Žlto-červené pásy na fasáde, podkovovité oblúky a dve veže s kupolami. Uprostred Malaciek stojí budova, ktorá akoby sem na prvý pohľad ani nepatrila. Jej architektúra pripomína vzdialený Orient, no príbeh je pevne zakorenený na Záhorí. Malacká synagóga prežila požiar, tragédiu miestnej židovskej komunity aj zásadnú premenu svojho okolia. Dnes v nej vyrastajú mladí umelci a ďalšie zmeny sa pripravujú pred jej dverami.
Na synagóge v Malackách je čo obdivovať aj bez znalosti jej histórie. Stačí zdvihnúť oči k oblúkom okien, sledovať farebné členenie priečelia a drobné ornamenty. Dve kupoly dávajú stavbe nezameniteľnú siluetu. Keď sa však k architektúre pridajú príbehy ľudí, ktorí ju postavili a používali, pohľad na budovu sa zmení. Z nápadnej pamiatky sa stáva svedok niekdajšieho života mesta.
Miesto modlitieb aj každodenných stretnutí
Prvá známa zmienka o židovských obyvateľoch Malaciek pochádza z roku 1735. V roku 1823 vytvorili náboženskú obec a postupne si vybudovali zázemie pre duchovný aj spoločenský život. Synagóga bola miestom modlitieb, stretnutí a rozhovorov, poskytovala však aj útočisko cestujúcim. V jej blízkosti sa nachádzali škola, rituálny kúpeľ či byt učiteľa. Budova teda pôvodne nestála osamotene tak ako dnes. Patrila do živého prostredia, v ktorom mali jednotlivé miesta svoj účel a ľudia svoje každodenné cesty.
Koncom 19. storočia dostala komunita reprezentatívnu synagógu podľa návrhu viedenského architekta Wilhelma Stiassneho. Pozemok na jej výstavbu darovala rodina Spitzerovcov a stavbu realizoval Ján Terebessy. Pôvodná budova z rokov 1886 – 1887 však neskôr utrpela vážne poškodenie pri požiari. V roku 1900 na jej mieste stála obnovená synagóga, opäť podľa Stiassneho plánov.
Orientálna architektúra s vlastným jazykom
Maurský sloh dal synagóge podobu, ktorá ju dodnes odlišuje od okolitej zástavby. Podkovovité oblúky, výrazné pásovanie fasády a dvojica veží vytvárajú kompozíciu, pri ktorej sa oplatí zastaviť. Každý detail má svoje miesto a spolu pôsobia slávnostne, no zároveň ľahko a hravo.
Aj pôvodné vstupy prezrádzajú, ako budova fungovala. Prostredný viedol do mužskej modlitebne, bočné ku schodiskám na ženskú galériu. Nad priečelím sa nachádzajú tabule Desatora s hebrejským textom. Sú jedným z viditeľných odkazov na pôvodné poslanie stavby, ktorá dnes patrí medzi národné kultúrne pamiatky.
Za krásnou fasádou aj bolestná história
Príbeh synagógy nemožno oddeliť od osudov ľudí, pre ktorých vznikla. Pred holokaustom mala miestna židovská komunita približne tristo členov. Väčšinu z nich v roku 1942 deportovali do nacistických vyhladzovacích táborov.
Po vojne sa židovský život v Malackách obnovil už len v obmedzenej podobe. V roku 1948 žilo v meste päťdesiat židovských obyvateľov, z ktorých sa väčšina neskôr vysťahovala. Malá náboženská obec ešte určitý čas fungovala, no niekdajší svet okolo synagógy sa postupne vytratil.
Budova tak pripomína aj neprítomnosť. Rodiny, susedov a známych, ktorí tvorili súčasť mesta. Pri obdivovaní jej farebnej fasády je dôležité pamätať aj na túto vrstvu príbehu.
Umenie pomohlo budovu zachrániť
V povojnovom období získala synagóga nové využitie. Práve jej premena na priestory základnej umeleckej školy ju v čase socializmu pomohla uchrániť pred zbúraním. Za historickými múrmi sa začala písať ďalšia kapitola, tentoraz spojená s výučbou a tvorbou.
Táto zmena zasiahla aj interiér. Do pôvodnej modlitebne vložili nové podlažie. Dolná časť dnes slúži ako výtvarný ateliér, horná ako koncertná miestnosť. Napriek prestavbe zostali zachované vzácne prvky: liatinové stĺpy, drevený kazetový strop aj svätostánková archa, v ktorej bývali uložené zvitky Tóry.
Práve súžitie historickej architektúry a umeleckého vzdelávania dáva miestu osobitnú atmosféru. Deti tu pracujú s farbami, učia sa hudbu a vystupujú pred publikom. Pamiatka zostáva súčasťou bežného života mesta a ďalšie generácie si k nej vytvárajú vlastný vzťah.
Obnova, pri ktorej záleží na detailoch
Zachovať takúto stavbu znamená priebežne sa starať aj o to, čo návštevník z ulice nevidí. O strešné konštrukcie, poškodené materiály či miesta vystavené dažďu a vetru. Opravy musia zároveň rešpektovať remeselnú hodnotu a charakter historickej budovy.
Synagóga prešla obnovou v roku 2005. Ďalšie rekonštrukčné práce mesto oznámilo na jar 2021. Zahŕňali opravu oboch veží, výmenu poškodených častí krovu a opravu fasády. Pozoruhodným detailom je krytina kupol, ktoré pokrýva ručne vyrobená bridlica. Aj takýto na prvý pohľad nenápadný prvok spoluvytvára hodnotu pamiatky.
Nová kapitola sa pripravuje pred jej dverami
Budúcnosť synagógy súvisí aj s tým, ako bude vyzerať jej okolie. Pôvodné susedstvo sa nezachovalo a historická budova dnes stojí v celkom inom mestskom prostredí. Pripravovaná obnova zóny Zámocká má priniesť zmenu aj do verejného priestoru pri synagóge.
Mesto Malacky na projekt získalo 2,3 milióna eur z eurofondov. Podľa pripraveného zámeru má starý asfalt na Zámockej ulici nahradiť dlažba a úsek od Radlinského ulice po budovu polície sa má zmeniť na pešiu zónu s novým mobiliárom a osvetlením. Súčasťou projektu je aj obnova priestranstva pri synagóge.
Premena môže vytvoriť príjemnejšie podmienky na prechádzku centrom aj na zastavenie pri samotnej pamiatke. Jej architektúra si tak bude môcť získať pozornosť ľudí, ktorí dnes okolo iba prejdú. Rekonštrukciu zóny Zámocká mesto spomína medzi rozbehnutými a pripravovanými projektmi aj v aktuálnom odpočte z októbra 2026.
Malacká synagóga je súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva a ponúka viac než pekný záber do rodinného albumu. Rozpráva o niekdajšej komunite, o stratách, ktoré mesto zasiahli, aj o schopnosti nájsť historickej budove zmysluplné pokračovanie. Pod jej kupolami dnes znie hudba. Aj vďaka nej zostáva toto miesto živé.
Autorka je poslankyňa zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja