Pietna spomienka na amerických letcov v obci Zohor

1856

Pred 76 rokmi 17.októbra 1944 počas 2.svetovej vojny havarovalo na Záhorí v chotári obce Zohor v časti Piesky americké lietadlo Liberátor s desiatimi vojakmi na palube. Pri havárii zahynuli na mieste pilot John C. Fassnacht a strelec Merton  W. Haigh.  Lietadlo štartovalo v Taliansku s cieľom zasiahnuť južné sklady pri Viedni. Viedeň mala najdôkladnejšiu leteckú obranu. Americký bombardér White – A – dostal niekoľko zásahov.  Spodný strelec M. W. Haigh zahynul ešte v lietadle,  J. C. Fassnacht skákal z lietadla ako posledný. Kým stihol vyskočiť, lietadlo explodovalo vo vzduchu. Dvaja uvedení letci boli na mieste mŕtvi, ostatní vojaci sa zachránili až na jedného, o ktorom sa dlho nič nevedelo. V priebehu dvoch hodín  po páde lietadla boli letci, ktorí prežili, zajatí slovenskými žandármi  a odovzdaní do Malaciek do rúk Nemcov do dočasnej väzby. Ich púť ďalej viedla cez Bratislavu do zajateckých táborov v Európe. Po vojne sa všetci vrátili do svojich domovov. Ostatky tretieho zahynutého vojaka sa našli až po vojne v januári 1947 v chotári rakúskej obce Marcheg  v lesnom poraste. Podarilo sa ho stotožniť na základe identifikačných známok. Bol to Robert F. Cuningham. Miestni jeho ostatky pochovali na cintoríne v Marchegu medzi vojenské hroby, kde ho americká komisia 22.septembra 1948 exhumovala. Rodina sa rozhodla uložiť jeho ostatky na vojenskom cintoríne v Európe a dňa 10.novembra 1948 sa konal jeho pohreb a Robert F. Cunningham bol uložený do hrobu Plot C Row 8 Grave 37 na Ardenskom Americkom cintoríne v Neupre, v Belgicku.

Obyvatelia obce Zohor sa postarali o dôstojné pochovanie dvoch vojakov v chotári ich obce. Zásluhou miestneho občana pána Františka Klimenta, ktorý žil s rodinou niekoľko rokov v USA  a po návrate sa usadil v Zohore, na miestnom cintoríne postavili vojakom dôstojný pomník s mramorovou doskou s ich menami. Keďže vojnové roky boli takmer pre všetkých ľudí rokmi nedostatku a biedy, rozhodli sa na dosku pomníka použiť mramorovú časť z kartárskeho stolíka z miestneho hostinca. Telá vojakov však boli po vojne 7.októbra 1946 exhumované a prevezené na cintorín spojeneckých vojsk – letcov do francúzskeho mesta St. Avold, kde sú pochovaní pod číslami X-8006 a X-8007. Po skončení 2.svetovej vojny, keď bolo obnovené poštové spojenie s USA, poslal pán František Kliment svojej sestre, ktorá žila v meste Milwaukee v štáte Wisconsin, list s informáciou o leteckej tragédii pri Zohore, mená padlých vojakov, ich identifikačné čísla, fotografie vraku lietadla a miesta ich posledného odpočinku na cintoríne v Zohore. Pani Elizabeth Chmelová napísala list s informáciami na ministerstvo vojny do Washingtonu. Dostala odpoveď, v ktorej sa medzi iným dozvedela aj to, že matka štábneho seržanta M. Haigha žije v meste Milwaukee o niekoľko ulíc ďalej od miesta kde žila aj p. Chmelová a paradoxne v  tom istom meste počas rokov emigrácie žil aj pán F. Kliment s rodinou.

O udalosti na Záhorí písala aj americká dobová tlač a pochvalne sa vyjadrila o obyvateľoch obce Zohor, ktorí vzdali padlým vojakom patričnú úctu.

Po exhumácii amerických letcov miestni obyvatelia zachovali mramorovú dosku z pôvodného pomníka a o mnoho rokov neskôr sa dostala na čestné miesto na nový pomník, ktorý priamo na mieste tragédie odhalili 11. novembra 1995. Hlavným iniciátorom postavenia pomníka padlým americkým vojakom v tvare leteckej smerovky bol Klub leteckej histórie pri Slovenskom národnom múzeu – Historickom múzeu v Bratislave a hlavne jeho členovia Ivan Ebringer a Juraj Rajninec.

Pietny akt pri príležitostí ukončenia obnovy pomníka sa konal v Zohore 19. septembra. V uctení si pamiatky padlých v boji za oslobodenie našej krajiny spod nadvlády fašizmu a nacizmu tak naviazali súčasní obyvatelia obce Zohor na odkaz svojich predchodcov, ktorí bez zaváhania vzdali poctu padlým  americkým vojakom bezprostredne po tragickej  udalosti ešte  počas vojnových útrap.

Zdroj: Zohor, Oľga Drahošová