Výzva obyvateľom bratislavského kraja k zodpovednosti.
Ak nechceme skončiť v našom kraji podobne ako pred istým časom na Orave, Trenčíne alebo teraz v Nitre, prípadne minulý rok v niektorých krajoch severného Talianska, tak je nevyhnutné, aby sme sprísnili vlastné osobné postoje vo vzťahu ku koronakríze a opatreniam. Predpoklad je, že istú dobu budú chorí ešte pribúdať.
Niektoré média opätovne zostali prekvapené, že sa tzv. „tvrdým“ lockdownom nepodarilo ovplyvniť počty nainfikovaných, chorých, vážne chorých a hospitalizovaných, a žiaľ aj úmrtí. Musíme si uvedomiť základnú vec, že aktuálna skutočnosť sa nám premietne do čísel až najskôr o také 2-3 týždne. Tie dva týždne reprezentujú priemernú inkubačnú dobu a ten tretí zber a analýzu nových dát, ktoré sa nám v danom týždni objavia. Teda výsledok aktuálnych opatrení máme možnosť v skutočnosti vidieť tak najskôr v priemere o 3 týždne.
Je tak predpoklad, že napriek zavedeniu tvrdého lockdownu, nebudú čísla postihnutých najbližšie 2-3 týždne priaznivé, dokonca sa môžu ešte zhoršovať. Ak sa dodržia podmienky, po tých 2-3 týždňoch by sme mohli vidieť prvé zlepšenia. Jednoducho dynamika epidémie je taká.
Musíme si uvedomiť, že žiaľ v aktuálny časový moment je stav koronakrízy u nás značne anonymný, je daný počtom obyvateľov, ktorí sú už nainfikovaní, ale ochorenie sa u nich zatiaľ neprejavilo. To, či je priebeh priaznivý alebo nepriaznivý sa v realite ukáže najskôr až o také 2 týždne. Toto je pre ľudí veľmi mätúce, lebo vlastne v aktuálnom čase fyzicky hneď nevidia stav reality, tá sa naplno ukáže o spomínaný časový interval. Na presné porozumenie aktuálnym číslam nám slúžia matematické modely. A tie nie sú v tejto chvíli optimistické. Z tohto pohľadu môžeme usúdiť, že naša krajina mešká asi 1 mesiac s prísnosťou.
Je nevyhnutné, aby sme najbližšie 2 mesiace zostali v prísnych izolačných opatreniach. Tie izolačné opatrenia od iných osôb znamenajú rúško, ruky, odstupy a maximálne možné nestretávanie sa s inými ľuďmi. Dajme si na to reálny sami sebe prísny záväzok na 2 mesiace, potom sa zhodnotia nové dáta, tento čas sa dnes javí nevyhnutný.
Je pravdou, že v tejto chvíli sa veľkou nádejou stalo nové očkovanie. Avšak musíme si uvedomiť, že aj to má svoju kapacitu. Z rôznych dôvodov založených v minulosti je kapacita taká, že nedokáže pokryť podstatnú časť populácie v krátkom časovom úseku. Najskôr aj to ovplyvnilo zostavenie prioritných skupín na zaočkovanie inak ako v zahraničných krajinách, kde majú túto kapacitu na základe ich vývoja podstatne vyššiu. U nás sú tou najviac prioritnou skupinou zdravotníci za účelom zachovania funkčnosti tohto systému, ktorý sa bude musieť ešte istú dobu o spomínané pribúdajúce počty chorých starať. Pevne však verím, že možnosti očkovania budú najbližšie obdobie vzrastať. To však v žiadnom prípade nemôže znamenať to, aby sme v súčasnej prísnosti opatrení poľavili.
Autorom je podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja pre zdravotníctvo
