Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyhlásil pálffyovský liehovar na Vinohrádku za národnú kultúrnu pamiatku. Táto na prvý pohľad pozitívna informácia však v sebe skrýva smutný príbeh. Za 2 a pol roka, čo trval proces posudzovania na pamiatkovom úrade, liehovar v dôsledku ľudskej činnosti schátral. Je pre nás smutnou otázkou, ako je možné, že vlastník umožnil ničiť svoj majetok. Okrem toho, počas procesu posudzovania pamiatkového úradu (ešte pred vlastným vyhlásením za kultúrnu pamiatku) sú objekty pod zákonnou ochranou.
Malacky sa o pálffyovskú pálenicu usilovali už pred takmer troma rokmi. Na mestské zastupiteľstvo 22. júna 2017 bol predložený materiál o jej kúpe do majetku mesta za 270 tisíc €. „Každá pamiatka môže predstavovať bremeno, ale osobne to vnímam ako výzvu pre našu generáciu,“ povedal vtedy primátor Juraj Říha. Doslova hodinu pred začiatkom rokovania však dostal informáciu, že vtedajší vlastníci sa na poslednú chvíľu rozhodli inak a liehovar predali inému záujemcovi. „Považujem to za neseriózne, pretože sme mali ústnu dohodu,“ komentoval situáciu primátor. Pred uzatvorením písomnej zmluvy sa čakalo na súhlas poslancov.
Nepomohla ani zákonná ochrana Konanie o vyhlásení liehovaru za pamiatku začal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky na podnet mesta Malacky 23. júna 2017. Po dva a pol roku obhliadok, posudzovaní a odvolávaní sa vlastníkov napokon úrad uznal, že liehovar spĺňa zákonom stanovené kritériá (historická, spoločenská, urbanistická, architektonická a technická hodnota) a 31. decembra 2019 ho vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku. Žiaľ, medzitým bol objekt značne zdevastovaný. Vlastník odmieta, že by havarijný stav spôsobil on. Ako uvádza pamiatkový úrad, vlastník tvrdí, že objekt poškodili zlodeji kovov a vandali. Podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu „Vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je povinný od doručenia oznámenia o začatí konania chrániť vec pred poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo vývozom z územia Slovenskej republiky.“ V takýchto prípadoch môže fyzická osoba dostať pokutu do výšky 100 000 €.
Pamiatky miznú v nenávratneMesto chcelo objekt zachovať aj preto, lebo veľa pamiatok nielen z Pálffyovskej éry zmizlo v Malackách nenávratne preč. Podobne sa to deje aj inde na Slovensku, keď tlaku novej výstavby ustupujú najmä technické pamiatky. Malacky sa podľa Juraja Říhu chceli stať vzorom a unikátom: „Myslím si, že rekonštrukciou Pálffyovského kaštieľa dokazujeme, ako zodpovedne pristupujeme k pamiatkam.“ Prvoradým cieľom mesta bolo získať liehovar do svojho vlastníctva, zabrániť ďalšiemu chátraniu a začať kroky na jeho revitalizáciu. Jedným zo zámerov by mohla byť obnova pôvodného zamerania. Tak, ako má napríklad Skalica svoje víno, Malacky by mohli mať napríklad svoju kvalitnú reprezentatívnu pálenku.
Na dohodu treba dvoch Záujem Malaciek získať liehovar do svojho vlastníctva pretrváva. Primátor opätovne rokoval s aktuálnym vlastníkom, ktorému tento záujem deklaroval. „Dal som mu opätovnú ponuku na odkúpenie samotného objektu liehovaru. Som pripravený túto kúpu podporiť, nemôžeme však reagovať na podmienky presahujúce zdravý a hospodárny rozum. Na každú dohodu treba dvoch. Je to na rozhodnutí vlastníka a ja verím, že bude ústretový,“ uzavrel J. Říha.
