Spoznajte históriu kaštieľa v Čunove

2479

Kaštieľ v Čunove je skrytý klenot na okraji Bratislavy. Ešte donedávna ruina, dnes nádherne zrekonštruovaná pamiatka. O jeho záchranu sa postaral Bratislavský samosprávny kraj. Tento historický skvost, obklopený malebnou prírodou, odhaľuje príbehy slovenskej šľachty a ich života v uplynulých storočiach.

Ponorte sa spolu s nami do tajomstiev kaštieľa, objavte jeho architektonickú krásu a prejdite sa po jeho chodbách, kde každý kameň a každá tehla rozprávajú vlastný príbeh. Spoznajte s nami históriu, ktorá ožíva za mohutnými múrmi tohto fascinujúceho sídla.

Kaštieľ v Čunove, známy ako Szapáryho kaštieľ, predstavuje barokovo-klasicistickú architektonickú perlu z 18. storočia. Táto stavba je spojená s históriou rodu Szapáryovcov, ktorých členka Zuzana Armprusterová vydatá Egresdy bola povýšená do grófskeho stavu v roku 1722, a bola praprababičkou Petra Szapáryho, ktorý kaštieľ postavil. Szapáryovci neboli len majiteľmi Čunova, ale vlastnili aj ďalšie významné nehnuteľnosti, vrátane kaštieľa pod Bratislavským hradom, hradu a dvoch kaštieľov v Považskej Bystrici, a kaštieľa v Trebišove.

Budova je obdĺžnikového tvaru, čiastočne podpivničená a pozostáva z troch traktov s jednoduchým usporiadaním. Podpivničenie sa nachádza v južnej časti stavby. Kaštieľ obsahuje aj podkrovie. Výrazným a umením obohateným architektonickým prvkom je portikus, ktorý slúži ako hlavný vstup a je umiestnený na severozápadnej fasáde. Na osi tohto vchodu sa nachádza druhý vchod na juhozápadnej strane, ktorý vedie do parku.

Kaštieľ bol navrhnutý ako menšie vidiecke sídlo a nikdy neslúžil ako hlavné obytné sídlo jeho majiteľov. Po vstupe cez portikus sa vstupuje do úzkej chodby, ktorá vedie do stredného komunikačného traktu. Severovýchodný trakt tvoria miestnosti s valenými klenbami, ktoré slúžili ako zázemie. Stredná chodba je preklenutá pruskými klenbami a v juhozápadnom trakte sa nachádza reprezentačná sála. Okolo nej sú plochostropé miestnosti, prepojené enfiládami. Na komunikačnej chodbe sú ešte viditeľné obrysy niekdajších kúrenísk, krbov a kachlí.

V 70-tych až 90-tych rokoch 20. storočia sa uskutočnila čiastočná obnova budovy. Dokončená ale nebola. Bol osadený nový krov, okenné šambrány a nové stropy v juhozápadnej časti.

Kaštieľ bol dlhé roky nevyužívaný a chátral, a to po stavebnej aj technickej stránke. Mal poškodenú statiku pivnice, zrútené schodisko a klenbu nad vchodom do pivnice.

V roku 2021 Bratislavský samosprávny kraj spustil komplexnú rekonštrukciu, ktorá pozostáva z troch častí – obnovy kaštieľa, obnovy sýpky a revitalizácie priľahlej záhrady.

Na budove kaštieľa bola zrealizovaná kompletná výmena pôvodného kroku a strešnej krytiny vrátane opravy podstrešnej rímsy. Strecha bola tepelne zaizolovaná a osadili sa do nej nové okná. Pôvodné komíny boli zrekonštruované, rovnako aj podkrovie, kde boli namontované nové priečky, podlaha, rozvody elektroinštalácie, vody a kúrenia. Vyčistené boli pivničné priestory, kde sa vytvorí miesto pre tvorivé dielne. Okrem strechy boli osadené nové okná aj na prízemí a v pivnici. Zrealizovali sa tiež reštauračné práce, fasády a omietky. Vybudované bolo tiež oplotenie areálu, vstupné brány, parkoviská a spevnené plochy. Súčasťou projektu je aj výsadba zelene, krovín a stromov, vybudovanie jazierka či drobnej architektúry ako altánok či informačné panely.

Počas rekonštrukcie sa Bratislavskému samosprávnemu kraju podarilo odkryť a obnoviť ručne maľované neskorobarokovo-klasicistické fresky. Nástenné maľby sa nachádzajú v troch východných miestnostiach juhozápadného traktu kaštieľa. Datované sú do 19. storočia.
Maľby boli výrazne poškodené neskoršími zásahmi, nakoľko boli v priebehu 20. storočia prekryté ďalšou vrstvou omietky s náterovými vrstvami. Napriek tomu je jasne čitateľný prevládajúci krajinársko-poľnohospodársky motív s vyobrazením girlánd obilia, lúčnych a poľných kvetov, ovocných stromov, hláv zvierat a pod.

Tieto nástenné maľby mali byť imitáciou tapiet a rámových obrazov čerpajúcich z poľnohospodárstva, ktoré boli v tom čase moderné a majitelia ako predstavitelia šľachty chceli držať krok z dobou. Veď tento kaštieľ vlastnili mimoriadne bohaté šľachtické rody, ktoré si mohli zaplatiť prácu kvalitných umelcov.

Kedysi schátraný čunovský kaštieľ sa zmení na moderné ekocentrum. Bratislavský kraj finišuje rekonštrukčné práce.

„Zrekonštruovali sme nielen kaštieľ, ale aj priľahlú záhradu, ktoré spoločne vytvoria priestor pre environmentálne vzdelávanie, výchovu a osvetu detí, mládeže i širokej verejnosti spolu so zázemím pre organizácie ochrany prírody, cezhraničného turizmu a ekoturizmu. V Bratislavskom kraji existuje niekoľko menších enviromentálnych centier, ale jedno ucelené s nadnárodnou úrovňou tu absentovalo. Ekocentrum tak bude unikátnym pilotným projektom v regióne,“ ozrejmil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.