Marianka leží v krásnej lokalite a aj keď je známa najmä vďaka liečivému prameňu, ktorý má vraj zázračnú moc uzdravovať, my vám predstavíme niekoľko ďalších dôvodov, prečo ju navštíviť.
Marianka je najstaršie pútnické miesto v Uhorsku a leží na juhozápadnom okraji Malých Karpát uprostred dychberúcej prírody. Určite nie je cieľom len pre veriacich, ale aj príjemným miestom na výlet. Pár tipov vám predstavíme.
To najkrajšie z Marianky
Ak prídete do Marianky (autom alebo linkou Slovak Lines), začnite prechádzkou v malom, ale útulnom centre. Potom sa vyberte popri kláštore Kongregácie bratov Tešiteľov do Mariánskeho údolia. Práve tu sa nachádza známa kalvária, Lurdská jaskyňa a Svätá studňa s peknou kaplnkou. Kalvárie sú síce miestom na modlitbu či rozjímanie, nielen veriaci si však užijú ich tajomnú atmosféru.
Je tu aj bývalý pavlínsky kláštor, Bazilika panny Márie a medzi kaplnkami objavíte aj bridlicovú štôlňu. Po opustení zastavanej časti obce Marianka sa vyberte po modrom cyklistickom značení (CZT 2009) k známemu Mariánskemu kameňolomu, kde sa okrem ťažby natáčali i niektoré scény z amerického filmu Dračie srdce z roku 1996.
Marianka je súčasťou Medzinárodnej mariánskej turistickej trasy Mariazell – Czenstochowa a tiež súčasťou Cyrilo-metodskej cesty. Je to európska kultúrna cesta, ktorá vzniká na silnom historickom príbehu a základoch kultúry, ktoré dali solúnski bratia európskemu spoločenstvu. Rovnako je súčasťou aj SacraVela, siete cezhraničných cyklotrás, ktoré vedú popri vzácnych sakrálnych pamiatkach.
Bridlicová minulosť
Spoločnosť na spracovanie bridlice založil v roku 1859 Francúz Paul-Eugéne Bontoux a prácu robotníkom uľahčovalo päť parných strojov a banské vozíky. Z bridlice sa vyrábala strešná krytina, dlažby či obklady. Z tej marianskej aj školské tabuľky, ktoré exportovali do celej Európy, Južnej Ameriky, Ázie i Orientu. Ťažbe bridlice v Marianke odzvonilo v roku 1916. Tabuľky na písanie nahradili zošity a bridlicovú strešnú krytinu pálená škridla.
Vďaka Spolku Permon Marianka tu uvidíte najmenšiu banskú expozíciu na Slovensku. Okrem dobových pohľadníc a fotografií si skúste, ako sa kedysi písalo griflíkom či ako sa osekávala bridlica. Alebo si z tohto originálneho materiálu vyrobte srdiečko. Bude vám pripomínať miesto, kde sa človek vracia s láskou.
Z histórie Marianky
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1367 pod názvom Vallis Mariae. Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký ju v tomto roku daroval kláštoru paulínov, ktorý sám založil. V 14. storočí sa obec označovala aj ako Tol, Taal a Vallis Mariae in teuptonico Thal. Od 15. storočia sa zaužívalo slovenské pomenovanie Marianka.
Kláštor bol v 16. a 17. storočí sídlom generála paulínskej rehole a strediskom paulínskeho rádu v Uhorsku. Obec s kostolom a kláštorom zo 14. storočia sa postupne stala najnavštevovanejším pútnickým miestom na Slovensku. Pod názvom Marienthal ju veľmi dobre poznali aj veriaci z Dolného Rakúska.
Najznámejšou cirkevnou stavbou v obci Marianka je rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie. Postavili ho v roku 1377 v gotickom štýle, rozšírili v 17. storočí a barokovo prestavali v 18. storočí. V roku 1877 J. Lippert goticky upravil presbytérium, v lodi však zostala baroková štuková výzdoba klenby s motívom paulínskej rehole (dva levy pri palme). Táto výzdoba, ktorá sa delí na menšie obrazové kompozície zo života sv. Pavla Eremitu a sv. Antona Pustovníka od J. I. Mildorfera, prekrýva pôvodnú gotickú klenbu.