SLOVENČINA24: Kedy používame spojovník?

229

Často sa nesprávne používajú pomlčka a spojovník. Majú však svoje špecifické využitie. Jednoducho povedané – pomlčka oddeľuje, spojovník spája. Tentoraz sa pozrieme bližšie na spojovník a jeho využitie.

Spojovník, ktorý spája, je typograficky kratší (-) a neoddeľujeme ho medzerami ani z jednej strany. Často sa chybne zapisuje s medzerami z oboch strán.

Podľa Pravidiel slovenského pravopisu (PSP) spojovník píšeme ako vyjadrenie zlučovacieho vzťahu. PSP uvádzajú množstvo jeho využití, napríklad: V zložených vlastných menách. V osobných menách – cudzích rodných menách, priezviskách: Táňa Keleová-Vasilková, Jean-Paul Sartre. Rovnako v zemepisných názvoch: Česko-Slovensko, Rakúsko-Uhorsko. Aj pri spojeniach s bližším určením nejakého miesta: Poprad-Tatry (letisko).

Ak chceme použiť prídavné mená na vyjadrenie zjavne oddelených častí: literárno-dramatický (literárny aj dramatický), vedecko-náučný (vedecký aj náučný), zeleno-biely (zelený aj biely).

Rovnako aj pri označení vzájomnosti: česko-slovenský, slovensko-anglický (napríklad slovník).

Keď vyjadrujeme približnosť miery: päť-šesť, dnes-zajtra, viac-menej. Ale aj pri vyjadrení stupňovania či intenzity: len-len, už-už. Tiež v spojeniach ako krížom-krážom, hory-doly, zoči-voči, sem-tam.

Používame ho aj vtedy, keď dané dve zložky stoja v protiklade a v druhej časti je vyjadrený zápor: rád-nerád, cestou-necestou, chcieť-nechcieť…V expresívnych výrazoch – onomatopoje (zvukomaľba): štrng-brnk, bum-bum, tresky-plesky…

Ak chceme vyjadriť časť slova číslicou a časť písmenami: 4-izbový byt, 5-kilový, 100-krát, 12-percentný, 27-ročný…

Spojovník tiež používame pri rozdeľovaní slov na konci riadka.