To, že sa dokázali vyvinúť a podmienečne schváliť prvé vakcíny na báze mRNA proti infekčnej chorobe SARS-CoV-2 za necelý rok, bolo možné len vďaka desaťročiam výskumu novej technológie založenej na mRNA. mRNA bola prvýkrát identifikovaná v roku 1961, keď vedci zistili, že táto nestabilná molekula je neoddeliteľnou súčasťou našich tiel a kopíruje informácie z DNA, čím usmerňuje vznik bielkovín v našich bunkách.
V prvých desaťročiach po jej objavení sa pozornosť zamerala na pochopenie štruktúry a funkcie molekuly mRNA a jej metabolizmu v našich bunkách. Museli byť tiež prekonané dve hlavné výzvy, ktorými boli úspešné vpravenie mRNA do tela a prevencia imunitnej reakcie proti samotnej molekule mRNA.
Vďaka tomu, že sme to zvládli, pred pandémiou už prebiehal rozmach základného a klinického výskumu mRNA vakcín v rôznych aplikáciách na cystickú fibrózu, srdcové choroby, genetické ochorenia, rakovinu, cukrovku, chrípku a dokonca aj na sezónne alergie. Len za posledné 2 roky boli publikované desiatky predklinických a klinických správ o ich účinnosti, ktoré testovali použiteľnosť tejto novej triedy liečebných postupov na ochranu pred mnohými infekčnými patogénmi, vrátane vírusu chrípky, Eboly, Zika a ďalších.
Keď prišla pandémia, tak vedci dokázali zužitkovať roky výskumu, vďaka ktorému dokázali rýchlo pripraviť nové vakcíny. Rýchlosť v tomto kontexte však neznamená, že bolo niečo uponáhľané. Znamená to, že staviame na mravenčej práci množstva múdrych ľudí a poznatkoch vyplývajúcich z desaťročí základného výskumu. Bez usilovných vedcov by nebolo možné vytvoriť vakcínu v tak rekordnom čase.
Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR
