Zdravie nie je len otázkou návštev u lekára, ale predovšetkým toho, ako každý deň žijeme. Čo jeme, koľko sa hýbeme, v akom prostredí vyrastáme, pracujeme a starneme. Slovensko pritom čelí rastúcemu výskytu chronických ochorení, obezity a nepriaznivému demografickému vývoju. Bratislavský samosprávny kraj preto presadzuje zásadnú zmenu prístupu – od liečby následkov k predchádzaniu zdravotným problémom. O tom, prečo je prevencia dôležitá nielen pre zdravie jednotlivcov, ale aj pre budúcnosť celej spoločnosti, hovorili v podcaste Generácia zdravia Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie BSK, a Matúš Krnčok, vedúci Inštitútu regionálneho rozvoja BSK.
Na Slovensku máme preventívne prehliadky hradené z verejného zdravotného poistenia, napriek tomu na ne pravidelne chodí len približne tretina oprávnených dospelých. Prečo podľa vás prevenciu tak veľmi podceňujeme?
Matúš Krnčok: Myslím si, že je to dôsledok dlhodobého fungovania nášho systému. Nenastalo to zo dňa na deň. Odborníci nás už pred pätnástimi rokmi upozorňovali na problémy, ktoré dnes vidíme v zdravotnom stave slovenskej populácie. Patríme medzi krajiny s nepriaznivými ukazovateľmi úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia aj výskytu metabolických ochorení. Nemyslím si však, že ľudia nechodia na preventívne prehliadky iba z lenivosti. Môže za tým byť strach z výsledkov, nedôvera v zdravotnícky systém alebo predchádzajúce negatívne skúsenosti. Ľudia sa niekedy obávajú, či sa k lekárovi vôbec dostanú a koľko ich to bude stáť. Musíme si však položiť aj inú otázku. Kto nás vlastne učil, čo znamená zdravo žiť? Kde sme získali vedomosti o výžive, pohybe alebo o tom, ako sa starať o vlastné zdravie? Zdravotná a pohybová gramotnosť by mali byť prirodzenou súčasťou vzdelávania.
Keď hovoríme o prevencii, väčšina ľudí si predstaví preventívnu prehliadku u lekára. Vy však hovoríte o niečom oveľa širšom. V čom je rozdiel?
Matúš Krnčok: Je potrebné rozlišovať medzi primárnou a sekundárnou prevenciou. Sekundárna prevencia zahŕňa predovšetkým včasné odhaľovanie ochorení, napríklad prostredníctvom skríningových vyšetrení. Nás však zaujíma najmä primárna prevencia, ktorá sa odohráva ešte pred vznikom ochorenia. A tá má so samotným zdravotníctvom spoločné oveľa menej, než by sa mohlo zdať. Vzniká v školách, v rodinách, v našich mestách a obciach, vo verejnom priestore, v doprave či v životnom prostredí. Je výsledkom toho, aké podmienky vytvárame pre každodenný život. Ak chceme zlepšiť zdravotný stav populácie, nemôžeme sa na zdravie pozerať iba cez rezort zdravotníctva. Musí to byť spoločná téma viacerých oblastí verejných politík.
Barbora Lukáčová: Prevencia je celoživotný prístup. Zahŕňa školstvo, šport, sociálnu oblasť, životné prostredie aj spôsob, akým sa stravujeme. Musíme sa začať rozprávať o tom, čo jeme, odkiaľ potraviny pochádzajú, či sa stravujeme sezónne a či vôbec vieme, čo konzumujeme. Rovnako dôležité je, ako oddychujeme, či máme dostatok pohybu, aké máme koníčky a v akom prostredí žijeme. A nesmieme zabúdať, že duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické.
Dlhodobo pribúdajú chronické ochorenia, obezita či cukrovka. Aké dôsledky môže mať tento vývoj pre Slovensko v nasledujúcich desaťročiach?
