Dlhoročná interpretka ľudových piesní sa svojou celoživotnou prácou významne zaslúžila o zachovanie tradičnej slovenskej kultúry. V jej podaní sú známe najmä piesne z rodného oravského regiónu vrátane nezabudnuteľnej svadobnej odobierky Zbohom ostávajte, mamičkine prahy.
„S odchodom Dariny Laščiakovej stráca Slovensko výnimočnú osobnosť, ktorá celý život venovala uchovávaniu a šíreniu nášho kultúrneho dedičstva. Jej nezameniteľný hlas, hlboká znalosť ľudovej kultúry a desaťročia práce v rozhlase pomohli zachovať slovenské piesne a tradície pre celé generácie. Hoci pochádzala z Oravy, významnú časť svojho profesionálneho života spojila s Bratislavou a zanechala tu výraznú stopu. Česť jej pamiatke a úprimnú sústrasť jej rodine a blízkym,“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Darina Laščiaková, rodená Gažová, sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Už v útlom veku vystupovala ako speváčka pri rôznych príležitostiach v Tvrdošíne. Prvé vystúpenie absolvovala ako dvaapolročná a jej prvým honorárom bol pohár vody s malinovou šťavou.
Po maturite na gymnáziu v Trstenej prišla začiatkom 50. rokov minulého storočia do Bratislavy. Štúdium hudobnej vedy a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ukončila v roku 1956 diplomovou prácou na tému K problematike goralskej hudobnej kultúry na severnej Orave.
V roku 1961 nastúpila ako redaktorka do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala 33 rokov. V redakcii ľudovej hudby vytvorila množstvo hudobno-slovných relácií a cyklov, mapujúcich tradičnú slovenskú kultúru. Medzi najznámejšie patria Listujeme v zbierkach ľudových piesní, Večery pri ľudovej hudbe, Piesne moje, piesne, Z mojej domoviny alebo Hory, ľudia a pieseň. Spomienky na tieto cesty za ľudovou piesňou zachytila aj vo svojej publikácii Život s piesňou (2005).
Počas štúdia na vysokej škole sa stala členkou a sólistkou súboru Lúčnica. Neskôr nahrávala s ľudovými hudbami Eugena Farkaša, Rinalda Oláha a Slávka Volavého, ale najmä s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave (OĽUN), s ktorým spolupracovala od jeho vzniku v roku 1976. Na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok Prix de musique folklorique de Radio Bratislava získala za interpretáciu trikrát zlatú a raz striebornú medailu.
Účinkovala aj vo filmoch Balada o Vojtovej Maríne (1964), Kubo (1965) či Môj vienok zelený (1968). Venovala sa tiež nahrávkam s náboženskou tematikou, ako sú vianočné koledy či mariánske piesne. Spopularizovala také skladby, ako Nesiem vám noviny, Do hory, do lesa, valasi, Nad Betlemom, Povedzte nám pastuškovia alebo Prišli sme vám zvestovati.
Zaslúžilá umelkyňa (1975) Darina Laščiaková získala za svoju tvorbu viacero uznaní a ocenení. V roku 1989 ju ocenili Zlatým mikrofónom, Cenu Pavla Tonkoviča dostala v roku 1996. Stala sa tiež nositeľkou Krištáľového krídla za celoživotné dielo (2010). V roku 2013 jej prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry.
Zdroj: TASR. Foto: TASR/Henrich Mišovič
