Praktické rady pre poskytovateľov sociálnych služieb

• Do ZPS s celoročnou pobytovou službou nastúpil prijímateľ sociálnej služby, ktorý má nízky dôchodok, nepostačujúci na úhradu za sociálnu službu. Dôchodok sociálna poisťovňa zasiela na jeho účet v banke, ktorým disponuje syn. Syn odmieta doplácanie časti úhrady prostredníctvom zmluvy o platení úhrady z dôvodu, že on vloží peniaze na účet otca a odtiaľ zasiela sumu plnej úhrady za otca. Je možné akceptovať takýto postup?

Podľa zákona č. 448/2008 Z. z.. o sociálnych službách v platnom znení (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) prijímateľ sociálnej služby (ďalej len „prijímateľ“) platí úhradu podľa príjmu a majetku. V prípade nepostačujúceho príjmu prijímateľa (vychádzajúc z predloženého dokladu o príjme a vyhlásení o majetku) poskytovateľ sociálnej služby (ďalej len „poskytovateľ“) v zmluve o poskytovaní sociálnej služby určí zníženú (čiastočnú) úhradu zo strany prijímateľa (§ 73 ods. 2). Rozdiel do výšky určenej plnej úhrady bude doplácať syn. To, že úhrada je v plnej výške hradená z účtu prijímateľa, kam syn vkladá ďalšie financie, v tejto súvislosti nie je smerodajné. Syn môže uzatvoriť s poskytovateľom zmluvu o platení úhrady (§ 73 ods. 12), t. j. zákon mu neukladá povinnosť zmluvu uzatvoriť. Syn bude platiť časť úhrady dobrovoľne. Ak by dobrovoľne prestal doplácať úhradu, poskytovateľ ho preukázateľne vyzve k uzatvoreniu zmluvy o platení časti úhrady.  Ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy obec alebo VÚC na základe podnetu poskytovateľa rozhodne  o platení úhrady (§ 73 ods. 13).  

• Poskytovateľ v domácom poriadku garantuje slobodný pohyb prijímateľov, neobmedzuje ho počtom dní, avšak z dôvodu prehľadu prítomnosti prijímateľov vyžaduje schválenie neprítomnosti riaditeľom „pro forma“.

Zákon o sociálnych službách nepodmieňuje neprítomnosť prijímateľa schváleniu riaditeľom. Podmieňovať neprítomnosť prijímateľa v zariadení schválením neprítomnosti riaditeľom zariadenia je neprípustné. Evidenciu neprítomnosti prijímateľov je potrebné riešiť iným spôsobom.

• Prijímatelia odoberajú stravu na základe dohody o počte a druhoch jedál. Povinnou náležitosťou zmluvy je počet odoberaných jedál. Nie je to duplicita? Ako to vyriešiť?

Rozsah odoberanej stravy/počet odoberaných jedál je povinnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách (§ 74 ods. 7 písm. d), t. j. uzatváranie dohody o počte jedál je nadbytočné.

• Poskytovateľ v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK poskytuje činnosti, ktoré nie sú uvedené v zákone o sociálnych službách ani VZN BSK. Poskytovateľ účtuje za ich poskytovanie úhradu vo výške skutočných nákladov.

Podľa zákona o sociálnych službách verejný poskytovateľ určuje sumu úhrady zmluvou o poskytovaní sociálnej služby v súlade s VZN (§ 72 ods. 2). Podľa § 8 ods. 2 VZN BSK „Podrobnosti spôsobu určenia úhrady a spôsobu platenia úhrady za poskytované iné činnosti (fakultatívne služby) podľa § 15 ods. 3 zákona o sociálnych službách stanoví riaditeľ ZSS vo svojom vnútornom predpise po predchádzajúcom súhlase predsedu BSK“.

• Čo všetko patrí pod príjem prijímateľa alebo pod príjem spoločne posudzovaných osôb pre výpočet úhrady za sociálne služby v zmysle pravidelného a nepravidelného príjmu?

Pravidelný príjem – pravidelný príjem z pracovného pomeru, z pracovnej činnosti (dohoda), dôchodok, a pod. (ak nastane zmena, prehodnocuje sa za kalendárny mesiac, v ktorom nastala zmena a ovplyvní úhradu nasledujúci mesiac) – podkladom je potvrdenie o príjme;  zvýšenie dôchodku od 01.01. ovplyvní úhradu od 01.02. daného roka.

