musím vybehnúť do terénu a obzrieť si to ako to vyzerá, teda v závislosti akú akciu poriadame, ale napríklad ak robíme počúvanie sov, treba zistiť, či sa už ozývajú a kde sa ozývajú. Následne musíme napísať program, spustiť reklamu a môžeme ísť na to. Pričom všetko závisí od toho, pre koho a pre aké druhy je akcia určená. Ak robíme pre fotografov, musí tam byť málo ľudí, ak napríklad pre vodné vtáctvo, či vtáčie hlasy, vtedy zvládnem aj väčšie skupiny ľudí, ale všeobecne platí, že čím menej ľudí, tým lepšie. Napríklad počas víkendu poznávania vtáčích hlasov zvládnem odsprevádzať aj 200 ľudí, ale tých kurzov je počas dvoch dní, minimálne 8. Raz mi došlo na sovy dokonca okolo 80 ľudí, ale zaujímavé je že všetci sme sovu aj videli.

Organizujete pozorovania vtákov a prírody pre verejnosť aj vy sám? Kde sa o tom dozvieme viac?
Sám nesám, keďže sa snažím v tejto sfére podnikať, ale tým, že nemám zamestnancov, a vo firme som ako jediný konateľ, tak to vlastne organizujem sám, aj keď niekedy využívam služby externých lektorov, či sprievodcov. Dozvedieť sa o našich akciách môžeme na www.watching.sk, alebo na našom Facebook-u https://www.facebook.com/watching.sk/

Je ornitológia na Slovensku dostatočne podporovaná? Využívate napríklad aj európske granty? Máte aj príjmy z turizmu?
No ja som sa snažil založiť firmu, lebo som chcel ísť trvalo udržateľne, podobný princíp platí aj pri ochrane životného prostredia, nechcel som ísť formou grantov a robiť pre projekty, lebo by to znamenalo len to, že by som bol na ne viazaný, ja som chcel ísť formou takou, že to čo zarobím opäť vložím do firmy a z toho by som aj žil, žiaľ na Slovensku to veľmi nejde, a nejde to aj z toho dôvodu, že je tu veľká byrokracia aj pri získavaní a financovaní grantov a ja sa snažím byť skôr praktikom. myslím však že je na mieste toto nenazývať ornitológiou ale pozorvaním vtáctva známeho ako birdwatching. Ja som sa snažil však preorientovať aj na pozorovanie iných druhov, takže robíme aj pozorovanie zvierat (muflóny, daniele, jelene, či dokonca medvede), ale aj rastlín. Celkovo si však myslím že Slovensko má obrovský potenciál na celý prírodný turizmus ako taký, ktorý je veľmi málo využívaný a podporovaný.

Viete si predstaviť, ako by sa dalo pozorovanie prírody a vtákov viac spropagovať? Ako naplno využiť práve potenciál turizmu?
Jednoznačne treba odstrániť možno byrokracie a legislatívy, ktorá nás brzdí. Je toho naozaj veľmi veľa, ďalej musí sa na toto sústrediť aj celý štát vo svojej stratégii na rôznych svetových veľtrhoch, napríklad podľa mňa také Slovinsko má slabší potenciál, ale formou propagácie si dokázalo vytvoriť veľmi dobrý náskok oproti Slovensku, je to vidno na každom jednom veľtrhu. Na čo ponúkať veci, ktoré sú aj inde, treba byť jedinečný a tým sa odčleniť oproti „konkurencii“

Mestskí obyvatelia väčšinou poznajú holuby, vrabce či vrany. Aké druhy ešte nájdeme napríklad v Bratislave? Žijú to aj nejaké vzácne vtáky?
Áno to sú tie najznámejšie druhy, ale do miest sa začali sťahovať aj iné druhy vtákov, poznáme tu napríklad drozdy čierne, ale pre mesto sú zvyknuté aj lastovičky, belorítky či dážďovníky (tie sú u nás ohrozované zateplovaním) a ľudia im často hovoria lastovičky. Ale prišli sem aj sýkorky, ktoré často krát tiež hniezdia v špárach panelov, či pod parapetou. Do mesta však prišli aj holuby hrivnáky, ktoré začali hniezdiť aj na rôznych námestiach, je to najväčší holub, ktorý má biele škvrny na krku.

No prišli sem aj sokoly myšiare, ktoré tiež začali hniezdiť na balkónoch. No a spomeniem ešte sovu, myšiarku ušatú, ktorá tiež začala hniezdiť na sídliskách v starých hniezdach vrán a strák a na prelome mája a júna mláďatá vyskakujú z hniezda dožadujú si potravu pravidelným pískaním, vtedy ľuďom lezú na nervy a ja sa im ani nečudujem, ale treba to vydržať 2-3 týždne a rodičia za odmenu pochytajú myši z okolia. Ešte spomeniem aj speváka, ktorý začína spievať ako prvý, keď je vonku ešte tma, on má typický spev, ktorý možno charakterizovať ako švitorenie prerušené akoby šuštaním papiera, či škrkaním piesku po skle.

Ako môže bežný človek prispieť k ochrane vtákov? Napríklad na sídliskách?
Základom je neprenasledovanie a nerušenie a neničenie hniezd, alebo priestorov, kde môžu vtáky hniezdiť.

Keď sa niekto vyberie pozorovať vtáky na vlastnú päsť, čo mu odporúčate?
Treba si zobrať knižku a ďalekohľad a ísť za hlasom vtákov. Keď človek vtáčika vidí a počuje má niekoľko podnetov, má akustický podnet a vizuálny podnet a okrem toho vidí v akom prostredí sa ten vtáčik vyskytuje a v akom období ho vidí. No a v tej knižke sú aj tieto informácie obsiahnuté, často je tam dokonca popis hlasu, či spevu. Takže človek si prelistuje knižku, a na základe toho ako vyzerajú máme len niekoľko možností potom si prečítame kedy a kde sa vyskytuje a prípadne si pozrieme popis hlasu. Pri listovaní knižky si však zapamätáme aj iné druhy a nielen ten, ktorý sme videli. Je to lepšie ako vtáka odfotiť a niekomu ho dať určiť, človek sa naozaj takýmto spôsobom viac naučí.



Je nejaký zaujímavý projekt alebo myšlienka, ktorú by ste chceli rozvinúť v rámci ochrany vtákov či ich pozorovania?
Už som toho toľko napísal, že mi nič nenapadá. Ale možno to, že birdwatching predpisujú napríklad lekári v Škótsku a ja ho často prirovnávam k joge, či meditácii. Joga preto, lebo často to pozorovanie robíme v krkoľomných polohách a meditácia, lebo sa často sústredíme len na jeden vnem, napríklad spev jedného vtáčika sa snažíme oddeliť od spevu okolitých vtáčikov.

Mestské vtáky sú častokrát obyvateľom skôr na príťaž. Máte nejaký tip, ako sa napríklad zbaviť holubov, ktoré sa zabývajú na balkóne?
Holuby, jediná skutočne účinná metóda je fyzická zábrana, nepomáhajú makety, ani rôzne ultrazvukové, či iné zvukové, či svetelné plašiče, holuby si na to zvyknú.

Autor fotografií: Michal Richter