Vedeli ste, že… Štvrť Trávniky v Ružinove mala byť športovou lokalitou?

530

Plány na rozvoj štvrte, v ktorej dnes žije vyše desaťtisíc obyvateľov, sa v šesťdesiatych rokoch zásadne menili. Pôvodne tu mali vyrásť najmä športoviská. Tam, kde sme mali šporovať, sa dnes liečime. Bohatá a pomerne rýchla zástavba bytových domov spravila z Trávnikov mimoriadne obľúbenú lokalitu.

Štrk, piesok a najmä polia – také boli Trávniky až do roku 1960. Nachádzala sa tu však aj rádiostanica a dvor, kde miestny včelár choval včely. Ani hranice tohto územia neboli nijako precízne vymedzené. Bajkalská ulica mala sotva 200 metrov a spájala iba Priekopy s Prešovskou ulicou. Podobne Záhradnícka ulica končila už pri Líščích nivách. Na juhovýchode lemovali Mlynské rameno rodinné domy vtedajšieho Prievozu, najmä na uliciach Rezedová a Morušová. Táto minioblasť sa nazývala Burianova jama. Polia pretínali aj poľné cesty Bylinárska, Kvetáková a Marhuľová. Poľná tematika názvov ulíc pretrvala dodnes, keďže všetky vnútorné ulice dnešných Trávnikov nesú mená rastlín.

Zo štadióna nemocnica

Projekt na Obytný súbor Ružinov, ktorého súčasťou bolo aj sídlisko Trávniky, vznikal v rokoch 1957-1959 pod vedením architekta Dušana Kedra. Architekti sa snažili o moderné bývanie zasadené v zeleni bez priebežnej dopravy. Zaujímavá bola aj špecializácia jednotlivých sídlisk. Aj keď sa môže zdať, že jednoznačná špecializácia Trávnikov je zdravotníctvo, v pôvodných plánoch to bolo inak.

Nachádzajú sa totiž v nich dva futbalové štadióny. Jeden s rozmermi štadióna terajších Pasienkov a druhý veľkosti tréningového ihriska. Navyše je v pôvodných plánoch zakreslená aj krytá hala. Môžeme sa už iba domnievať, prečo prišlo k zmene plánu a Trávniky tak prišli o tieto plánované športoviská. V roku 1967 vo vedľajšom obvode otvorili futbalový štadión Pasienky. Možno to bol dôvod, prečo miesto športovísk nakoniec na Trávnikoch dominuje univerzitná nemocnica a poliklinika. Na mieste plánovanej športovej haly stojí Zimný štadión Vladimíra Dzurillu a neďaleko neskôr vyrástol Areál netradičných športov.

Začiatok bytovej výstavby

Prvá výstavba panelákov na Trávnikoch začala tromi blokmi panelákov – Astrová, Narcisová, Šalviová – a tromi výškovými budovami na Martinčekovej ulici. Všetky boli dostavané okolo roku 1964. Vedľa nich bola postavená aj výrazná budova kotolne, tzv. „Rotunda“. O tri roky neskôr sa dostavali bloky Rumančeková, Muškátová, Nezábudková a rad budov na Azalkovej. Dĺžku výstavby na Trávnikoch, samozrejme, ovplyvňoval aj ohromný rozsah projektu. Len za 7 rokov tu pribudlo až 3 850 bytov.

Rekreácia a oddych

Na Trávnikoch sa nebudovali iba byty. Okolo roku 1965 bol za účelom výstavby využitý štrk, ktorý sa ťažil priamo v oblasti tejto štvrte. Tak bolo vyhĺbené Ružinovské jazero prezývané Rohlík, kde sa v tom čase Ružinovčania zvykli aj kúpať. Dnes už Rohlík prepožičal svoje vody skôr rybám a vodnému vtáctvu.

Desaťročie po dokončení obytného súboru spestril štvrť aj centrálny Park Andreja Hlinku (vtedy Šmidkeho park). Navrhol ho architekt Ferdinand Milučký a dominujú mu dve fontány – Vejárová, ktorá plní úlohu vstupného priestoru do areálu – a – Závojová, ktorá je ústredným bodom a slúži ako hudobný pavilón.

