Utajené zákutia Bratislavy: Záhada domu na Župnom námestí

4197

Zvláštny dom na Župnom námestí číslo 2 si určite všimnete. Napriek tomu, že vznikol začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia, jeho vzhľad sa absolútne vymyká štýlu budov v jeho okolí, ktoré boli postavené v tomto období.

Zatiaľ čo Vladimír Karfík len o pár metrov ďalej menil vzhľad starej Bratislavy hypermoderným funkcionalistickým Domom služieb Baťa, jeho kolega z brandže, Rudolf Nahodil, projektoval objekt, ktorý by skôr zapadol do temnej štvrte z kníh H. P. Lovecrafta, než do modernizujúcich sa ulíc medzivojnovej Bratislavy.

Veľké členité okná, ale najmä tri oblúky, ktorú formujú prednú fasádu domu nemajú v Starom Meste žiadnu dvojičku. Snáď len dom na Dobrovičovej 10 na rozdiel od stavby na Župnom ide o kultúrnu pamiatku – trochu pripomína štýl, ktorý si v roku 1931 pre svoju nový dom zvolili majitelia Arnošt, niektoré zdroje uvádzajú Ernest a Róza Neumannovci. Budova mala nahradiť schátraný nájomný dom, ktorý musel byť pre zlý stav zbúraný. Neumannovci, ktorý pozemok získali od predchádzajúcej majiteľky, vdovy po Michaelovi Samuelovi – v starom dome mali obchod s galantériou – s požiadavkou oslovili kanceláriu pôvodom českého architekta Rudolfa Nahodila, ktorá sídlila na Šafárikovom námestí. Ktovie, možno to bol práve spomínaný dom na susednej Dobrovičke, ktorý Nahodila inšpiroval k vytvoreniu netypickej stavby s tromi pozdĺžnymi „arkiermi“. Stavebné povolenie bolo vydané 16. októbra 1931.

Výstavba domu realizovala ju firma Bedricha Ehrenwalda a stála majiteľov 455-tisíc korún československých. Dom má z prednej strany päť, zo strany priekopy až sedem podlaží, podľa projektov, ktoré sme našli v Archíve mesta Bratislavy, ďalšie dve sú pod zemou. Na jednom podlaží boli byty, v suteréne skladiská. Na prízemí boli obchodné priestory. Ich kvalitné kovové ohýbané kresielka a stoly ste mohli nájsť aj v neďalekom „ Baťovi“. Zvyšok tvorili veľkoryso riešené byty.

Podľa projektu bol na každom poschodí jeden komplexne vybavený trojizbový apartmán so vstupnou halou, vlastnou kúpeľňou, toaletou, veľkou kuchyňou, za ktorou nechýbala izbička pre slúžku. V ľavej časti domu sa šplhalo točité schodisko. Manželia Neumannovci neskôr nechali v dome vybudovať nákladný výťah.

Väčšina obyvateľov domu, vrátane majiteľov, pravdepodobne skončila v koncentračnom tábore. V roku 1945 musel byť „bývalý židovský dom“, ako ho nazývajú archívne dokumenty, zrekonštruovaný, keďže bol „poškodený priamym zásahom vojnových udalostí v apríli 1945“. Až do revolúcie v roku 1989 slúžil dom ako nájomný. Z roku 1956 sa v Archíve mesta Bratislavy zachovali dokumenty, ktorými národný výbor nariaďuje správkyni Márii Pukovej bezodkladne zrealizovať viaceré opravy, lebo zlý stav domu ohrozuje zdravie obyvateľov, keďže do horných bytov zo strechy zateká.

Známou postavičkou bol starý pán, ktorý ešte koncom 90. rokov 20. storočia sedával v obchodíku s pleteným tovarom. Podľa niektorých informácií išlo o potomka majiteľov, no nepodarilo sa nám zistiť, či ide o pravdu, alebo iba mestskú legendu. Majiteľ chystá rekonštrukciu V roku 1998 kúpil dom Ladislav Kordoš, ktorý ho vlastní dodnes. Pôvodne chcel dom zmeniť na netradičný hotel, projekt sa podľa jeho slov pozdával aj dcére architekta, ktorá ešte stále žije v Nemecku.

Spodné podlažia fungujú už dlhšie ako nočný klub. V najbližšom čase by chcel súčasný majiteľ budovu začať rekonštruovať. Minimálne fasádu a niektoré ďalšie akútne vady. Zostáva len dúfať, že obnova nezabije potenciál a ducha budovy, ktorá je jednou z najkrajších a najtajomnejších v Starom Meste.

Zdroj: Staré Mesto, Staromestské noviny; Foto: Barbora Jančárová