Hoci nová diaľnica D4 z Jaroviec do Rače je v prevádzke od novembra 2021, stále jej chýba spojnica cez Malé Karpaty medzi Račou a Stupavou, kde by sa mala napojiť na diaľnicu D2 vedúcu do Brna. Namiesto tunela dnes nájdete na diaľničnej križovatke medzi Račou a Svätým Jurom mosty vedúce odnikiaľ nikam alebo násypy, ktorý chýba asfalt.
Kedy sa začne výstavba, kde to viazne a či vôbec bude niekedy stáť? Na tieto a ďalšie otázky sme hľadali odpovede na Ministerstve dopravy a výstavby, v Národnej diaľničnej spoločnosti, ale aj v obci Marianka.
Pozrite si video:
„Ako Bratislavčan podporujem túto myšlienku. Spomeňme si aké problémy boli pri výstavbe obchvatu, alebo skôr polobchvatu D4/R7. Ak by bol býval súčasťou tohto polobchvatu aj tunel Karpaty, tak tú rúbaninu z tunela sme úplne ideálne mohli použiť do násypu D4 tak to robia všade inde vo svete. Na druhej strane musíme rešpektovať, že ešte stále nemáme platný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). No a keď budeme mať štúdiu EIA hotovú, tak potom to bude v úvodzovkách už len otázka peňazí,“ uviedol minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.
Hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková konkretizuje: „Prípravu celého úseku diaľnice D4, vrátane tunela Karpaty máme rozpracovanú. Aktuálne čakáme od Ministerstva životného prostredia správu k záverečnú hodnoteniu EIA. Ministerstvu sme už zaslali aj odborný posudok a teda čakáme na jeho stanovisko.“
Technická štúdia predpokladá dĺžku tunela 10.980 m, čím by sa stal najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku a zároveň druhým najdlhším dvojrúrovým tunelom v Európe. Predpokladané náklady sú viac ako miliarda eur.
Realizácia je závislá od ďalšieho priebehu prípravy, najmä posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie ako aj od možnosti financovania.
Vizualizácie
Eugen Jackel, starosta Marianky pripomína, že obec je pútnické miesto a pútnici sem idú práve k svätej studni za vodou. „Od podania stanoviska obce k návrhu rozhodnutia EIA v októbri 2021 nedošlo k žiadnej verejnej diskusii, ani k žiadnemu dialógu alebo k hodnoteniu pripomienok s vládou, Národnou diaľničnou spoločnosťou alebo s Ministerstvom životného prostredia. Celé širšie okolie Marianky, teda vrátane Marianky bude benefitovať z toho tunela, keď už budeme postavený, ale riziká sú hlavne po dobu výstavby. V prvej etape bolo preukázané, že dôjde k dopadu na množstvo a kvalitu vôd v okolí Marianky a hlavne v prípade svätej studne.“
Dopĺňa ho Marek Vadrna, kaplán a farský vikár v Marianke: „Srdce by mi puklo, keby prestal ten prameň tiecť. Oceňujem prístup, že sa tu robil napríklad hydrogeologický prieskum, keď sa robila štúdia EIA. A vlastne z tej štúdie vyplynulo, že voda je ohrozená. Podmieňované to bolo tým, že akou technológiou sa bude ten tunel raziť. Ale keď sme sa s odborníkmi bližšie pozreli na to, tak až tak veľmi nezáleží na tom, akou technológiou sa tunel bude raziť, ale kade sa bude raziť. Vzhľadom na tie suchá, ktoré sú posledné roky, tak prietok toho prameňa sa stále znižuje.“
Obchvat Bratislavy
Národná diaľničná spoločnosť čiastočne vyhovela požiadavke obce Marianka na prekrytie tunela. „Po razenom tuneli bude nasledovať tunel prekrytý horninou, ale nie je jednoznačne povedané, že to prekrytie bude vybudované na začiatku pred razením. Tu ide o to, aby sa eliminovali dopady, hlučnosť a prašnosť pri vývoze horniny z Karpát, aby už prechádzali tou prekrytou časťou tunela na stavebný dvor. No a umiestnenie staveného dvora a tej depónie, tých štyroch miliónov kubických metrov horniny, obec Marianka žiada, aby bolo pri diaľnici D2. To je 24-hodinová prevádzka, drvenie horniny, výroba betónových prefabrikátov, cúvanie vozidiel. Samotná depónia, tie 4 milióny kubíkov horniny, je optimálne rozmiestniť ako ekodukty pozdĺž diaľnice D2. To treba ale riešiť vopred spustenými územnými konaniami,“ spresňuje starosta Jackel.
V Marianke veľa ulíc nemá vodovod, to znamená, že ide o bežné studne obyvateľov aj na pitnú vodu. Preto obec požaduje monitorovanie a meranie už pred výstavbou, aby sa dal počas výstavby identifikovať dopad výstavby na stav vody v Marianke a takisto je nevyhnutné monitorovanie prašnosti, hlučnosti počas celej výstavby. „Treba si uvedomiť, že výstavba takého tunela prebieha minimálne 10 rokov, možno viac a tie dopady sú najhoršie najmä počas výstavby. Nie sú napríklad navrhnuté žiadne kompenzačné opatrenia za pokles vody, hlučnosť, existujúce prístupové cesty, prerušené cyklotrasy, CO2 produkovaná naviac. Toto zatiaľ nie je nikde podchytené,“ dopĺňa Jackel.
Bývalý starosta Marianky Dušan Statelov vysvetľuje aj nejasnosti okolo dopravnej funkcie tunela. „Väčšina ľudí očakáva od toho tunela, že výrazne prospeje doprave v Bratislave, čo čiastočne môže byť pravda a nemusí byť pravda. Najväčší problém dopravy Bratislavy a okolitých obcí je radiálna doprava. Teda ráno sa chodí do mesta do Bratislavy a poobede preč. To je intenzita približne 150 až 200-tisíc áut denne. Očakáva sa, že tunel ako taký obslúži možno 30-tisíc áut denne. V procese nám chýba taká pružnejšia diskusia o tom tuneli, o jeho dopravnom odôvodnení, čomu má slúžiť, akú dopravu má obsluhovať, či nie je vhodné investovať tie peniaze do inej formy dopravy, napríklad do železničnej, radiálnej.“