Rozvoj škôl

Vzdelávanie je na Trávnikoch úzko spojené s Nevädzovou ulicou, kde otvorili prvé triedy 1. septembra 1968 až dve základné deväťročné školy, konkrétne v budove na Nevädzovej 2 a naproti v pavilónoch na Nevädzovej 3. O desať rokov neskôr bola rozhodnutím Rady obvodného národného výboru zriadená plne organizovaná osobitná škola. Vznikla zlúčením dvoch osobitných škôl v Podunajských Biskupiciach a v Trnávke a dostala k dispozícií pavilón C na Nevädzovej 3. Následne v roku 1980 zrušili ZDŠ v týchto pavilónoch a zlúčili ju so základnou školou, naproti na Nevädzovej 2. Poslednou zásadnou zmenou bolo presťahovanie obchodnej akadémie z adresy Sklenárova 1 do pavilónov na Nevädzovej, kde dodnes zdieľa areál so špeciálnou základnou a materskou školou.

Nemocnica a poliklinika

Základný kameň Polikliniky Ružinov položili už v roku 1967. Navrhoval ju architekt Ščepán Albert a postavili ju pri jazere Rohlík. Poliklinika má tri krídla s trojtraktovou dispozíciou, ktoré sú komponované do tvaru písmena „Y“.  Otvorená bola v roku 1972. V tom čase  mala podľa pôvodných plánov vedľa polikliniky vyrásť aj veľká nemocnica. Jej výstavba sa však o pár rokov oneskorila, jej súčasná podoba sa v architektonických plánoch objavila až v roku 1976. Postupne s pribúdajúcimi rokmi bol hlavný objekt nemocnice a polikliniky dopĺňaný o ďalšie, ale podstatne menšie budovy, ktoré boli potrebné k bezproblémovému fungovaniu prevádzky zdravotníckeho zariadenia. Dnes je nemocnica súčasťou Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Výstavba po roku 1970

Výstavba však neskončila rokom 1967. Pokračovalo sa zahusťovaním. Najprv zbúrali rodinné domy v oblasti Burianovej jamy na Rezedovej ulici, kde už v roku 1976 vyrástli nové paneláky. Názov ulice ostal nezmenený. V roku 1986 zasa pribudli vysoké bytové domy na Sedmokráskovej ulici. Nevyužité neostalo ani pole popri Bajkalskej ulici. Pod vedením dvojice architektov Lýdie Titlovej a Lumíra Lýseka bola v 76-om najprv realizovaná stavba administratívnej budovy Slovenského zväz spotrebných družstiev a o dva roky neskôr bol dokončený Výskumný ústav energetický. Obe budovy majú spoločné výrazné slnolamy, kvôli ktorým navrhli autori aj nový typ prefabrikátu.

Hokej v Ružinove

Koncom 70-tych rokov sa na začiatku Ružinovskej ulice (vtedy Šmidkeho) začal stavať nový zimný štadión s kapacitou 3 500 divákov. Jeho architektom bol Tibor Gebauer a  prakticky hneď po jeho dokončení v roku 1980, sa stal domovom pre hokejový oddiel Spartak BEZ Bratislava, ktorý tu hrá pod názvom HK Ružinov 99 Bratislava dodnes. Za tento klub hralo juniorský hokej v minulosti veľa skvelých hráčov, z tých dnešných napríklad Martin Fehérváry alebo Jaroslav Halák, ktorý má na štadióne aj vyvesený dres s číslom 1. Súčasný názov – Štadión Vladimíra Dzurillu – dostal až neskôr. V roku 1986 pribudla pred štadiónom na vyše 5 metrovom podstavci socha tohto známeho brankára.  Hala slúžila aj ako dočasný stánok hokejového Slovanu Bratislava v čase rekonštrukcie Zimného štadiónu Ondreja Nepelu a v roku 2020 hostil aj Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov. 

Súčasné Trávniky

•rodinné domy: 10 rodinných domov (0,2 % obyvateľov)

•byty: 6 206 bytov (99,1 % obyvateľov)

•počet byvateľov: 10 643

•rozloha: 1,01 km2, z čoho približne polovica je pokrytá rezidenčnou zástavbou

Vekovo Trávniky kopírujú celý Ružinov asi najviac zo všetkých častí. Najpočetnejšia je skupina vo veku 26 – 45 rokov (30 %), nasleduje skupina vo veku 56 – 85 rokov (29 %). 44 % obyvateľov tu žije menej ako 15 rokov a 43 % zasa viac ako 25 rokov alebo od narodenia. Spomedzi štyroch sídlisk majú Trávniky najviac obyvateľov a v rezidenčnej časti aj najväčšiu hustotu obyvateľstva.

Zdroj: Ruzinov.sk