Zimné obdobie je vo všeobecnosti pre voľne žijúce živočíchy najnáročnejšie. S poklesom teploty sa mnohé druhy dokážu vyrovnať lepšie, než si myslíme, ale hlavným problémom je nedostatok potravy. Preto je prikrmovanie významnou pomocou. Jeho význam znásobí zhoršenie počasia, keďže pre vtáctvo je problematická vysoká snehová pokrývka či mrznúci dážď. Pre TASR to uviedol Michal Noga z Mestských lesov v Bratislave.
„Osobne si nemyslím, že by sme prikrmovaním spôsobili výraznejšie zmeny v správaní v tom zmysle, že by sa sýkorky odnaučili hľadať potravu v prirodzených podmienkach. Problémy skôr môže spraviť nevhodná potrava alebo hygienicky zanedbané či nevhodné kŕmidlo,“ skonštatoval Noga.
Pri otázke, čo vtáctvo najviac obľubuje, sa podľa neho treba pozrieť, čo z kŕmidiel mizne najrýchlejšie. V mestských lesoch sú to najmä vlašské orechy. Uzavretú škrupinu zvládne otvoriť len ďateľ, preto ich do kŕmidiel dávajú už rozlúsknuté, nemusia byť však úplne vylúpané. Loj obľubujú rovnako tak všetci. „Ak by sme však urobili porovnanie výkon/cena, tak sa dostaneme k slnečnici. Tá je lacná, živočíchom veľmi chutí a má i tú výhodu, že nezvlhne tak rýchlo,“ poznamenal Noga s tým, že si na nej pochutnajú aj iné živočíchy ako vtáctvo. Sú to napríklad veverice či ryšavky, avšak z kŕmidiel ju už vyjedala i srnka.
TIP NA VÝLET: Pozývame vás na novoročnú prechádzku na najväčšie zimovisko vtákov
Do kŕmidla je možné bez obáv teda dávať semienka a orechy. V obchodoch sa dajú dokúpiť rôzne zmesi, lojové gule či lojové peletky. „Vo všeobecnosti do kŕmidiel nepatrí nič, čo je solené, korenené, sladené vrátane pečiva či chleba alebo zvyškov našej potravy,“ podotkol Noga. Vtáky to podľa neho síce priamo na živote neohrozí, ale môže im to spôsobiť tráviace ťažkosti.
Dobré je taktiež si všímať zdravotný stav vtákov, ktoré kŕmidlo navštevujú. V prípade, že priamo na ňom alebo v tesnom okolí človek uvidí vtáka, ktorý je výrazne apatický, našuchorený či málo plachý, je možné, že ide o jedinca nakazeného trichomoniázou, tzv. kŕmidlovou chorobou. „V tom prípade je nutné kŕmidlo vydezinfikovať chlórovou vodou a približne po týždni môžete v kŕmení pokračovať. Pre vtáctvo je táto choroba smrteľná, na človeka je neprenosná,“ doplnil Noga.
Ak vtáčence kŕmidlo poznajú, chodia tam celý deň. Niekedy sú to desiatky vtákov, niekedy len občasne. V zime sa často spevavce pohybujú v kŕdľoch, a keď takýto kŕdlik objaví kŕmidlo, tak tam môže byť podľa neho rušno. Jednou z výnimiek je napríklad červienka, ktorá nemá rada veľký zhon a často na kŕmidlo prilieta skoro ráno alebo v čase, keď je tam pokoj. Straky ako inteligentné krkavcovité vtáky vedia zasa rozoznávať ľudí. „Preto ma občas ráno čakajú a sledujú moju cestu ku kŕmidlu, aby boli pri nakrájaných kúskoch loja a arašidoch prvé,“ priblížil Noga.
Kŕmidlo nemusí byť opustené ani v noci. Občas ho chodia skontrolovať mačky, kuny, ryšavky. V bratislavských mestských lesoch mali na kŕmidle i líšky či jazvece.
Zdroj: TASR
