Vlakom z Bratislavy do Brezovej pod Bradlom. Lokálna železničná trať na Záhorí ožila

2279
Železničná trať Jablonica - Brezová pod Bradlom

Železničná trať z Jablonice do Brezovej pod Bradlom na Záhorí bola sprevádzkovaná v roku 1899. Má bezmála 12 kilometrov, 6 zastávok a vedie úpätím Malých Karpát. V roku 2003 bola osobná doprava na tejto trati zastavená. Z času na čas však táto železničná trať predsa len ožije. Cez leto na nej premáva Brezovská lokálka a Výletný vlak Štefánik, ktorý jazdí z Bratislavy cez Trnavu a Jablonicu až do Brezovej pod Bradlom.

História trate

Podnetom na výstavbu trate z Jablonice do Brezovej pod Bradlom bolo sprevádzkovanie železničného prepojenia medzi Trnavou a Kútmi. Pôvodne mala trať pokračovať až do Myjavy, avšak z dôvodu náročného terénu a vysokých nákladov sa výstavba nikdy nezačala. A to aj napriek tomu, že projekt bol pripravený a v teréne sa už začala vytyčovať trasa.

Trať s dĺžkou 11,7 km postavili pre osový tlak 12,0 ton a maximálnu rýchlosť 40 km/h. Stúpanie nepresiahlo 11 promile. Koncesia aj dodatok prikazovali na stavbu použiť iba domáci stavebný materiál.

Stavba trate si nevyžiadala rozsiahle stavebné úpravy ani umelé stavby. Preto prace postupovali relatívne rýchlo. Trať kopírovala terén a okolie Brezovského potoka. Výhrevňa a točňa boli umiestnené v stanici Jablonica, odkiaľ rušeň zabezpečoval prevádzku na trati do Brezovej.

Trať pôvodne ležala v Bratislavskej a v Nitrianskej župe. Jej výstavba umožnila napojenie kopaničiarskeho regiónu na železničnú sieť cez Trnavu alebo cez Kúty, čo bolo na prelome 19. a 20. storočia mimoriadne dôležité pre rozvoj miestneho priemyslu a obchodu.

Povojnová situácia rozvoju priemyslu v okolí Jablonice a Brezovej pod Bradlom veľmi nepriala, preto výrazne nerástla ani preprava po tunajšej železnici.

V sedemdesiatych rokoch postupne začal klesať počet osobných vlakov, keďže sa vtedy posilňovala najmä autobusová doprava, ktorá postupne vytvorila hustú sieť spojov priamo do okresného mesta Senica a tiež do Myjavy, Piešťan a Trnavy, ale aj do Bratislavy.

Koncom 90. rokov sa postupne obmedzovali na trati ďalšie páry osobných vlakov, až mimoriadna zmena cestovného poriadku platná od 2. februára 2003 uvádzala v cestovnom poriadku poznámku „Doprava t. č. zastavená“. Udialo sa tak z dôvodu nariadenia vlády na zníženie výkonov v osobnej železničnej doprave na viacerých tratiach Slovenska.

Našťastie však trať úplne nezanikla. Brezovská lokálka aj Výletný vlak Štefánik potvrdzujú, že záujem o železničnú dopravu na lokálnych tratiach stále existuje.

Výletný vlak Štefánik a Brezovská lokálka

Po stopách M. R. Štefánika sa môžete previezť na motorovom vozni Túlavá 8. a 29. júla, 12. augusta a 2. septembra 2023. Trasa: Bratislava hl. st. (odchod 8:45), Bratislava-Vinohrady, Pezinok, Trnava, Smolenice, Brezová pod Bradlom. Odchod späť do Bratislavy 16:25.

Brezovská lokálka premáva v nasledovných termínoch: 8. júla, 29. júla, 12. augusta a 2. septembra. V sobotu 12. augusta sa v čase od 13.00 do 15.00 h budú konať komentované prehliadky barokového Kostola sv. Štefana a kalvárie. Na 12. augusta je naplánovaná aj komentovaná prehliadka kaštieľa. Trasa: Jablonica, Jablonica obec, Osuské, Hradište pod Vrátnom, Brezová pod Bradlom.

Pozrite si video:

Nedokončená trať Plavecký Mikuláš – Jablonica

Viedenskou arbitrážou prišlo Slovensko a značnú časť územia, na ktorom sa nachádzali aj železničné trate. Spojenie hlavného mesta Bratislavy so severnou a východnou časťou krajiny bolo možné len cez Leopoldov. Preto sa vláda rozhodla, že postaví novú železničnú trať, ktorá sa napojí na existujúcu trať zo Zohora a povedie z Plaveckého Mikuláša až do Jablonice.

Výstavba približne 14-kilometrového úseku z Plaveckého Mikuláša do Jablonice sa začala v roku 1943. Aj takmer po osemdesiatich rokoch môžeme v teréne vidieť násypy a mosty.

Ukončenie stavby sa predpokladalo v roku 1947. Do skončenia vojny sa zrealizovalo približne 40 % zemných prác a premostení vodných tokov. Ešte aj po vojne v roku 1945 vo výstavbe pokračovalo. S prihliadnutím na stanovisko ministerstva obrany, že trať nie je z hľadiska obrany štátu potrebná, boli stavebné práce definitívne zastavené 30. apríla 1949.