Bobry majú významné miesto v srdciach ekológov aj bežných ľudí po celom svete. Majú tiež zásadný vplyv na prírodu, a preto im venujeme ďalšiu časť seriálu o župnom Ekocentre Čunovo.
V 19. storočí z nášho územia bobor takmer vymizol, pretože bol lovený kvôli krásnej kožušine. Aby bola vodeodolná a ochránila bobra pred chladnou vodou, je mimoriadne hustá, čo z nej, žiaľ, robilo významný obchodný artikel. Dnes však v Bratislavskom kraji opäť bežne vidíme ohlodané stromy a kde tu aj samotného – veľmi plachého, bobra európskeho.
Bobor má veľké hryzáky a mohutný plochý chvost, váži do 30 kilogramov a dožíva sa asi 17 rokov. Chutí mu kôra stromov a lyko, z ktorých si robí aj zásoby na zimu. V riekach si vytvára hrádze, ktoré sa stanú bezpečným úkrytom nielen pre bobrov, ale aj iné zvieratá. Hrádzou však zdvihnú hladinu riek, čo môže mať aj negatívne vplyvy na prírodu. Vo veľkej väčšine sú však takéto „úpravy“ pre les prospešné.
Hrádze stavajú bobrice
Staviteľom hniezd a hrádzí nie sú bobry, ale bobrice. Bobor samec prináša materiál, no architektom je žena. Ich význam je dôležitý, pretože regulujú tok vody:
- pomáhajú znižovať povodne a chrániť nižšie položené oblasti pred záplavami
- a v obdobiach sucha zase vodu zadržiavajú.
- Hrádze pôsobia na vodné biotopy, kam prinášajú nové rastliny a živočíchy
- a tiež zadržiavajú sedimenty, čím sa zlepší kvalita vody.
Občas však takéto „nálezy“ robia vrásky lesníkom, pretože niekedy im zachutia stromy, ktoré sú vzácne, alebo sa usídlia na mieste, kde to pre ekosystém nie je vhodné. Napríklad sú kvôli ich hrádzam zaplavované plodiny, podmáčaná lesná pôda či upchaté priepusty. Vzácne stromy vieme pred ich hlodákmi ochrániť napríklad pletivom, ale niekedy je jediným dobrým riešením len presťahovanie bobrov na vhodnejšie miesto.
Po stopách bobrov
Prvé bobrie ohryzy nájdete len kúsok od Ekocentra, pri čunovskom ramene Dunaja. Môžete sa vybrať smerom k Hrušovskej zdrži – rozhľadňa je dočasne zatvorená, ale keď bude opäť prístupná, určite ju využite. Bobry sa dajú pozorovať popri dunajských ramenách smerom do Rusoviec, na čunovskom Štrkovisku aj Čunovských jazerách.
Aby ste boli úspešní, tu je pár rád:
- Provizórnu pozorovateľňu si zriaďte v blízkosti spadnutých ohryzených stromov,
- oblečte sa tak, aby ste splynuli s prostredím,
- máte väčšiu šancu, že ich zbadáte vo vode, ako na súši,
- najlepší čas je ráno a večer,
- nasadiť môžete aj fotopasce.
A na záver pár zaujímavostí:
- vstup do bobrej nory je väčšinou pod vodou, čiže ich uvidíte len ťažko,
- ich chvost slúži ako kormidlo a hoci sú cicavce, majú plávacie blany,
- sú veľmi pracovití – stromy dokážu ohrýzať niekoľko nocí bez prestávky,
- svoje stavby neustále kontrolujú, opravujú a pristavujú,
- bobry sú monogamné.
Pamätajte, že bobry sú zákonom chránené.
PODARILO SA VÁM ODFOTIŤ BOBRA EURÓPSKEHO? POŠLITE NA NÁŠ FACEBOOK FOTKU!
Nezabudnite si prejsť interaktívnu expozíciu v kaštieli. Ekocentrum Čunovo je pre verejnosť otvorené každý víkend od 10:00 do 18:00. Pohodlne sa k nemu dopravíte aj vďaka Integrovanému dopravnému systému v kraji – autobusom číslo 91.
Ďalšie časti nášho seriálu „Spoznajte Ekocentrum Čunovo“ si môžete prečítať tu:
