Slovenský trh práce stojí pred najväčšou zmenou za posledné desaťročia. Menej ľudí v produktívnom veku, rýchly nástup technológií a starnutie populácie menia nielen to, ako pracujeme, ale aj to, aké profesie budú vôbec existovať. Aliancia sektorových rád (ASR) predstavila balík opatrení, ktoré majú reagovať na tieto zmeny už teraz – prostredníctvom rekvalifikácií, overovania kvalifikácií a nového prístupu k starnúcej pracovnej sile.
„Budúcnosť práce sa nezačína o desať rokov. Deje sa už teraz – a ak na ňu nezačneme reagovať dnes, zajtra už bude neskoro,“ hovorí Andrej Klimant, generálny riaditeľ Aliancie sektorových rád.
Tieto zmeny sa najvýraznejšie prejavujú v regiónoch s rýchlym populačným rastom – medzi ktoré patrí aj Bratislavský kraj a okres Senec. Podľa najnovšej analýzy sociálno-ekonomickej situácie ide o jedny z demograficky najdynamickejších území Slovenska. Za posledných desať rokov tu pribudlo vyše 100-tisíc obyvateľov, pričom v okrese Senec sa počet obyvateľov za dve dekády dokonca zdvojnásobil.
Práve v takýchto regiónoch sa budú musieť zmeny trhu práce zvládnuť najrýchlejšie. Popri príleve nových obyvateľov totiž dochádza aj k starnutiu existujúcej pracovnej sily a k rastúcemu nesúladu medzi tým, čo firmy potrebujú, a tým, čo pracovná sila reálne ponúka.
Menej pracujúcich, viac zmien
Slovensko bude v nasledujúcich rokoch čeliť výraznému úbytku ekonomicky aktívnych ľudí. Do roku 2035 môže z trhu práce ubudnúť 180 až 270-tisíc pracujúcich a až štvrtinu pracovnej sily budú tvoriť ľudia nad 55 rokov.
Aj v ekonomicky silných regiónoch, ako je Bratislavský kraj, sa tento trend prejaví. Napriek nízkej nezamestnanosti – v októbri 2025 dosiahla v okresoch Bratislavy 2,75 % a v okrese Senec dokonca 2,68 % – bude čoraz ťažšie nachádzať vhodných zamestnancov. Väčšina nezamestnaných už dnes patrí medzi rizikové skupiny: ide o dlhodobo nezamestnaných, ľudí nad 50 rokov či osoby s nižším vzdelaním.
Technológie menia charakter práce
Automatizácia, digitalizácia a umelá inteligencia zásadne menia charakter pracovných pozícií. Rutinné a opakovateľné činnosti postupne miznú, zatiaľ čo rastie dopyt po digitálnych zručnostiach, zelených profesiách, zdravotníkoch, opatrovateľoch a technických špecialistoch.
V regióne Bratislavy a Senca, kde pôsobí takmer 97-tisíc podnikov, z veľkej časti malých a stredných firiem, sa táto zmena prejavuje veľmi rýchlo. Podniky tu v roku 2024 vytvorili pridanú hodnotu takmer 25 miliárd eur a vygenerovali tržby vo výške 116 miliárd eur. Okres Senec sa zároveň čoraz viac profiluje ako logistické a výrobné zázemie hlavného mesta.
Jednou z kľúčových odpovedí na meniaci sa trh práce je systematické vzdelávanie dospelých. ASR od roku 2026 zastrešuje systém postavený na dvoch pilieroch: rekvalifikáciách a overovaní kvalifikácií.
Rekvalifikácie umožňujú získať nové odborné vzdelanie prostredníctvom akreditovaných programov. Overovanie kvalifikácií je určené pre ľudí, ktorí už prax majú – často zo zahraničia alebo z dlhoročného výkonu práce – no chýba im formálne uznanie ich zručností. Výstupom je oficiálne osvedčenie o kvalifikácii s právnou platnosťou, využiteľné aj pri viazaných a remeselných živnostiach.
Takýto prístup je kľúčový najmä v regiónoch s rýchlym populačným rastom, kde sa miešajú rôzne typy pracovných skúseností a vzdelania.
Starnutie ako výzva, nie hrozba
Ďalšou zásadnou témou je starnutie pracovnej sily. ASR preto spúšťa národný projekt zameraný na vekový manažment, ktorý reaguje na demografickú realitu Slovenska. Súčasťou projektu je najväčšie meranie pracovnej schopnosti na Slovensku pomocou medzinárodného indexu Work Ability Index (WAI), do ktorého sa zapojí minimálne 15 600 zamestnancov naprieč všetkými sektormi.
Projekt zároveň skúma aj vplyv neformálnej starostlivosti o deti či rodičov na pracovnú výkonnosť. Práve táto téma je v rýchlo rastúcich regiónoch mimoriadne aktuálna. „Starnutie nie je problém. Problém je nepripravenosť,“ vysvetľuje Andrej Klimant. „Ak začneme konať teraz, môžeme zmeniť budúcnosť práce na Slovensku tak, aby bola spravodlivejšia, udržateľnejšia a funkčná pre ľudí aj firmy.“
Aliancia sektorových rád stavia na sektorovom prístupe. Každé odvetvie čelí iným výzvam a potrebuje iné riešenia. To, čo funguje v IT alebo bankovníctve, nemusí fungovať v stavebníctve, logistike či priemysle. Práve v regiónoch s vysokou koncentráciou rôznorodých zamestnávateľov, ako je Bratislavský kraj, sa ukazuje, že univerzálne recepty nefungujú. Potrebné sú riešenia šité na mieru.
Zmeny na trhu práce nie sú vzdialenou hrozbou. Prebiehajú už dnes – v mestách, obciach, školách, firmách aj domácnostiach. Bratislavský kraj a okres Senec sú živým príkladom toho, ako sa demografické, technologické a ekonomické trendy pretínajú v reálnom čase.
Budúcnosť práce nebude o jednom veľkom opatrení. Bude o tisícoch menších, ale systematických krokov: v školstve, rekvalifikáciách, podpore zamestnávateľov, sociálnych službách aj regionálnom plánovaní.
