Bratislavský samosprávny kraj (BSK) zavádza do praxe moderné cestné meteostanice a meteokamery, ktoré naživo sledujú stav vozovky aj vývoj počasia na kľúčových úsekoch v regióne. Správa ciest BSK tak môže prejsť od „hasenia problémov“ k prevencii: dispečing dostáva dáta v reálnom čase, vie plánovať výjazdy presnejšie, šetriť posypový materiál a zároveň zvyšovať bezpečnosť vodičov – najmä tam, kde rozhodujú minúty.
„Komfort a bezpečnosť na cestách je téma, ktorú berieme vážne. Za ostatné roky sme komplexne zrevitalizovali už vyše 200 kilometrov regionálnych ciest. Mať kvalitný asfalt však nie je všetko. Dôležitá je aj samotná údržba. Práve zima je moment, keď sa ukáže, či cestná infraštruktúra funguje ako služba – nie na papieri, ale v teréne. A preto popri opravách investujeme aj do neviditeľnej vrstvy bezpečnosti: do systémov, ktoré vedia včas zachytiť zmenu podmienok na vozovke a pomôžu dispečingu rozhodnúť, kedy vyraziť so sypačmi, kde zasiahnuť preventívne a kde je naopak zásah ešte zbytočný. Inými slovami, nejde len o to, aká cesta je, ale aká je v konkrétnej hodine a na konkrétnom úseku,“ vysvetľuje predseda BSK Juraj Droba.
Zmysel novinky však nie je len technologický „wow efekt“, ale praktická ekonomika a kvalita služby, ktorú vodiči cítia priamo na ceste. „Najdrahšie je vždy to, čo robíte neskoro,“ hovorí technický riaditeľ Správy ciest BSK Martin Samek. Preventívny, teda proaktívny posyp je podľa neho v konečnom dôsledku lacnejší než reaktívne zásahy – šetrí posypový materiál, ľudskú prácu aj samotnú techniku, ktorá pri krízových výjazdoch dostáva zabrať najviac. „Keď dispečing vie včas, kde sa podmienky menia, nemusí posýpať ‚naslepo‘ veľké úseky, ale cielene zasiahne tam, kde hrozí problém. A peniaze, ktoré sa takto v zime ušetria, sa následne môžu vrátiť späť do ciest – do bežnej údržby a opráv, ktoré vodiči potrebujú počas celého roka.“
Podstata je jednoduchá: namiesto odhadu prichádza meranie. Martin Noskovič, ambasádor technológií pre platformu INVIPO zo spoločnosti ALAM, vysvetľuje, že moderná cestná meteorológia stojí na zbere dát a ich rýchlom vyhodnocovaní – a práve tieto dáta sú v zime kľúčové pre rozhodovanie dispečingu. Na vybraných úsekoch preto fungujú cestné meteorologické stanice a dopravno-meteorologické kamery, ktoré v krátkych intervaloch snímajú vozovku a analyzujú jej stav pomocou digitálnej spektrometrie. „Z obrazu vieme vyhodnotiť, či je povrch suchý, vlhký, mokrý, zasnežený alebo zľadovatený, a vieme včas upozorniť aj na riziko čierneho ľadu,“ približuje Noskovič. Dáta sa následne okamžite prenášajú do centrálneho systému, kde ich dispečer vidí v reálnom čase – a zimná údržba tak nevyrazí do terénu „len pre istotu“, ale cielene a presne vtedy, keď sa podmienky na ceste začínajú lámať z bezpečných na kritické.
V dispečingu sa to celé nekončí pri jednej kamere – práve naopak, ide o prepojený obraz situácie. Špecialista analytických činností SC BSK Peter Prieložný približuje, že dispečer má na jednom mieste „dispečingovú platformu“ (dashboard), kde vidí nielen meteorologické podklady, ale aj ďalšie dátové zdroje potrebné na rozhodovanie. Súčasťou sú mapové náhľady a prehľad výjazdov, pričom v teréne môže byť naraz viacero okruhov zimnej údržby.
Silnou stránkou sú aj kamerové náhľady z kritických úsekov – napríklad na ceste II/503, kde leží aj Pezinská Baba. Kamery sú umiestnené aj v ďalších lokalitách, ako sú Jakubov, Budmerice, Kráľová či Hamuliakovo. Dve stanovištia využívajú pokročilejšiu infračervenú technológiu. Systém „farebne zviditeľňuje“ stav povrchu a „pomáha dispečerovi rýchlo vyhodnotiť, či je vozovka suchá, vlhká, mokrá alebo sa na nej tvorí problémová vrstva,“ hovorí Prieložný. Upozorňuje aj na fenomén čierneho ľadu – ten môže vzniknúť pri vysokej vlhkosti vzduchu aj bez viditeľných zrážok a je nebezpečný práve tým, že ho vodič často nevidí.
Pozrite si video:
Dôležitým detailom je aj prepojenie na techniku v teréne: každé vozidlo Správy ciest BSK má GPS jednotku, vďaka ktorej dispečing vidí nielen polohu, ale aj „čo vozidlo robí“ – či posýpa, pluhuje, pluhuje s posypom, alebo sa presúva. Tieto výkony sa následne dajú spracovať aj z hľadiska vyhodnotenia nákladov.
„Zmena je najmä v prístupe. Dnes zimná údržba už neprebieha na základe pocitov, ale na základe reálnych dát,“ zdôrazňuje Martin Samek. Kým v minulosti sa podľa neho často vychádzalo do terénu reaktívne až po zhoršení podmienok, dnes dáta umožňujú preventívne zásahy s menšou spotrebou posypu a s lepšou zjazdnosťou v čase, keď to vodiči potrebujú najviac. Aj preto Správa ciest BSK hovorí o úsporách materiálu na úrovni „dvoj- až trojnásobku“ v porovnaní s minulým režimom údržby ciest.
„Meteostanice nie sú len prázdna marketingová smart nálepka. Je to praktický systém, ktorý v ostrej prevádzke pomáha rozhodovať rýchlejšie, presnejšie a zodpovednejšie – pre bezpečnejšie cesty, efektívnejšiu údržbu a menšiu záťaž pre rozpočet aj životné prostredie,“ uzavrel Martin Samek.
