Stáročné spisy v staromestskom archíve by sa mali konečne presťahovať

92

Vzácne spisy v staromestskom archíve by konečne mohli dostať dôstojné priestory – v budove niekdajšieho obchodu so sanitou.

V júni 2021 staromestskí poslanci schválili okrem iného aj to, že mestská časť môže vynaložiť financie na nový staromestský archív, či správnejšie – registratúrne stredisko. Je to dobrá správa, lebo priestory, v ktorých sa dôležité a nezriedka i vzácne spisy archivujú dnes, sú naozaj v žalostnom stave. Takmer denne ich ohrozuje vlhkosť, chatrná kanalizácia, voda či dokonca hlodavce. Dnes je registratúrne stredisko rozťahané v štyroch rôznych budovách. Ak sa plány vydaria, Staré Mesto získa reprezentatívne priestory, ktoré môžu svojmu účelu slúžiť navždy.

V archíve Starého Mesta nájdete „rodné listy“ Michalskej brány aj Bratislavského hradu. FOTO SN – Barbora Jančárová

Rodný list Michalskej brány

Staré Mesto má jeden z najrozsiahlejších a najvzácnejších archívov, chráni „rodné listy“ takých významných stavieb ako Michalská brána, Bratislavský hrad či mestské vily a paláce. „Najstaršie záznamy sú písané po nemecky, švabachom či v maďarčine,“ približuje správkyňa staromestského archívu Katarína Nádaská. Okrem plánov budov, rekonštrukcií, či rozloženia infraštruktúry pod povrchom mestskej časti, sa v ňom archivujú aj všetky papierové dokumenty z úradu. Teda zmluvy, objednávky, matričné záznamy, ale aj uznesenia zo zasadnutí miestneho zastupiteľstva. Asi štyridsať percent spisov tvoria tie zo stavebného úradu. Deväťdesiat percent z nich sa uchováva tridsať až sedemdesiat rokov. Spolu s dokumentáciou.

Dlhé metre spisov

Objem archívov sa meria na bežné metre, ten staromestský ich má dnes vyše štyristopäťdesiat. Málo? Záleží od uhla pohľadu. Napriek tomu, že spisy sa nachádzajú na štyroch miestach, nestačí to. „Každý rok pribudne ďalších dvadsaťpäť metrov spisov a tie treba niekam umiestniť,“ hovorí K. Nádaská. Aby to bolo možné, treba z archívu časť spisov odstrániť. Zákon hovorí, že vyraďovacie konanie by malo prebehnúť každých päť rokov, no K. Nádaská je nútená robiť ho každý rok – aby ju staré spisy nezavalili. Nie všetky spisy je však možné skartovať. „Asi polovica spisov čo tu máme, je tzv. áčkových. To znamená, že ich nemôžeme dať skartovať, lebo obsahujú závažné informácie. Kedysi sa presúvali do Archívu mesta Bratislavy, ale dnes tam už z kapacitných dôvodov neprijímajú,“ objasňuje Nádaská.

Aktívni Staromešťania

Okrem pracovníkov úradu využíva služby archívu aj verejnosť. Úradné dni sú dvakrát do týždňa a termíny sú zajednané na niekoľko mesiacov vopred. „Ľudia zo Starého Mesta sú veľmi aktívni,“ konštatuje Katarína Nádaská. „Obyčajne ich zaujímajú informácie pri prevode bytov, ak stratili zmluvy alebo listy vlastníctva, často v archívoch pátrajú ako účastníci stavebných konaní. Konzultujeme aj s projektantmi pri prestavbách domov a bytov, keďže tu nájdu bohatú projektovú dokumentáciu,“ vypočítava K. Nádaská.

Do archívnych materiálov však môžete nazrieť aj vtedy, ak vás hoci len zaujíma história domu, v ktorom žijete. V niektorých prípadoch sú spisy bohato doplnené fotografiami, z ktorých mnohé sú unikátne. „O to viac ma mrzí, že návštevníkov vodím do tohto nedôstojného prostredia,“ ukazuje na improvizovanú „študovňu“ – starý drevotrieskový písací stôl a stoličku.

Storočný trezor

Najvzácnejšie spisy sú archivované na Heydukovej, najzaujímavejšie je však pracovisko v podzemí budovy miestneho úradu na Vajanského nábreží. Žiaľ, aj najzničenejšie. Svoje urobila blízkosť Dunaja a s tým súvisiaca vlhkosť, aj vek budovy – Jurenákov palác postavili začiatkom 19. storočia.

Napriek opadávajúcej omietke, potrubiu, ktoré sa krúti nad hlavami návštevníkov, mapám od havárií na podlahe i na stenách, tu dolu nájdete aj prekvapivé kúsky. Napríklad majestátny trezor, relikt z čias, keď tu v 20. rokoch 20. storočia sídlila Československá obchodná banka. „Je stále funkčný,“ hovorí K. Nádaská. Banku pripomínajú aj sgrafitá v centre služieb občanom, ktoré slúžilo pre klientov banky.

Nový archív so zelenou strechou

Nový archív by mal sídliť v priestoroch bývalého Enta na Čajkovského ulici. Podľa K. Nádaskej je to ideálne miesto – z hľadiska dostupnosti, keďže sa sem dostanete pohodlne električkou, autobusom, blízko je hlavná stanica –, aj z hľadiska dispozícií. „Toto miesto je pre archív ako stvorené. Nepáli tu slnko, dá sa tu udržiavať stabilná teplota, je tu dostatok miesta. Tipujem, že sa sem vojde 50- až 60-tisíc bežných metrov spisov, čiže je to naozaj navždy. Samozrejme, treba to upraviť, ale ide o budovu v majetku mestskej časti, teda investovali by sme do svojho,“ vysvetľuje.

Projekt počíta aj so študovňou, priestormi pre servery miestneho úradu, ale aj zelenými strechami a miestami na parkovanie. Realizácia by sa mala začať v roku 2022. „Verím, že sa to podarí. Veď keď tie spisy prežili niekoľko storočí, naozaj si zaslúžia, aby konečne zakotvili na dôstojnom mieste,“ uzatvára Katarína Nádaská.

Objem archívov sa meria na bežné metre, ten staromestský ich má štyristopäťdesiat.
Študovňa v archíve má svoje najlepšie roky dávno za sebou.
Blízkosť Dunaja robí svoje. Vlhkosť skracuje spisom životnosť.

Nový archív by mal vzniknúť prerobením niekdajšieho obchodu Ento na Čajkovského. Projekt počíta s priestrannou študovňou, zelenou strechou aj parkoviskom.

Zdroj: Staromestské noviny