Obchodná a priemyselná komora v Bratislave a počiatky budovania moderného priemyslu v Bratislavskej župe

Uhorská buržoázna revolúcia z rokov 1848/1849 bola významným pozitívnym dejinným zlomom, ktorým v krajine definitívne zaniklo prežité feudálne zriadenie. Revolúciou sa začalo budovanie modernej kapitalistickej (občianskej) spoločnosti. Zrušenie poddanstva bolo vážnou ekonomickou ranou pre feudálne panstvá v rukách bývalej šľachty, ktorých ziskovosť závisela z veľkej miery na práci a dávkach poddaných. Okrem občianskych slobôd a novej štátnej správy rakúskeho typu vznikli aj nové pravidlá ekonomického fungovania krajiny.

Uhorsko totiž pred revolučným rokom 1848 výrazne politicky, spoločensky a aj ekonomicky zaostávalo za vyspelejšími priemyselnými regiónmi západnej Európy a pomerne výrazne tiež za rozvinutejšou predlitavskou časťou Habsburskej monarchie. Domáce uhorské manufaktúry v tomto období už definitívne stratili v cenovom a kvalitatívnom porovnaní so zahraničnou konkurenciou konkurencieschopnosť. Veľkým problémom Uhorska bola nevyvinutá technická infraštruktúra, osobitne pomalý nástup železníc, zaostávanie strojovej výroby (nástup parných strojov), nedostatok domácich technických odborníkov a tiež značná miera konzervativizmu dobovej spoločnosti.

V porevolučnom tzv. bachovskom absolutizme (neoabsolutizme) sa do Uhorska masívne importovali modernizačné podnety zo spomínanej rozvinutejšej predlitavskej časti monarchie. Tuhá forma novej vlády a zošnurované politické pomery v porevolučnom Uhorsku výrazne urýchľovali prijímanie dovtedy odmietaných reforiem.

V hospodárskej oblasti bol jedným z veľkých dobových problémov Uhorska pretrvávajúci strnulý cechový systém, ktorý bránil rozvoju priemyslu a obchodu. V prostredí cechov boli taktiež snahy o racionalizáciu výrobného procesu, ale len v ojedinelých prípadoch dopadli úspešne. Cechy síce v období po revolúcii ešte definitívne v Uhorsku nezanikli, ale reakciou bola nová regulácia cechového prostredia a vznik obchodných a priemyselných komôr podľa úspešných zahraničných vzorov.

Obchodná a priemyselná komora v Bratislave, ktorej obvodom bola približne polovica dnešného Slovenska, začala svoju činnosť ako povinná záujmová organizácia obchodníkov, remeselníkov a priemyselníkov už na začiatku 50. rokov 19. storočia. Významné zmeny v jej fungovaní priniesol rok 1868. Obchodná a priemyselná komora stála svojou činnosťou pri vzniku moderného priemyslu v regióne. Medzi jej hlavné úlohy patrilo predkladanie návrhov vláde, štatistické výkazy a správy o stave priemyslu v jej obvode, evidencie, fungovanie burzových komisií, riešenie sporov a ďalšie úlohy, ktoré mali všemožne podporovať rozvoj ekonomiky a priemyslu. Samozrejme, povinné členstvo v nej a najmä platenie ročných poplatkov malo aj množstvo odporcov. Desaťročia existencie však v praxi jednoznačne potvrdili životaschopnosť použitého konceptu. S podobnými úlohami, okrem prerušenia činnosti v období komunistickej totality, totiž existuje Slovenská obchodná a priemyselná komora až do dnešných dní.

Základom pre historické skúmanie činnosti Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory sú archívne dokumenty, uložené dnes v Slovenskom národnom archíve. Staršie historické obdobie pred rokom 1918 v nich však zachytené nie je, pretože najstaršie zachované archívne dokumenty pochádzali až z medzivojnového obdobia.

Výrazná zmena nastala až v poslednom období. Pred niekoľkými rokmi sa totiž fond podarilo významne rozšíriť v procese akvizície rozsiahlej historickej knižnice Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, ktorá má rozsah spolu niekoľko desiatok tisíc historických knižničných jednotiek. Uvedená historická knižnica, ktorú sme získali ako depozit a v súčasnosti sme ukončili jej postupné preberanie do Slovenského národného archívu, v sebe skrývala veľmi hodnotné prekvapenie. V rámci historickej knižnice v Bratislave boli totiž medzi historickými knižničnými dokumentmi zaradené až doposiaľ neznáme historické zápisnice z rokovania jej orgánov a ďalšie úradné a pomocné knihy Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, vedené od jej vzniku v polovici 19. storočia až do prvej polovice 20. storočia. Dôvodom na ich zaradenie do knižnice bola nepochybne najmä ich knižná, viazaná forma. Na základe novo nájdených archívnych dokumentov môžeme získať množstvo nových informácií o fungovaní Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave od jej počiatkov až do roku 1918, ktoré boli doposiaľ úplne neznáme.

