Pozývame vás na prechádzku z Pezinka na Babu po trase vedúcej prekrásnou prírodou Malých Karpát. Je vhodná aj pre menej skúsených turistov. Z vrcholku Baba si môžete vychutnať dychberúce výhľady na okolie počas celého roka.
Čo všetko vás po ceste na Pezinskú Babu čaká?
Zámocký park
Bol založený v roku 1884 grófom Františkom Pálfym na mieste vtedajších lúk a polí. Z pôvodne impozantného šľachtického parku sa kvôli nedostatku financií neskorších majiteľov zachovalo len dnešných 5 hektárov. Pôvodní majitelia dali v parku vysadiť mnoho vzácnych stromov, či už domácich alebo exotických. Tieto teraz tvoria základ vysokokmenného porastu. V parku prevládajú javor mliečny (Acer platanoides), javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), ktoré dopĺňajú ďalšie druhy ako jedľa biela (Abies alba), borovica lesná (Pinus silvestris), borovica čierna (Pinus nigra) a iné. Nižšie dreviny sú prevažne tis európsky (Taxus baccata) a stredomorský buxus vždyzelený (Buxus sempervirens). Nápadná svojimi kvetmi je východoázijská magnólia (Magnolia sp.). Bohatý rastlinný porast vytvára vhodné prostredie pre množstvo vtáčích druhov, ako sú napr. sova lesná (Strix aluco), žlna zelená (Picus virdis), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) alebo veľmi častý drozd čierny (Turdus merula).
Kejdové hospodárstvo
Budovy sa pôvodne využívali ako kravíny. Súčasťou kejdového hospodárstva bol aj rybník, ktorý zachytával vodu z rozpusteného snehu a početných prameňov z okolitých svahov. Tento rybník slúžil k chovu a občasnému chytaniu rýb. Túto funkciu si zachoval dodnes, namiesto priemyselného rybolovu slúži najmä športovým rybárom. Bohato zarastené trávnaté lúky boli aj sú domovom veľkého množstva živočíchov, napríklad zajac poľný (Lepus europaeus), jarabica poľná (Perdix perdix) alebo škovránok poľný (Alauda arvensis). Žiaľ, na Slovensku ohrozeného sysľa pasienkového (Citellus citellus), ktorý sa tu kedysi vyskytoval v hojnom počte, by ste dnes hľadali márne. Rybník je hniezdiskom viacerých druhov vtákov: kačica divá (Anas platyrhynchov), lyska čierna (Fulica atra), trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus). Je miestom rozmnožovania ropuchy obyčajnej (Bufo bufo), ktoré sem tiahnu v apríli z okruhu 3-5km. V období párenia sú najzraniteľnejšie. Hlavne pri prechode cestných komunikácii by si žiadali zvýšenú toleranciu vodičov a ostatných návštevníkov.
Vinohrady
Vinohrady charakterizujú poľnohospodársky využívanú pôdu na území južnej časti Malých Karpát. Vinohradnícka tradícia začala v 16. storočí. Spôsob pestovania vinnej révy sa neustále mení a vyvíja, čo malo veľký vplyv na miestne ekosystémy. Premena pôvodných nízkych vinohradov na súčasné veľkoplošné plantáže realizované v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia predstavovala najdrastickejší zásah do ekosystému od vyrubovania pôvodných dubových lesov. Fragmenty týchto lesov sa zachovali iba na vrcholkoch niektorých vrchov, napríklad Stará hora. Neobrábané plochy sú hojne podrastené ružou šípovou (Rosa canina). Zachované remízy so svahmi terás a obrábanými plochami sú v rámci Slovenska významnou lokalitou výskytu teplomilných živočíchov ako je užovka stromová (Elaphe longissima) a jašterica zelená (Lacerta virdis). Charakteristickými vtáčími druhmi sú strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), kanárik poľný (Serinus serinus) a bažant poľovný (Phasianus colchicus). Raritou je hniezdenie strnádky záhradnej (Emberiza hortulana), druhu strácajúceho sa z celej Európy.
Dubové lesy
Súčasné dubové lesy sú iba pozostatkami pôvodných teplomilných dubín pokrývajúcich južné svahy Malých Karpát. V nižších polohách boli vyklčované a na ich mieste boli vysadené vinohrady. Pásmo dubín pokrývajú dreviny:
– Karpatské dubovo-hrabové : dominantné dreviny sú dub zimný, hrab obyčajný, lipa malolistá lipa veľkolistá.
– Pontické dubovo-hrabové : dopĺňajú dub letný, javor poľný a javor mliečny
– Dubové xerotermofilné : prevládajú dub sivozelený, dub cérový, dub mnohoplodý
– Dubovo-cerové lesy : majú obdobné drevinové zloženie
Pre toto územie je charakteristickou rastlinou konvalinka voňavá a medzi významnejšie vzácne druhy patrí jasenec biely, resp. pečeňovník trojlaločnatý. Dubové lesy sú miestom, kde vyhľadáva potravu poľovná zver ako je srnec hôrny, sviňa divá a umelo vysadený daniel škvrnitý. Medzi charakteristické vtáčie druhy patria hlavne vlha pestrá, ďateľ prostredný alebo muchárik bielokrký.
Miestne dubové lesy veľmi trpia ľudskou činnosťou. Od nadmerného výrubu, výstavby rekreačných zariadení a ciest, či zvýšenými priemyselnými emisiami. Oslabené stromy bývajú často napadnuté hubovitými ochoreniami, na následky čoho potom duby celoplošne odumierajú. Hynutie označované ako HHD (hromadné hynutie dubov), je pozorované už od sedemdesiatich rokov.
Bukové lesy
Sú charakteristické pre stredné polohy karpatského oblúku. Dominantnou drevinou sú tu buky lesné (Fagus sylvatica), medzi ktoré sú vtrúsené hraby, javory horské. V niektorých lokalitách pribúda brest horský a jaseň štíhly. Na vyrušovanie citlivejší jeleň hôrny bol z týchto polôh vytlačený. Bežne sa tu vyskytujú aj niektoré šelmy ako kuna lesná a líška. Vysokokmenné porasty sú dôležitým hniezdnym biotopom bociana čierneho a viacerých druhov dravcov, napr. myšiaka hôrneho. Z celoslovenského hľadiska sú hrebeňové bučiny významné výskytom ďatľa bielochrbtého a muchárika malého. Charakter prírody je značne narušený intenzívnou ťažbou dreva a vybudovaním lesných ciest. Nemalou mierou zaťažuje tento ekosystém budovane športovo rekreačných areálov (lyžiarsky areál na Babe).
Prajeme vám príjemne strávené chvíle pri objavovaní pôvabov Malých Karpát a ďakujeme za citlivé správanie sa k prostrediu, v ktorom sa budete pohybovať. Pamätajme, „… prírodu máme len požičanú od našich detí.“
Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
Zdroj: m.pezinok.sk
