Na španielsku chrípku, o ktorej som písal nedávno, si pamätá ešte veľa ľudí. Veď prastarí rodičia generácie dnešných tridsiatnikov ju zažili na vlastnej koži. 100 rokov nie je predsa až tak dávno. No len málokto si pamätá na ruskú chrípku (niekedy označovanú aj ako „ázijskú chrípku“), ktorá predchádzala „španielku“ o približne štvrťstoročie. Zalovil som teda v zopár zdrojoch na internete a teraz vám ju v krátkosti predstavím. Dnes čelí svet pandémii a je hodno sa pozrieť do dejín, aby sme pochopili, že pandémie sprevádzajú ľudstvo od nepamäti.
Norbert Kucharik
Chrípka si vyslúžila označenie „ruská“ preto, že za miesto pôvodu nákazy je považovaný región Buchar (hovorí sa však aj o Grónsku a Severnej Amerike), ktorý je dnes súčasťou Uzbekistanu, no v tom čase patril do ruského cárskeho impéria. Prvé prípady sú datované do mája 1889. Svojím spôsobom je to prekvapujúce, keďže v tom období sa začínala jar, všetko kvitlo a zvyčajne nárast teploty ničí vírusy. No ako sa ukazuje aj teraz pri koronavíruse, príroda vyvracia všetky poznatky vedy…
V tej dobre už naplno prebiehala priemyselná revolúcia. Vo veľkej časti sveta sa budovala rozsiahla dopravná infraštruktúra, predovšetkým železnice (v tom čase sa nachádzalo na území 19 najväčších európskych krajín vrátane Ruska už takmer 203 tisíc kilometrov železníc a nové rýchlo pribúdali) a svetové moria začali brázdiť veľké zaoceánske parníky. Prvé mesiace to síce vyzeralo, že pôjde len o lokálnu epidémiu v tomto odľahlom stredoázijskom regióne, no migrácia ľudí a dopravná sieť doslova vypudili chrípku do celého sveta. Medzitým sa v Buchare stihol vírusom nainfikovať každý tretí obyvateľ.
Chvíľu to však trvalo. Miestnou železnicou sa vírus najskôr dostal do Sankt Petersburgu. Presnejšie, vtedajšia ruská metropola a sídlo cárskej rodiny Romanovcov informovala o nezvyčajne infekčnej chrípke v novembri 1889 (pričom prvé prípady sa objavili o mesiac skôr). Odtiaľ už nabralo šírenie nákazy raketovú rýchlosť. Zo Sankt Petersburgu sa rozšírila chrípka do ostatných častí Ruska. Cez európsku časť Ruska prešla do severnej a strednej Európy a odtiaľ do západnej časti starého kontinentu. Naopak, cez Sibír sa dostala do Severnej Ameriky a tretím smerom na juh do Indie. Celkovo trvalo tejto chrípke sotva štyri mesiace, než zamorila severnú pologuľu (!). Odvtedy nadobudla globálny rozmer a podobne ako dnes pri koronavíruse ju možno označiť za pandémiu.
Najničivejšia z hľadiska počtu úmrtí bola prvá vlna ruskej chrípky. Tá sa začala už v spomínanom októbri 1889 a trvala do marca 1890. V Sankt Petersburgu dosiahla pandémia najvyššiu úmrtnosť už začiatkom decembra 1889 a potom začala ustupovať. V decembri sa začala šíriť táto nákaza aj v európskych metropolách – z Ruska prenikla do Berlína, Prahy a Viedne a odtiaľ do Paríža (tam zomieralo na nákazu počas vrcholu pandémie 450 ľudí denne), Bruselu, Londýna a následne do Lisabonu, Madridu a Ríma. Do USA, kam dorazila približne s dvojtýždňovým odstupom, dosiahla vrchol v polovici januára 1890. Napríklad na Malte, kde vyčíňala medzi januárom a marcom 1890, dosiahla 4-percentnú smrtnosť.