Nepravidelný príjem – podnikanie, príjem z prenájmu nehnuteľnosti, príjem z umeleckej činnosti, a pod. (prehodnocuje sa v júli, platí do júna nasledujúceho kalendárneho roka) – podkladom je daňové priznanie za uplynulý kalendárny rok; príjem podľa daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok ovplyvní úhradu od 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka.

• Ako postupovať pri riešení/prepočítaní nepravidelného príjmu žiadateľa o poskytovanie sociálnej služby v zariadení v zmysle § 72a zákona ods. 2 a prepočtu úhrady za sociálne služby do zmluvy?

Predkladať doklad o príjme a majetku je povinnosťou prijímateľa (§ 93 ods. 4). Pri nepravidelnom príjme u prijímateľa, ktorý vzhľadom na nepostačujúci príjem platí čiastočnú úhradu, sa odporúča preukázateľne dotyčného prijímateľa upozorniť, že na posúdenie výšky platenia čiastočnej úhrady musí do 30.6. predložiť potvrdenie; ak ho do uvedeného termínu nepredloží, od 1.7. poskytovateľ nepoužije ustanovenie zákona o sociálnych službách (§ 73 ods. 1 až 10), t. j. prijímateľovi negarantuje zostatok príjmu a určí plnú úhradu. 

• Aké sú konkrétne možné prípady pri riešení/prepočítaní pravidelného príjmu žiadateľa o poskytovanie sociálnej služby v zariadení v zmysle zákona a prepočtu úhrady za sociálne služby do zmluvy?

Predkladať doklad o príjme a majetku je povinnosťou prijímateľa (§ 93 ods. 4). Pri pravidelnom príjme sa odporúča dotyčných prijímateľov, ktorí vzhľadom na nepostačujúci príjem platia čiastočnú úhradu, preukázateľne upozorniť, že ak do konca januára nepredložia potvrdenie o aktuálnej výške príjmu (napr. dôchodok), od februára poskytovateľ nepoužije § 73 ods. 1 až 10, t. j. prijímateľovi určí plnú úhradu.

Prepočítanie úhrady je u každého prijímateľa individuálne.

• Poskytovateľ poskytuje službu včasnej intervencie na základe písomnej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby včasnej intervencie. V rámci údajov zúčastnených strán sa uvádza aj číslo dokladu totožnosti rodinného príslušníka dieťaťa, ktorému sa táto služba poskytuje. Viacero rodičov však s tým má problém. Je tento údaj potrebný pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní sociálnej služby?

Osobitne, v prípade služby včasnej intervencie, ktorá sa poskytuje dieťaťu do siedmich rokov jeho veku a môže sa poskytovať aj ambulantnou formou (niekedy s možnosťou poskytovania, napr. odbornej činnosti stimulácia komplexného vývinu dieťaťa v zásade aj bez osobnej prítomnosti rodiča, kedy si následne rodič dieťa vyzdvihne), je potreba jednoznačnej identifikácie rodiča, keď si vyzdvihuje dieťa nespornou, aby nedošlo k jeho zámene inou osobou. Práve k tomuto účelu jednoznačnej identifikácie slúži aj údaj o čísle OP v spojení s údajom o mene, priezvisku a bydlisku.

Účelom vyžadovania  údaja o čísle OP môže byť ochrana a bezpečnosť dieťaťa a ide teda o konanie v bezvýhradnom záujme dieťaťa.

Zákon o sociálnych službách (§ 74 ods. 2) vymedzuje sociálne služby, pri ktorých je poskytovateľ povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. § 74 ods. 7 upravuje povinné náležitosti zmluvy – podľa písm. a) – účastníci zmluvného vzťahu, t. j. rodičia zastupujúci dieťa musia preukázať svoju totožnosť predloženým OP, avšak zákon o sociálnych službách nevyžaduje číslo OP prijímateľa alebo osoby, ktorá v jeho mene uzatvára zmluvu, ako povinnú náležitosť zmluvy. Ak rodič odmieta uviesť číslo OP do zmluvy,  preukazovanie totožnosti osoby, ktorá dieťa vyzdvihuje, odporúčame riešiť iným spôsobom.

