Kedysi sa tu prechádzali šľachtické rodiny, neskôr sa pod korunami stromov učili budúci záhradníci a miestne deti tu behávali na hodinách telesnej výchovy. V sobotu 10. októbra sa v Malinovskom parku začala ďalšia kapitola. Po rozsiahlej obnove ho Bratislavský samosprávny kraj opäť otvoril verejnosti. Historický areál dostal opravené chodníky, novú zeleň, miesta na šport aj pokojné posedenie. A predovšetkým príležitosť stať sa znovu prirodzenou súčasťou každodenného života.
Otvorenie parku v sobotu 10. októbra spojilo šport, kultúru aj stretávanie susedov. Súčasťou programu boli Malinový pohár, streetball, detské divadlo či environmentálne aktivity Ekocentra Čunovo. Večerným vyvrcholením bol koncert Peter Lipa Band. Za slávnostným dňom však stáli roky príprav a práce, ktorých veľká časť zostáva návštevníkom skrytá pod zemou.
„Chceli sme, aby sa Malinovský park opäť stal miestom, kam sa ľudia radi vracajú. Nie je to len historická pamiatka, ale veľký verejný priestor, ktorý bude slúžiť na oddych, šport, stretávanie aj vzdelávanie,“ priblížil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Obnova predstavovala investíciu približne tri milióny eur. Kraj obnovil chodníky a technickú infraštruktúru, ošetril zeleň, doplnil výsadbu a vytvoril zázemie pre návštevníkov rôzneho veku. Zachoval pritom krajinársky charakter anglického parku a doplnil opatrenia, ktoré pomáhajú hospodáriť s vodou a pripraviť areál na meniace sa podnebie.
„Naším cieľom preto bolo priniesť systematický, odborný a dlhodobo udržateľný prístup k jeho obnove, ktorý spojí úctu k histórii rodu Apponyiovcov s potrebami moderného človeka 21. storočia,“ uviedol Droba.
Od šľachtického sídla k miestu pre všetkých
Dejiny parku sa nedajú oddeliť od kaštieľa uprostred areálu. Jeho okolie sa menilo spolu s majiteľmi aj s tým, ako sa menil život v niekdajšom Eberharde, dnešnom Malinove. Založenie prírodno-krajinárskeho parku sa podľa historických informácií obce predpokladá na začiatku 18. storočia. Jeho pamäť dodnes uchovávajú mohutné platany, duby a ďalšie staré dreviny.
V 19. storočí získali panstvo Apponyiovci. Juraj Apponyi prestaval kaštieľ v neoklasicistickom štýle na vidiecke sídlo obklopené parkom. Pobýval tu aj jeho syn Albert, ktorého 17. apríla 1910 navštívil bývalý americký prezident Theodore Roosevelt. Od roku 1923 sa príbeh areálu spojil so záhradníckym vzdelávaním, keď sa kaštieľ, park a hospodárske budovy stali sídlom školy.
Od roku 1963 je park národnou kultúrnou pamiatkou. Ani tento status ho však neuchránil pred rokmi nedostatočnej údržby, šírením náletových a inváznych druhov či zhoršovaním zdravotného stavu časti stromov. Pri obnove navyše vydal ďalšie svedectvo o minulosti: práce odkryli zvyšky stredovekej stavby pôvodného vodného hradu.
Pre Barboru Lukáčovú, riaditeľku odboru stratégie a projektového riadenia BSK, bola záchrana historického areálu zároveň odpoveďou na dnešné potreby rýchlo sa zastavujúceho regiónu. Park podľa nej môže slúžiť ako výletné, relaxačné a oddychové miesto aj ľuďom zo širšieho okolia.
„Jedno z kritérií je, ako blízko či ďaleko máte kompaktnú zelenú plochu, kde sa viete nielen vyšantiť, ale práve ochladiť, načerpať energiu a zrelaxovať,“ pripomenula Lukáčová pri vysvetľovaní, ako dostupná zeleň ovplyvňuje kvalitu života.
Aby náš park žil s nami
Pre obyvateľov Malinova má park aj celkom osobný rozmer. Starostka obce Edit Valacsai patrí k tým, ktorí v jeho blízkosti vyrastali.
„Celý život žijem v tesnej blízkosti tohto parku a deň čo deň sledujem jeho premeny. Je prirodzenou súčasťou môjho života,“ povedala pri otvorení. Spomínala na detské stretnutia, súťaže aj beh počas telesnej výchovy. Park bol pre jej generáciu miestom, kde trávila veľkú časť svojho času.
Bratislavskému samosprávnemu kraju poďakovala za uskutočnenie obnovy. Jej želanie do ďalších rokov bolo jednoduché: aby si k nemu podobný vzťah vytvorili aj dnešné deti.
„Prajem si, aby sme naďalej žili spolu s parkom, aby náš park žil s nami. S úctou, starostlivosťou a s láskou,“ odkázala návštevníkom.
