Na mieste, kde kedysi ľudí rozdeľovala prísne strážená hranica, sa dnes stretávajú a slobodne prechádzajú medzi Slovenskom a Rakúskom. Pri Pamätníku obetiam železnej opony pod Cyklomostom slobody v Devínskej Novej Vsi si Bratislavský samosprávny kraj 17. novembra pripomenul 42 zmarených ľudských životov. Pietna spomienka bola zároveň pripomenutím toho, čo nám priniesol november 1989 – slobodu a možnosť rozhodovať o vlastnom živote aj o budúcnosti krajiny.
Úctu obetiam železnej opony vzdali predstavitelia kraja a samospráv, študenti aj verejnosť. Súčasťou pietneho programu bolo čítanie mien obetí sprevádzané čestnými výstrelmi, kladenie vencov a zapaľovanie sviečok. Bratislavský kraj zastupoval predseda Juraj Droba spolu s poslancami BSK. Podujatie prepojilo spomienku na obete neslobody so vzdelávaním mladých ľudí. Pred oficiálnym programom bola pre školy pripravená krátka prednáška. Do pietneho aktu sa zapojili aj študenti Duálnej akadémie a Strednej odbornej školy Policajného zboru.

Za každým menom je ľudský príbeh
Železná opona nebola iba ostnatým drôtom a sústavou strážnych veží. Predstavovala systém, ktorý ľuďom odopieral právo slobodne cestovať a rozhodovať o tom, kde chcú žiť. Pokus prekročiť hranicu mohol viesť k väzeniu, vážnemu zraneniu alebo smrti.
Juraj Droba v príhovore pripomenul príbeh mladého hudobníka Hartmuta Tautza z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. V auguste 1986 ho pri pokuse dostať sa do Rakúska napadli pohraničné psy. Od hranice ho delilo približne dvadsaťdva metrov. Na druhý deň ráno zomrel v bratislavskej vojenskej nemocnici. „To nie sú abstraktné čísla z učebnice dejepisu. Za každým z nich je človek. Rodina, ktorá na niekoho čakala. Život, ktorý sa už nemohol uskutočniť,“ uviedol predseda BSK.
Medzi pripomínanými obeťami boli ľudia z Československa, Poľska, Maďarska aj bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Ich osudy ukazujú, ako hlboko zasahovala nesloboda do života jednotlivcov a celých rodín. Čítanie mien preto dáva historickým udalostiam konkrétnu ľudskú podobu.

Dva novembrové míľniky spojené zápasom za slobodu
Dátum 17. november spája dve významné udalosti našich dejín. V roku 1939 nacisti po študentských protestoch v okupovaných českých krajinách zatvorili české vysoké školy, popravili deviatich predstaviteľov študentského hnutia a viac ako tisíc študentov poslali do koncentračného tábora Sachsenhausen. Na pamiatku týchto udalostí sa 17. november stal Medzinárodným dňom študentstva.
O päťdesiat rokov neskôr sa spomienka na nacistické represie zmenila na protest proti ďalšiemu neslobodnému režimu. Brutálny zásah bezpečnostných zložiek proti študentskému pochodu v Prahe 17. novembra 1989 vyvolal vlnu protestov, ktoré prerástli do Nežnej revolúcie. Už deň predtým vyšli do ulíc aj bratislavskí študenti.
Nasledujúce týždne priniesli pád komunistického režimu a otvorili cestu k slobodným voľbám, slobode prejavu, zhromažďovania aj cestovania. Železná opona, ktorá desaťročia rozdeľovala Európu a zasahovala do každodenného života obyvateľov pohraničia, sa začala odstraňovať.

November nám dal možnosť meniť krajinu
Od novembra 1989 uplynulo 37 rokov. Podľa Juraja Drobu je toto výročie príležitosťou pripomenúť si aj zodpovednosť, ktorá je so slobodou spojená. „November ’89 nám nesľúbil dokonalú krajinu. Ale dal nám možnosť meniť ju,“ zdôraznil predseda Bratislavského samosprávneho kraja.
Pripomenul, že nespokojnosť s pomermi patrí k demokratickej spoločnosti. Ľudia majú právo nesúhlasiť, kritizovať, protestovať a meniť veci, ktoré nefungujú – aj prostredníctvom demokratických volieb. Dôležitý je však spôsob, akým svoj nesúhlas vyjadrujú. „Ani dnes sa nepotrebujeme hádať či urážať, aby sme dali dôraz nášmu nesúhlasu. Obhajujme svoj názor úctivo, s rešpektom. Aby sme žili v slušnej krajine,“ odkázal Juraj Droba.

Z miesta rozdelenia sa stalo miesto stretnutia
Cyklomost slobody dnes prepája slovenský a rakúsky breh Moravy. Jeho každodenné využívanie pripomína, akou zásadnou premenou tento priestor prešiel. Tam, kde kedysi ľudia riskovali život pri pokuse prekročiť hranicu, dnes chodia na prechádzky a bicyklujú celé rodiny.
Bratislavský kraj vníma uchovávanie tejto historickej pamäti ako súčasť svojej zodpovednosti. Pamätníky, pietne podujatia a sprostredkovanie príbehov mladým ľuďom pomáhajú vysvetľovať, prečo slobodu nemožno považovať za samozrejmosť.
„Našou úlohou je žiť vo svete, v ktorom už nikto nemusí riskovať život len preto, aby mohol byť slobodný,“ uzavrel svoj príhovor predseda BSK.




Pozrite si: Fotoalbum z pietnej spomienky na obete Železnej opony
Foto: Monika Kováčová / BSK