• Prijímateľ sociálnej služby celoročnou pobytovou formou má zavedenú PEG sondu a užíva iba lekárom predpísanú stravu do PEG pumpy. Patrí medzi výnimky z odoberania minimálne dvoch jedál denne? Prijímateľ sociálnej služby dennou formou užíva enterálnu stravu tiež cez PEG sondu (bez pumpy). Má povinnosť odoberať 1 jedlo denne alebo patrí medzi výnimky?

Prijímateľ sociálnej služby týždennou pobytovou formou má (podľa vyjadrenia matky) špeciálnu diétu, ktorá mu tlmí epi-záchvaty a túto diétu matka nosí do zariadenia. Prijímateľ nemá diétu potvrdenú lekárom. Patrí medzi výnimky z odoberania  minimálne dvoch jedál denne? 

V zariadeniach sociálnych služieb sa poskytujú sociálne služby aj fyzickým osobám, ktoré nemôžu prijímať dostatočné množstvo potravy prirodzenou cestou. Náhradným riešením je v prípade krátkodobého podávania umelej výživy zavedenie výživovej sondy a v prípade dlhodobého alebo trvalého podávania výživy zavedenie perkutánnej endoskopickej gastrostómie (ďalej len „PEG“).

U ľudí živených sondou alebo PEG musí byť strava v takej konzistencii, aby sondou bez problémov prechádzala a neupchávala ju. Pre tento druh výživy sa neodporúča podávanie potravy upravenej mixovaním. Z uvedeného dôvodu lekári predpisujú prípravky klinickej netermálnej výživy. Ide o nutrične kompletnú vyváženú stravu špeciálne vyrobenú na podávanie do sondy. Základnou podmienkou hradenej liečby diétami je vyplnený protokol uchovávaný v zdravotnej dokumentácii predpisujúceho lekára. Medicínsky odôvodnená efektivita liečby diétami sa priebežne sleduje a zaznamenáva do zdravotnej dokumentácie.

Zákon o sociálnych službách neupravuje konkrétne prípady, pokiaľ však prijímateľ z dôvodu zdravotného stavu, ktorý pretrváva, nemôže (na základe indikácie lekára) objektívne prijímať stravu, a to ani mixovanú, ale prijíma len náhradnú výživu vo forme nutridrinkov, nemal by platiť úhradu za to, čo v skutočnosti neodoberá. Odporúčame v uvedenom prípade v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, resp. v dodatku k zmluve uviesť, že úhrada za obslužnú činnosť „stravovanie“ je nulová a z akého dôvodu.

Uvedené neplatí v prípade, ak sa prijímateľovi podáva strava mixovaná, ktorá sa pripravuje v stravovacej prevádzke zariadenia, resp. u dodávateľa stravy.

Výnimka z povinnosti odoberania stravy podľa § 17 ods. 4 zákona o sociálnych službách  je možná iba v prípade, ak zariadenie nie je schopné poskytnúť alebo zabezpečiť prijímateľovi diétnu stravu odporúčanú lekárom.

• Je príjem z PN považovaný za príjem na účely platenia úhrady?

Podľa zákona o sociálnych službách (§ 72 ods. 8) sa príjem prijímateľa na účely úhrady za sociálnu službu posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ktorým je §18 zákona č. 447/2008 Z. z., ak ods. 18 a § 72a zákona o sociálnych službách neustanovujú inak. 

Vo všeobecnosti je príjem z PN (nemocenské) dávkou sociálneho poistenia  poskytovanou v rámci nemocenského poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.  Dávky sociálneho poistenia sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale podľa § 18 ods.1  písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. sa za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považuje aj tento príjem oslobodený od dane z príjmov, ako dávka sociálneho poistenia, teda aj nemocenské (odkaz 15, ktorý uvádza aj na § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.).

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca  platená zamestnávateľom je viazaná zákonom č. 462/2003 Z. z.  o náhrade príjmu pri  dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  a je  oslobodená od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale podľa § 18 ods.1  písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. sa za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považuje aj tento príjem oslobodený od dane z príjmov, ako náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (odkaz 15, ktorý uvádza aj § 5 ods. 7 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z.)