Vyštudoval učiteľstvo na Univerzite Komenského, MBA na University of Pittsburgh a politické vedy na George Washington University v USA. Po skončení štúdií pôsobil v súkromnom sektore a v roku 2010 aktívne vstúpil do politiky ako poslanec NR SR. V roku 2017 bol zvolený za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Hovorí anglicky, nemecky, holandsky, rusky a dohodne sa aj po španielsky. So županom sme hodnotili najmä posledný rok od vzniku pandémie, ale aj najväčšie problémy i projekty samosprávneho kraja.
Ubehlo už dvadsať rokov, odkedy vznikol Bratislavský samosprávny kraj. To je dosť dlho na to, aby sme mohli bilancovať. Majú župy zmysel? Splnili očakávania?
Myslím si, že zmysel žúp sa definitívne ukázal za posledný rok počas pandémie. Dokázali sme veľmi rýchlo zareagovať na novú situáciu a postarať sa nielen o naše školy či zariadenia sociálnych služieb, ale aj pomôcť obyvateľom kraja. Samosprávne kraje majú nezastupiteľnú úlohu pri riešení vzniknutých problémov presahujúcich územie jednej alebo viacerých obcí, ktoré práve samosprávne kraje vedia v čo najkratšom čase a čo najefektívnejšie vyriešiť. Som presvedčený, že regióny musia byť relevantným partnerom štátu.
Aké oblasti z kompetenčných právomocí župy považuje za najdôležitejšie? V čom je pozícia žúp jedinečná?
Samosprávne kraje dostali pri svojom vzniku do vienka niekoľko dôležitých kompetencií. Každá kompetencia žúp je podľa mňa logická a má význam. Bratislavský kraj je metropolitný región, čo so sebou prináša mnohé pozitíva, ale aj niekoľko výziev. Za mimoriadne dôležité považujem oblasti dopravy, vzdelávania, sociálnej starostlivosti a posledný rok definitívne rezonuje zdravotníctvo.
Ako jednu z prioritných oblastí ste uviedli dopravu.
Bratislavský kraj trpí tým, že sa tu koncentruje veľké množstvo ľudí a firiem. Každý rok sa do kraja prisťahuje 8-tisíc nových obyvateľov. To sa odzrkadľuje aj na každodenných zápchach. Cesty sú preťažené a zhoršuje sa aj kvalita životného prostredia. Doprava je v rámci kraja jedným z najvýznamnejších zdrojov znečistenia ovzdušia, a to nielen ako zdroj emisií, ale aj prašnosti a hlučnosti. Viac ako 60 % vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu.
Aké sú zámery kraja v tejto oblasti?
Naše dlhodobé plány pre túto oblasť vychádzajú z princípu funkčnosti, efektívnosti a trvalej udržateľnosti. Preto aj v rámci strategických dopravných projektov meníme zaužívané stereotypy a snažíme sa skvalitňovať verejnú dopravu. Nemôžeme však opomenúť ani rozvoj automobilovej dopravy. Udržateľnosť bez nekonečných kolón spočíva vo vytvorení mixu individuálnej a hromadnej dopravy. V súčasnosti je v Bratislavskom kraji pomer individuálnej dopravy k verejnej osobnej doprave 73 : 27. To je potrebné zmeniť. Nedávno sme schválili Plán udržateľnej mobility, ktorý si stanovil cieľ dosiahnuť pomer 50 : 50 do roku 2050, a to najmä cez podporu koľajovej dopravy. Čoraz využívanejším spôsobom udržateľnej mobility je aj cyklodoprava. V kraji postupne budujeme sieť cyklotrás, ktoré slúžia obyvateľom kraja na relax a šport, ale aj ako možnosť dopravy do zamestnania či do školy.
Vzdelávanie označujete za ďalšiu prioritnú oblasť. Župa je zriaďovateľom 54 škôl, prevažne odborného zamerania. Aký je záujem o tieto školy a aké novinky v strednom odbornom školstve pripravujete?
Remeslo má zlaté dno a dopyt po absolventoch stredného odborného školstva je veľmi veľký. Za posledných tridsať rokov bolo stredné odborné školstvo v kraji na vedľajšej koľaji. Aj preto chýbajú napríklad strojní mechanici, technológovia kozmetiky a chemických liečiv, agropotravinári, ale aj informatici či grafickí dizajnéri. Do vzdelávania našich detí musíme investovať. V opačnom prípade nebude mať kto vykonávať odborné a remeselné práce. A, samozrejme, utrpí aj schopnosť Slovenska konkurovať okolitým štátom. Preto sme sa rozhodli investovať do našich škôl a spraviť ich modernejšie a atraktívnejšie. Tieto kroky prinášajú prvé ovocie a záujem o župné odborné školy výrazne rastie. Ako si to predstavujeme v praxi, môžete vidieť na strednej odbornej škole gastronómie a hotelových služieb a Spojenej škole v Ivanke pri Dunaji. Tento projekt je už vo výstavbe.
