Tento článok vznikol v rámci výskumu Malokarpatského osvetového strediska, pričom jeho obsah čerpá z rozhovorov s najstaršími pamätníkmi v obci Čataj. Zároveň sa opiera o poznatky Márie Bagiovej, ktorá vo svojom súkromnom archíve uchovala bohatý materiál mapujúci život v Čataji prevažne v minulom storočí, ale obsahuje aj staršie artefakty a rukopisy.
Čataj je obec, ktorá sa už stáročia vyznačuje bohatými umeleckými tradíciami, najmä v oblasti výšiviek. Roľnícka kultúra tohto regiónu ovplyvnila širokú škálu umeleckých prejavov – od slovesného cez hudobný až po výtvarný. Výnimočný rozvoj čatajskej výšivky pritom priťahoval pozornosť mnohých výskumníkov už od čias Rakúsko-Uhorska. Medzi tými, ktorí zdokumentovali čatajskej tradície, nechýbajú významné osobnosti ako Karel Plicka, Antonín Václavík, Rudolf Bednárik či Soňa Kovačevičová.
Po druhej svetovej vojne sa v Čataji opakovane realizovali výskumy organizované Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) a Národopisným ústavom SAV. Čataj sa tiež zaradila medzi obce skúmané v rámci prípravy Etnografického atlasu Slovenska. Špecifická výšivkárska tradícia obce ju dokonca odlíšila od iných regiónov – odborníci, vrátane Viléma Pražáka, identifikovali „čatajský okrsok“ ako samostatnú kategóriu západoslovenských výšiviek.
Vyšívanie: Syntéza remeselného majstrovstva
Čatajský ľudový odev predstavoval dokonalú symbiózu umeleckých techník. Výroba krojov zapájala miestnych tkáčov, čipkárov, krajčírov, maliarov ornamentov a vyšívačov. Medzi najvýznamnejšie prejavy patrili práve výšivky, ktoré boli často výsledkom náročného predkresľovania vzorov na plátno. Pisárky, ktoré predkresľovali ornamenty, boli známe svojou mimoriadnou zručnosťou a estetickým cítením. Jemné vzory si vyžadovali dlhoročné skúsenosti a často sa dedili z generácie na generáciu.
Vyšívačky v Čataji ovládali širokú škálu techník: krížikovú, plnú, dierkovú, prelamovanú výšivku či šitie na tyle (tzv. tylangrová robota). Ich majstrovstvo sa prejavovalo aj vo výzdobe krojových súčastí. Katolícke ženy sa špecializovali na biele výšivky s prelamovaním a jemnými ornamentmi, zatiaľ čo evanjelické ženy uprednostňovali farebné vzory a výšivky kovovými niťami.
Jedným z najvýraznejších symbolov čatajskej výšivky bola tzv. „hrachovinka“ – jemná výšivka na plátne, ktorá si vyžadovala prepletenie nite cez minimálne množstvo vlákien. Plastickosť dosahovali kombináciou rôznych techník a vrstiev stehov.
Význam vyšívačskej školy v Cíferi
K vysokej úrovni čatajskej výšivky prispela aj vyšívačská škola a dielňa spolku Izabela, ktoré pôsobili v neďalekom Cíferi. Do tejto školy dochádzali niektoré ženy z Čataja, aby si osvojili nové techniky a rozšírili svoje zručnosti. Škola sa špecializovala na jemné a prepracované techniky, ktoré následne čatajské ženy prenášali do svojich diel a učili ich ďalšie generácie. Pravdepodobne pod vplyvom školy sa začiatkom 20. storočia v Čataji rozšírilo používanie vyšívacích rámov, čo umožnilo zhotovovať ešte precíznejšie a zložitejšie výšivky.
Výšivka v interiéroch a každodennom živote
Okrem odevov sa výšivka preniesla aj do bytového textilu. Čatajské ženy zdobili záclony, obrusy, uteráky či dekoratívne vankúše. Vyšívané obrazy s biblickými citátmi a jemné ornamenty na stenách kuchýň svedčia o ich schopnosti skĺbiť remeselnú dokonalosť s praktickosťou.
Zaujímavosťou je, že materiály na vyšívanie si ženy zabezpečovali rôznymi spôsobmi. Často ich kupovali na trhoch v Pezinku alebo priamo v Bratislave, kde sa nachádzala továreň na zlaté a strieborné nite. Strieborná niť bola obľúbenejšia, zatiaľ čo zlatá slúžila najmä na zvýraznenie detailov. Ornamenty boli vždy prísne vertikálne aj horizontálne symetrické a mali bohatú symboliku.
V ďalšom článku sa čitatelia môžu tešiť na vývojové zmeny čatajského ornamentu, ktorý sa v priebehu storočí vyvíjal a prispôsoboval novým vplyvom a technikám.
Článok bol vytvorený na základe výskumu Malokarpatského osvetového strediska a poznatkov z archívu Márie Bagiovej, ktorá mapovala čatajské tradície a výšivky. Jej práca, ako aj svedectvá miestnych pamätníkov, ponúkajú nenahraditeľný pohľad na históriu tohto unikátneho regiónu.
V obrázkovej prílohe k článku nájdete ukážky výnimočných vzorov a techník, ktoré tvorili základ čatajskej výšivky.
Zdroje:
PRAŽÁK, V. 1935: Slovenské lidové výšivky. Bratislava: Nákladom vedeckých ústavov mesta Bratislavy, 1935. 350 s.
BAGIOVÁ, M.et.al.1994: Čataj 750. Kežmarok Vydavateľstvo Ing. Mikuláš Lupták, 1994. 205 s., fotogr. ISBN 8088747104.