Najdôležitejším z historického hľadiska je nepochybne nález zápisníc predstavenstva komory vedených od jej vzniku v roku 1850. Unikátne je, že sa zachovali od začiatku jej fungovania, od čísla 1. Na úplnom začiatku prvého zväzku zápisníc je protokol z 25. augusta 1850 o vzniku komory s pôvodným názvom Obchodná a priemyselná komora Bratislavského vojenského dištriktu (obvodu), ktorým bolo kreované aj jej prvé predstavenstvo. Vzhľadom na to, že Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici vznikla až omnoho neskôr, na konci 19. storočia, obvod novovytvorenej Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave pokrýval väčšinu územia dnešného Slovenska a susedil s obvodom Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach. Pohľad na prvé predstavenstvo je zároveň jasným dôkazom reálneho stavu priemyslu v počiatkoch existencie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Väčšinu z členov predstavenstva netvorili v roku 1850 ešte priemyselníci, ale obchodníci, ktorí boli už predtým organizovaní v obchodnom grémiu. Z Bratislavčanov môžeme s istou mierou tolerancie medzi priemyselníkov zaradiť len známeho architekta a staviteľa Ignáca Feiglera a Karla Schmidta, ktorý bol výrobcom klavírov. Z mimobratislavských členov predstavenstva komory bol kupcom a majiteľom železiarne v Brezne Michal Májovský (Majovszky) a mašinistom a medikováčom Filip Lonský z Trenčína. Zvyšok navrhnutých členov predstavenstva komory sa venoval remeselnej výrobe alebo obchodu. Za predsedu bol na prvom zasadnutí 15. septembra 1850 zvolený bratislavský obchodník so železom, Georg Zechmeister.

Veľmi významným historickým prameňom je napríklad zachovaný protokol vyhlášok konkurzov podnikov vedený v polovici 19. storočia, konkrétne od roku 1853. Uvedený protokol vyhlášok konkurzov je veľmi dobrým zdrojom informácií o ekonomickej aktivite jednotlivých podnikateľov a obchodníkov.

Počiatky fungovania moderného priemyslu v obvode Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory boli veľmi skromné. Na ukážku môžeme využiť veľmi výrečnú hospodársku štatistiku komory z roku 1860. V tomto období bolo na území celej Bratislavskej župy v prevádzke spolu ešte len päť parných strojov. Tri z nich pracovali v Bratislave, jeden zo zvyšných dvoch parných strojov bol inštalovaný v Seredi a druhý v Trnave. Kým v prípade významných miest Bratislavy a Trnavy to nie je vzhľadom na ich význam nič prekvapujúce, najzaujímavejšia je pozícia Serede, ktorá predbehla v industrializácii napríklad predtým významné malokarpatské slobodné kráľovské mestá, či ďalšie mestá a mestečká v širokom okolí.

Z tohto dôvodu na Sereď bližšie upriamime našu pozornosť. Sereď sa totiž vďaka francúzskym majiteľom seredského veľkostatku D´ Heninovcom začala v druhej tretine 19. storočia z priemyselného hľadiska pomerne rýchlo rozvíjať. Ich hospodárskej správe v Seredi nechýbali skúsenosti a prezieravosť, čo sa prejavilo rýchlou industrializáciou mestečka a napríklad aj náskokom pred omnoho väčšou susediacou Trnavou. V prvom období industrializácie Serede sa v mestečku vybudovali pevné základy neskôr ešte významne rozvinutého potravinárskeho priemyslu, ktorý existuje dodnes. Surovinovou základňou pre vznikajúci priemysel bola lokálna poľnohospodárska výroba, ktorej časti sa ďalej špecializovali smerom k pestovaniu technických plodín. Ďalším významným hospodárskym prvkom Serede boli rozvinutá drevovýroba, piliarstvo a drevoobchod spojené s tradičným pltením dreva po Váhu, ktoré definitívne zaniklo až v 40. rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou vážskej kaskády. V období do Rakúsko–Uhorského vyrovnania v roku 1867 sa v Seredi podľa výkazov Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory stretávame podľa uvedenej štatistiky s dvojicou priemyselných podnikov. Najstarším priemyselným podnikov v Seredi bol miestny cukrovar, ktorý vznikol ešte v esterházyovskom období, v 30. rokoch 19. storočia. Cukrovarnícki majstri a odborní pracovníci cukrovaru pochádzali z rôznych častí Habsburskej monarchie.

Príspevok je sondou do obdobia vzniku Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, keď boli položené základy dnešného moderného priemyslu. Je zrejmé, že aj jej pričinením sa z Bratislavy a jej okolia stal do konca 19. storočia vysoko industrializovaný región, kde priemysel hral rozhodujúcu úlohu. Na tomto miest by som rád poďakoval za ústretovosť aj predstaviteľom Bratislavskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, v spolupráci s ktorými sa podarilo nanovo oživiť historickú knižnicu Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave a v rámci toho odhaliť aj jej najstaršie dejiny.

Zdroj fotografií: Slovenský národný archív, Archívny fond Obchodná a priemyselná komora