Text: Ľ. Pilzová, foto: S. Osuský, MCK – Múzeum Michala Tillnera
Z histórie Pálffyovský majer (hospodársky dvor) oproti liehovaru sa spomína už v roku 1885. Vtedy tam ale ešte liehovar nestál, vznikol až na závere pálffyovskej éry okolo roku 1917. Vzhľadom na lokalitu pri potoku Malina bol spojený s mlynom. Po roku 1930 bol v rámci pozemkovej reformy a vysporiadania finančných záležitostí Páljfyovcov predaný. Vlastníkom sa stalo družstvo zložené prevažne z roľníkov z Malaciek a okolia. Družstvo vzniklo v roku 1930, do firemného registra bolo zapísané pod názvom Roľnícky družstevný liehovar v Malackách. Do pôsobnosti družstva patrili obce Malacky, Jakubov, Kostolište, Plavecký Štvrtok a Suchohrad. V roku 1933 sa pripojili Gajary a Láb. Liehovar mal spracúvať predovšetkým zemiaky, v prípade neúrody aj iné škrobovité alebo cukornaté suroviny, pričom lieh bol určený na predaj a z odpadu malo vzniknúť krmivo pre dobytok. V roku 1938 odkúpil družstevný liehovar bývalé pálffyovské stajne, ktoré využíval ako skladisko pre zemiaky a uhlie. V roku 1942 bola schválená výstavba pri liehovare a mala sa vybudovať sušiareň na zemiakové vločky. Začiatkom roku 1944 sa liehovar spojil s Roľníckym mlynárskym a pekárskym družstvom v Malackách. Družstvo prijalo názov Roľnícky liehovar, mlyn a sušiareň v Malackách a členovia družstevného liehovaru sa automaticky stali členmi Roľníckeho mlynárskeho a pekárskeho družstva. Družstvo prestalo existovať po roku 1948, k 1. januáru 1949 malo viac ako 130 členov. Majetok prevzal štát.
Z rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky• V priebehu správneho konania došlo k stavebným zásahom na objekte liehovaru, ktoré neboli povolené príslušným stavebným úradom ani príslušným krajským pamiatkovým úradom, ani oznámené Pamiatkovému úradu ako správnemu orgánu. • Vykonanou miestnou obhliadkou bolo zistené, že na objekte liehovaru boli vykonané viaceré zásahy do konštrukcií, prvkov a detailov za účelom ich poškodenia… • V interiéri došlo ku kompletnej demontáži technologického zariadenia…• Na objekte došlo k odstráneniu prevažnej väčšiny okenných výplní v plnom rozsahu z okenných otvorov, vrátane pôvodných viactabuľkových industriálnych okenných výplní v kovových rámoch…• Došlo k poškodeniu architektonickej výzdoby… • Na objekte liehovaru boli odstránené plechové krytiny jednotlivých hmôt stavby, objekt preto nie je zabezpečený dostatočne pred nepriazňou počasia a prenikaním atmosférických zrážok došlo k zatečeniu konštrukcií a povrchov objektu aj v interiéri a ich poškodeniu (zavlhnutie, zaplesnenie, korózia…). • V interiéri aj exteriéri objektu sú viditeľné viaceré zásahy s cieľom odstránenia kovových prvkov, kabeláže, rozvodov a podobne vykonané nešetrným spôsobom.
Z rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republikyPôvodne hospodársky liehovar dostavaný v roku 1917 je do súčasnosti jedinou autenticky dochovanou stavbou bývalého hospodárskeho dvora Pálffyovcov v Malackách a je zároveň dokladom kvalitnej stavebnej a remeselnej práce zo začiatku 20. storočia v regióne, so zachovaným hmotovo-priestorovým a čitateľným pôvodným architektonickým konceptom budovy s využitím historizujúcich motívov v skladbe hmôt ako aj vo výzdobe fasád, pričom je dochovaný aj pôvodný tehlový komín situovaný pri severozápadnom rohu obytnej časti liehovaru (bytu správcu). Stavba svojím architektonickým prevedením, estetickými a urbanistickými kvalitami je dodnes jednou z najvýznamnejších technických stavieb regiónu.