Matúš Krnčok: Nemali by nás zaujímať iba súčasné štatistiky, ale predovšetkým to, čo nás čaká o dvadsať alebo tridsať rokov. Existujú prognózy, podľa ktorých budú náklady spojené s nadváhou, obezitou a chronickými ochoreniami predstavovať čoraz väčšiu záťaž pre ekonomiku. A do toho vstupuje veľmi nepriaznivý demografický vývoj. Dnes sa rodí takmer o polovicu menej detí než pred tridsiatimi rokmi. Generácie, ktoré boli početnejšie, postupne odchádzajú z pracovného trhu, zatiaľ čo nastupujúce ročníky sú výrazne menej početné. To znamená, že v budúcnosti bude menej ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí budú musieť zabezpečiť fungovanie systému. Ak zároveň porastie počet ľudí s chronickými ochoreniami, pôjde o obrovskú spoločenskú aj ekonomickú výzvu.
Barbora Lukáčová: Bratislavský kraj má z hľadiska svojho rozvoja dve zásadné hodnoty – vodu a ľudí. Ak sa nebudeme starať o zdravie ľudí, ktorí vytvárajú ekonomické aj spoločenské hodnoty, budeme sa dostávať do čoraz väčších problémov. Musíme sa zamyslieť nad tým, čo sa stane, ak ľudia budú žiť menej rokov v zdraví a oveľa skôr sa stanú odkázanými na zdravotnícky systém. Hovoríme napríklad o cukrovke druhého typu, ktorá úzko súvisí s nadváhou a obezitou. Je to ochorenie, s ktorým človek môže žiť desiatky rokov a ktoré zásadne ovplyvňuje kvalitu jeho života. Navyše sa naň viažu ďalšie zdravotné komplikácie. Preto si myslím, že ako spoločnosť sa musíme prebudiť a začať zdravie obyvateľov vnímať ako jednu zo základných podmienok našej budúcnosti.
Zdravý životný štýl je predovšetkým osobnou zodpovednosťou. Do akej miery však naše zdravie ovplyvňuje prostredie, v ktorom žijeme?
Barbora Lukáčová: Samozrejme, každý človek nesie zodpovednosť za vlastné zdravie. Ale nemôžeme sa tváriť, že všetko závisí iba od jednotlivca. Je rozdiel, či má človek prístup ku kvalitným potravinám, či sa má kde bezpečne pohybovať, či žije v zdravom prostredí a či má vytvorené podmienky na aktívny život. Niekedy sa príliš sústreďujeme na jednotlivé opatrenia. Diskutujeme napríklad o ďalšej hodine telesnej výchovy, ale podstata je oveľa širšia. Mali by sme deti učiť, ako žiť. Ako sa starať o svoje telo, ako sa stravovať, oddychovať a zvládať psychickú záťaž. To isté platí aj pre dospelých. Nie je rozhodujúce iba to, kedy boli naposledy na preventívnej prehliadke. Dôležité je aj to, ako každodenne fungujú, akú majú prácu, či majú priestor na regeneráciu a či starostlivosť o zdravie považujú za svoju prioritu.
Matúš Krnčok: Práve preto je dôležité pozerať sa na zdravie obyvateľstva komplexne. Na zdravotný stav môžu vplývať aj kvalita životného prostredia, sociálne podmienky či dostupnosť služieb. Tieto súvislosti potrebujeme lepšie skúmať a pracovať s dátami. Bez nich nevieme dostatočne presne identifikovať problémy ani navrhovať účinné opatrenia.
Čo konkrétne môže v oblasti prevencie urobiť Bratislavský samosprávny kraj? Kde sa začínajú a kde končia jeho kompetencie?
