Bratislavský samosprávny kraj pripravuje koncept Kampusu zdravia a športu, ktorý má prepojiť pohyb, vzdelávanie, zdravé návyky aj duševnú pohodu. O tom, prečo je dôležité začať už na školách, ako môže samospráva ovplyvňovať životný štýl mladých ľudí a prečo prevencia presahuje hranice zdravotníctva, sme sa rozprávali s Matúšom Krnčokom, vedúcim Inštitútu regionálnej politiky BSK.
Často hovoríte o primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencii. Čo si pod tým máme konkrétne predstaviť?
To, na čo sa v rámci Kampusu zdravia a športu zameriavame, je vytvorenie systému alebo modelu primárnej prevencie. Primárna prevencia na Slovensku nie je systematicky uchopená ani z pohľadu inštitúcií, ani z pohľadu verejných politík. Prevencia je u nás stále vnímaná veľmi rezortne ako téma zdravotníctva. Pritom práve primárna prevencia so zdravotníctvom priamo súvisí len okrajovo. Je to najmä o tom, aký životný štýl človek vedie a ako pristupuje ku každodenným veciam. Formuje sa už od detstva – prostredím, do ktorého sa narodíme, vzdelaním rodičov, vzormi, ktoré si osvojíme, spôsobom práce s informáciami či tým, ako prirodzene vnímame pohyb a zdravie. Je to veľmi prierezová téma. Nedá sa povedať, že patrí len zdravotníctvu. Naopak, je to spôsob života, ktorý si človek postupne buduje.
Čo teda znamená sekundárna prevencia?
Sekundárna prevencia znamená, že už existuje určitá zdravotná indikácia alebo predispozícia a človek ju sleduje, aby sa problém zachytil včas. Môže ísť napríklad o pravidelné preventívne prehliadky pri genetickej predispozícii na onkologické ochorenia, rôzne screeningy alebo očkovania proti konkrétnym ochoreniam.
Dá sa povedať, že zdravotníctvo prichádza na rad až vtedy, keď už vznikne problém?
Presne tak. Keď hovoríme o prevencii ako o téme zdravotníctva, často už riešime zdravotné komplikácie, nie predchádzanie ochoreniam. Prevencia je napríklad aj téma alternatívne dopravy – podpora cyklodopravy, pešej mobility či verejného priestoru. V každej sektorovej politike vieme hovoriť o tom, ako môže prispievať k zdravšiemu životu ľudí.
Súvisí s tým aj spôsob práce a životný štýl?
Samozrejme. Veľa ľudí má sedavé zamestnanie, deti trávia hodiny za mobilmi a počítačmi. A práve tu vidíme veľký problém. Vo vzdelávaní je táto téma stále veľmi slabo uchopená. Takéto aktivity sú často vnímané len ako voľnočasové alebo mimoškolské. Pritom ak chceme hovoriť o zdravej spoločnosti, musíme začať vychovávať mladú generáciu iným spôsobom. To znamená budovať zdravotnú gramotnosť ako prirodzenú súčasť vzdelávania už od základných, možno dokonca materských škôl. Dôležitý je všestranný pohybový rozvoj detí a vytváranie prirodzeného vzťahu k pohybu. Dnes podľa mňa deti, ktoré majú k pohybu prirodzený vzťah, tvoria skôr menšinu. Už kedysi sme videli, že si deti vymýšľali dôvody, aby nemuseli cvičiť. Dnes je to ešte výraznejšie. Mnohé deti nemajú základné pohybové návyky ani vzťah k športu.
Veľkou témou je aj stravovanie.
Áno. Školské jedálne by mali byť prirodzeným vzorom zdravého prostredia. Ak chceme budovať zdravý ekosystém na školách, automaty so sladenými nápojmi by tam jednoducho nemali mať miesto. Na to však potrebujeme verejnú politiku a nástroje, ktoré umožnia takéto opatrenia robiť systematicky.
Teda aj regulovať to, čo sa na školách predáva?
Sme zriaďovateľom stredných škôl, takže máme možnosť o tom diskutovať. Je úplne legitímne rozprávať sa o tom, či takéto produkty patria do školského prostredia. Keď sa človek pozrie do niektorých automatov, často tam nájde množstvo extrémne presladených výrobkov a nápojov.
