![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2021/08/237433953-3987790031331533-3564524730381618766-n-696x522.jpg)
V Starom Meste odhalili v stredu zrekonštruovanú pamätnú tabuľu srbskému literátovi a kodifikátorovi súčasného srbského jazyka Vukovi Stefanovičovi Karadžičovi. Pomník, ktorý do zelenej prieluky medzi domami na Karadžičovej ulici inštalovali v roku 2001, bol dlhodobo v zlom stave a bolo potrebné ho obnoviť. Na jeho odhalení sa zúčastnila starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová a veľvyslanec Srbskej republiky Momčilo Babič.
„Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí prispeli k obnoveniu pamätnej tabule nášho veľkého syna národa, ktorý je považovaný za kodifikátora súčasnej srbčiny,“ povedal Babič. Podľa jeho slov považujú Srbi Slovákov za svojich priateľov a aj v Srbsku sú viaceré ulice pomenované po slovenských osobnostiach, napríklad Milanovi Rastislavovi Štefánikovi či Ľudovítovi Štúrovi.
Meno Vuka Karadžiča nesie staromestská lokalita od roku 1921, keď nahradilo názov Zsigmondkirály-tér (Námestie kráľa Žigmunda). Pôvodne bola označená ako Námestie Vuka Karadžíča, neskôr ako Cesta Vuka Karadžiča. Názov Karadžičova ulica platí od roku 2001, keď na ulici pribudla aj pamätná tabuľa.
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2021/08/236059724-3987790011331535-7102397797993880116-n.jpg)
Vuk Stefanovič Karadžič (1787 – 1864) kodifikoval súčasnú spisovnú srbčinu. Zrevidoval dovtedy používanú cyriliku, zjednodušil ju podľa fonetických zásad. Karadžič tiež zbieral a zapisoval srbské ľudové piesne. K Slovensku mal blízko. Písal si s dejateľmi Pavlom Jozefom Šafárikom, Jánom Kollárom a Martinom Hamuljakom, jeho veľkým obdivovateľom bol aj Ľudovít Štúr.
Zdroj: Staré Mesto, TASR