Najnáročnejšie práce nie je na prvý pohľad vidieť
Obnoviť historický park znamenalo vyriešiť oveľa viac než povrchy chodníkov a novú výsadbu. Bolo potrebné zosúladiť ochranu pamiatky, potreby prírody, hospodárenie s vodou aj predstavy ľudí, ktorí areál využívajú.
Riaditeľka Úradu BSK Patrícia Mešťan pripomenula, že samotným stavebným prácam predchádzala dlhá príprava. Rozmanité územie si vyžadovalo citlivé riešenia, aby nové aktivity nenarušili jeho charakter.
„Zachovali sme časť prírodného lesoparku a zároveň sme vytvorili priestor pre šport, voľný čas a aktívny oddych. Vzniklo detské aj multifunkčné ihrisko a do areálu sme citlivo priniesli aj historické prvky, ktoré odkazujú na jeho minulosť – napríklad nový labyrint,“ uviedla.
Obnovou prešli mlatové, štrkové aj asfaltové chodníky, vstupná komunikácia od hlavnej brány ku kaštieľu a oplotenie. Pribudol altánok, vonkajšie cvičisko a ďalšie miesta na pobyt v parku. Upravený bol aj priestor valu pred kaštieľom.
Pod povrchom vzniklo zázemie, bez ktorého by park nemohol dlhodobo fungovať: rozvody osvetlenia, kamerového systému a závlahy s vlastnou studňou. Retenčná nádrž a areálová dažďová kanalizácia umožňujú zachytávať vodu zo striech kaštieľa a využívať ju na zavlažovanie.
Priebeh prác pritom ovplyvňovalo aj počasie. Ako pripomenula Barbora Lukáčová, na začiatku revitalizácie v septembri 2024 bol areál po intenzívnych dažďoch podmáčaný. Pri dokončovaní sa zase musela výsadba prispôsobiť vhodným podmienkam. Trávu preto vysievali až koncom septembra a pri otvorení ešte nebola všade zapojená. Aj to patrí k obnove živého priestoru, ktorý potrebuje čas na rast.
Projekt vznikol kombináciou európskych zdrojov a financií kraja. Bol súčasťou cezhraničného projektu #greencities – Zelené mestá v Podunajskom regióne, podporeného z programu Interreg Maďarsko – Slovensko 2021 – 2027.
„Vedeli sme však, že odkladať záchranu národnej kultúrnej pamiatky a zároveň adaptáciu nášho územia na meniace sa klimatické podmienky by bolo v konečnom dôsledku nielen drahšie, ale aj nezodpovedné,“ vysvetlila Patrícia Mešťan.
Pamiatky, ktoré zostávajú súčasťou života
Malinovský park nadväzuje na ďalšie obnovy, ktorým sa Bratislavský kraj venuje. Patrí k nim Kaštieľsky park v Stupave, kaštieľ so záhradou v Modre či kaštieľ v Čunove. Spoločným cieľom je zachovať hodnotné miesta a zároveň im nájsť využitie, ktoré prinesie úžitok dnešným obyvateľom.
„Tieto projekty spája jedna vec – presvedčenie, že kultúrne dedičstvo nemá byť iba niečím, čo chránime pred zabudnutím. Má byť živou súčasťou nášho územia, miestom, ktoré slúži ľuďom dnes a zároveň ho odovzdáme ďalším generáciám,“ povedala Mešťan.
V Malinove má tento prístup aj veľmi praktický význam. V území, kde pribúdajú domy a obyvatelia, zostáva veľká súvislá zelená plocha priestorom na pohyb, oddych a ochladenie počas horúčav. Zachytávanie dažďovej vody, starostlivosť o stromy a obnova pôdy tak priamo súvisia s tým, ako príjemne sa bude v obci a jej okolí žiť.
Na rannú prechádzku, popoludnie s deťmi aj susedské stretnutie
Po slávnostnom otvorení bude park slúžiť predovšetkým bežným dňom. Návštevníci v ňom nájdu prírodnú časť na pokojné prechádzky, pobytovú lúku, záhony aj ovocný sad. Deti môžu objavovať bludisko a detskú zónu, športovci využívať multifunkčné ihrisko a cvičebné prvky. Súčasťou areálu je aj zóna pre seniorov, altánok, ohnisko a prírodný amfiteáter.
Priestor tak ponúka zázemie na rodinné výlety, environmentálne vzdelávanie, menšie kultúrne podujatia aj obyčajné posedenie pod stromami.
Malinovský park je otvorený denne od apríla do októbra od 6:00 do 22:00. V zimnej sezóne, od novembra do marca, od 6:00 do 20:00. Vstúpiť doň možno od Bratislavskej ulice aj od základnej školy. Pri nepriaznivých poveternostných podmienkach môže prevádzkovateľ areál z bezpečnostných dôvodov dočasne uzatvoriť.
Slávnostný deň sa skončil. Nový život parku sa však bude odohrávať najmä v každodenných návratoch – na známy chodník, na ihrisko, do tieňa stromov či na miesto, ku ktorému si ďalšia generácia Malinovčanov vytvorí vlastné spomienky.
Foto: Monika Kováčová, Michal Feik, Katarína Weissová