Podobne ako aj pri iných ochoreniach, chrípka si nevyberala medzi pohlaviami, vekom, rasou ani spoločenským statusom. Medzi mŕtvymi bolo aj mnoho vplyvných osobností vtedajšej doby. Jednou z najznámejších obetí ruskej chrípky je mladý, len 28-ročný princ Albert Victor (na obrázku), vnuk vtedajšej britskej kráľovnej Viktórie a potenciálny následník britského trónu (bol najstarším synom Princa z Walesu, ktorý sa stal po smrti kráľovnej Viktórie kráľom Eduardom VII., a teda bol hneď druhý v línii – po Albertovej smrti sa do tejto pozície dostal jeho mladší brat, ktorý nastúpil ako Juraj V. po otcovej smrti) alebo slávna ruská matematička Sofia Kovalevská (tiež na obrázku), ktorá mala nenahraditeľný prínos v oblasti matematickej analýzy (najmä diferenciálnych rovníc) a mechaniky a bola blízkou priateľkou spisovateľa F. M. Dostojevského. Medzi ďalšími slávnymi obeťami ruskej chrípky je aj maliar Edwin Long alebo princ Baudouin, druhý v línii ako nástupca belgického kráľovského trónu.
Na jar 1890 začala ruská chrípka ustupovať. Mnohí si mysleli, že už je po všetkom. No v marci 1891 udrela druhá vlna (trvala do júna toho istého roku), hoci tá už mala miernejší priebeh. Dôvodom bolo podľa vedcov to, že si mnohí ľudia vybudovali počas prvej vlny protilátky a tak sa stali imúnnejší voči zmutovanému vírusu. No aj tak zomierali ľudia v tisícoch. Potom ešte udrela tretia (november 1891 – jún 1892), štvrtá (zimné mesiace 1893/1894) a piata vlna (začiatok roka 1895).
Celkovo si ruská chrípka vyžiadala približne milión mŕtvych, takže zďaleka nešlo o takú ničivú pandémiu ako španielku, ktorá prepukla o 23 rokov neskôr, no jej zákernosť bola práve v tom, že sa objavovala až v piatich vlnách a trvalo celých 6 rokov, než úplne vymizla. Vedci odhadujú, že vírusom ruskej chrípky sa nakazilo približne 80 miliónov ľudí po celom svete, takže z toho sa dá jednoducho vypočítať, že mala približne 1- až 1,5-percentnú úmrtnosť.
Vedci navyše odhadujú, že táto chrípka bola najrozsiahlejšou chrípkovou pandémiou 19. storočia (hoci chrípkové epidémie sa, podobne ako dnes, objavovali pravidelne (1803, 1830–1833, 1836–1837, 1847–1848, 1857–1858, 1874–1875, 1889–1891(92), 1899–1900). Zaujímavosťou tiež je, že je to úplne prvá chrípka v období práve sa rodiacej bakteriológie a imunológie (v tom období žili a pôsobili slávny Francúz Louis Pasteur a Nemec Robert Koch), a tak dostala táto nákaza konečne primeranú pozornosť vedy. Práve od tohto obdobia si začali lekári všímať ochorenie, diagnostikovať pacientov a snažili sa nakazených izolovať od zvyšku populácie. Aj tak však boli rúška a prísna hygiena ešte veľkou neznámou pre ľudstvo v tom období. Lekcia ľuďom žiaľ nestačila, a tak prišla ďalšia v podobe španielskej chrípky…
Na záver ešte spomeniem, že pojem „ruská chrípka“ sa objavil v dejinách dvakrát. Takto je totiž označovaná aj chrípková pandémia z rokov 1977 – 1978, ktorú si predstavíme niekedy inokedy.
Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3867475/
https://www.dotyk.cz/magazin/ruska-chripka-20200131.html
https://en.wikipedia.org/wiki/1889%E2%80%931890_flu_pandemic
https://www.stoplusjednicka.cz/chripkove-epidemie-ktere-otr…
Foto: Wikipedia