Máme dnes zmapovaný zdravotný stav detí? Často sa hovorí napríklad o obezite.
Bratislavský kraj už v minulosti realizoval projekt Rešpekt pre zdravie. Už pred desiatimi rokmi, keď župa robila prvé výskumy, boli tieto čísla, ktoré sú alarmujúce. Viac ako polovica detí má nábeh na nadváhu alebo obezitu. Odvtedy sme ako spoločnosť toho systémovo veľa neurobili a medzičasom sa výrazne zmenil životný štýl aj správanie mladej generácie. Deti dnes vyrastajú v úplne inom prostredí a ich vzťah k pohybu je často ešte slabší. Lekári hovoria o tom, že do ambulancií prichádzajú deti s diagnózami, ktoré boli kedysi typické pre šesťdesiatnikov.
O akých ochoreniach hovoríme?
Ide najmä o metabolické ochorenia, cukrovku druhého typu spôsobenú životným štýlom, kardiovaskulárne problémy, záťaž na srdce či problémy pohybového aparátu. Veľkou témou sú aj onkologické ochorenia, pri ktorých životný štýl výrazne ovplyvňuje rizikové faktory. A do budúcnosti budú čoraz väčšou témou aj neurodegeneratívne ochorenia – Alzheimerova choroba, demencie či Parkinsonova choroba. To všetko úzko súvisí aj so sociálnymi službami a starnutím populácie. Ak budeme podporovať zdravší životný štýl a kognitívne zdravie, môžeme oddialiť prejavy týchto ochorení a zároveň znížiť tlak na sociálny systém.
Rozmeňme si to na drobné. Čo konkrétne plánuje kraj robiť?
Ako zriaďovateľ škôl máme priamu kompetenciu ovplyvňovať prostredie na školách. Chceme tlačiť na to, aby sa zdravotná gramotnosť dostávala do formálneho vzdelávania a aby školy vytvárali zdravé prostredie. V projekte máme napríklad koncept ambasádorov zdravia na stredných školách. Ide o to, aby učitelia, psychológovia či vedúce školských jedální absolvovali vzdelávanie a následne vytvárali na školách aktivity podporujúce zdravší životný štýl. Rovnako chceme zapojiť samotných študentov cez peer-to-peer prístup. Teda aby mladí ľudia prirodzene ovplyvňovali svojich rovesníkov a sami organizovali aktivity na školách.
Dnes sa často hovorí aj o tom, že vo verejnom priestore sa relativizujú vedecké poznatky.
Áno. Vidíme, že odborné a vedecké poznatky sa často dostávajú do úzadia a nahrádza ich agresívny marketing alebo kontroverzný obsah. Aj preto potrebujeme vytvárať prostredie, kde budú mať priestor odborníci a kvalitné informácie. Nemôžeme napríklad tolerovať, aby sa alkoholické alebo extrémne nezdravé produkty prezentovali ako „fit“ alebo zdravé.
Do témy zdravia patrí aj psychika a duševné zdravie. Ako ho chcete začleniť do konceptu kampusu?
Duševné zdravie je dnes jednou z veľkých civilizačných tém. Aj preto chceme veľký dôraz klásť na školských psychológov a odborníkov, ktorí budú prirodzeným prvým kontaktom pre deti, keď sa ocitnú v problémoch. Veľmi často je duševné zdravie prepojené aj s fyzickým zdravím. Napríklad deti s obezitou alebo problémami so sebavedomím sa dostávajú do začarovaného kruhu, z ktorého nevedia samy vystúpiť. Veľkú úlohu tu zohrávajú aj rovesníci. Aj preto chceme podporovať prostredie, kde budú mať mladí ľudia okolo seba ľudí, ktorí ich pochopia a pomôžu im.
Chce kraj určovať konkrétne riešenia?
Nie. Našou úlohou nie je diktovať obsah alebo hovoriť odborníkom, ako majú robiť svoju prácu. My chceme vytvárať infraštruktúru, prepájať odborníkov, vytvárať priestor a strategický rámec. Chceme podporovať ľudí a organizácie, ktoré už dnes robia kvalitnú prácu – psychológov, trénerov, odborníkov na výživu, pedagógov či rôzne organizácie. Úlohou kraja je vytvoriť prostredie, v ktorom budú mať tieto iniciatívy podporu a priestor na rozvoj.