Barbora Lukáčová: Kraj napríklad nemôže rozhodovať o výške daní na potraviny. To je kompetencia štátu. Má však množstvo možností, ako ovplyvniť podmienky, v ktorých ľudia žijú. V prvom rade môže pracovať s dátami, analyzovať zdravotný stav obyvateľstva a vysvetľovať ľuďom súvislosti medzi životným štýlom a zdravím. Ale nemôžeme zostať iba pri informovaní. Musíme začať meniť prostredie a organizácie, za ktoré ako samosprávny kraj zodpovedáme. Máme školy, školské jedálne, športoviská, sociálne zariadenia a ďalšiu verejnú infraštruktúru. Prostredníctvom nich môžeme vytvárať lepšie podmienky pre zdravý životný štýl. Zároveň sa musíme naučiť pristupovať k investíciám komplexne. Keď modernizujeme školu alebo verejný priestor, nemali by sme riešiť iba samotnú budovu. Mali by sme sa pýtať, či vytvárame zdravé, bezpečné a dostupné prostredie, ktoré budú môcť využívať rôzne generácie obyvateľov.
Matúš Krnčok: Veľmi dôležité je, aby sme verejné politiky vytvárali na základe dát a poznatkov odborníkov. Na Slovensku máme pomerne málo dostupných regionálnych údajov o zdraví populácie. Potrebujeme preto lepšie poznať aktuálny stav, identifikovať riziká a následne vyhodnocovať, či prijaté opatrenia fungujú. Chceme, aby projekty, ktoré rozvíjame v Bratislavskom kraji, mohli byť príkladom dobrej praxe aj pre ďalšie regióny Slovenska.
Dá sa za štyri roky dosiahnuť skutočná zmena alebo ide o úlohu pre niekoľko generácií?
Matúš Krnčok: Štyri roky sú veľmi krátke obdobie na to, aby sme videli zásadné zmeny v zdravotnom stave celej populácie. Nemôžeme dnes sľubovať, že za štyri roky výrazne znížime výskyt obezity alebo úmrtnosť na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. To by nebolo realistické. Môžeme však vytvoriť konkrétne projekty, vybudovať potrebnú infraštruktúru, zaviesť nové prístupy a overiť, čo funguje. Zmena celého systému je otázkou desiatich až pätnástich rokov, možno aj dlhšie. Tak ako sa človek nedostane do zlého zdravotného stavu zo dňa na deň, ani návrat k zdravšiemu fungovaniu spoločnosti nebude okamžitý. Dôležité je začať a pokračovať systematicky. Bratislavský kraj sa zapája aj do švajčiarsko-slovenského programu spolupráce, ktorého súčasťou je tvorba modelu prevencie chronických ochorení. Jeho ambíciou je priniesť konkrétne odporúčania a opatrenia, ktoré bude možné uplatňovať v praxi.
Barbora Lukáčová: Potrebujeme zmeniť spôsob uvažovania. Zdravie nemôžeme vnímať iba ako zdravotnícku tému, ktorú začneme riešiť vtedy, keď človek ochorie. Starostlivosť o zdravie musí byť súčasťou každodenného života a zároveň prirodzenou súčasťou rozhodovania verejných inštitúcií. Len tak dokážeme vytvárať podmienky, aby ľudia žili nielen dlhšie, ale predovšetkým dlhšie v zdraví.
Generácia zdravia: Prevencia sa začína každý deň
Bratislavský samosprávny kraj chce prostredníctvom iniciatívy Generácia zdravia posilňovať povedomie o prevencii a podporovať zdravší životný štýl. Základnou myšlienkou je, že zdravie sa nevytvára iba v ambulanciách a nemocniciach, ale predovšetkým v prostredí, v ktorom každý deň žijeme.
Súčasťou iniciatívy je aj podcast Generácia zdravia, ktorý prináša rozhovory s odborníkmi a ľuďmi venujúcimi sa zdraviu, prevencii a kvalite života.
Prvá epizóda s názvom Zdravie nevzniká u lekára otvára otázku, ako môžeme postupne prejsť od systému orientovaného predovšetkým na liečbu chorôb k spoločnosti, ktorá vytvára lepšie podmienky na ich predchádzanie.