Bratislavský samosprávny kraj ako jeden z prvých na Slovensku začal s deinštitucionalizáciou zariadení sociálnych služieb. Čo si máme pod tým pojmom predstaviť?
Je to mimoriadne ambiciózny projekt, vďaka ktorému sa zariadenia sociálnych služieb zmenia na zariadenia rodinného typu. Pre klientov to bude znamenať viac súkromia a osobného priestoru, ale aj kvalitnejší život v menších komunitách. Je preukázané, že rodinné prostredie je z hľadiska aktivizácie klienta zariadenia najvhodnejšie. Projekt prináša zmenu v princípoch poskytovania starostlivosti. Odborná sociálna služba bude k dispozícii v prostredí s domáckym charakterom. Klienti sa budú sami rozhodovať, na akých aktivitách komunity sa zúčastnia, alebo budú autormi komunitných aktivít. Je to síce finančne a personálne náročné, ale v tomto procese plánujeme pokračovať aj v súvislosti s ďalšími župnými zariadeniami.
To znie ako veľmi vzdialená vízia. Kedy sa to začne realizovať?
Už reálne staviame. Prvé objekty uvedieme do prevádzky na budúci rok.
V poslednej dobe rezonuje téma očkovania. Župa prevádzkuje veľkokapacitné očkovacie centrum, cez ktoré prešlo už vyše 200-tisíc ľudí. Ako vlastne vznikla myšlienka, že takýto obrovský projekt bude realizovať župa?
Bolo to pre nás úplne logické a samozrejmé rozhodnutie. Štát je na takéto projekty príliš ďaleko od regiónov a malé obce na to zase nemajú kapacitu. Povedali sme si, že chceme urobiť naozaj špičkový projekt. Očkovacie centrum v Národnom futbalovom štadióne je absolútne bezkonkurenčné čo sa týka kvality, kapacity i vybavenia. Dostávame samé pozitívne ohlasy od obyvateľov, čo ma veľmi teší. Príprava bola mimoriadne náročná, ale som hrdý na župný tím, že sme túto odvážnu myšlienku dokázali dotiahnuť do realizácie.
Ľudia vás poznajú predovšetkým ako župana Bratislavského samosprávneho kraja, máte však veľa skúseností aj zo súkromnej sféry a z vlastného podnikania. Využívate ich aj na úrade kraja?
Skúsenosti zo súkromnej sféry považujem za nenahraditeľné. Som presvedčený, že by mali byť povinnou výbavou každého politika. Nič nemôže človeka naučiť väčšej zodpovednosti ako podnikanie. Zodpovednosťou totiž už nie je len vaše živobytie, ale predovšetkým zabezpečenie zamestnancov a ich každomesačných výplat, ako aj ich motivácia. Práca vo veľkej firme overí manažérske zručnosti v praxi a zdokonalí jemné umenie riadenia ľudí.
Čo vás nakoniec viedlo k rozhodnutiu zameniť súkromnú sféru za verejnú?
Bol to najmä záujem pozitívne ovplyvňovať veci verejné a pričiniť sa o lepšie životné podmienky pre ľudí v Bratislave a okolí.
Ako vyzerá bežný deň župana?
Začínam športom. Nedávno som si obstaral spinningový bicykel a každé ráno pol hodiny šliapem do pedálov. Nuž a potom sa začína klasický kolotoč stretnutí. Sú to interné porady aj stretnutia s ľuďmi mimo úradu. Pravidelne rokuje župné zastupiteľstvo, komisie, Rada partnerstva a na európskej úrovni Výbor regiónov. Aj keď mám rád moderné technológie, priznám sa, že počas pandémie mi chýbali osobné stretnutia. To sa našťastie mení. Počas dňa sa nevyhnem ani byrokracii, teda papierovaniu a podpisovaniu a odpisovaniu na e-maily. Stretnutia mám ešte aj večer, ale snažím sa skončiť do ôsmej, aby ostal ešte priestor na blízkych.
Aké máte plány na leto? Kde najradšej získavate novú energiu?
Milujem prírodu a športovanie v nej. Každoročne absolvujem so svojím synom letný tábor otcov a detí Matýsek uprostred prírody na Gemeri. Inak to nebude ani tento rok.
Mnohí vás poznajú ako vášnivého čitateľa. Aký žáner literatúry máte najradšej? Máte aj svoju najobľúbenejšiu knihu?
Postupne som sa prelúskal všetkými knihami Milana Kunderu, ktorý je svetovo najúspešnejším a najprekladanejším autorom českého pôvodu. Chystám sa prečítať knihu Atlas Shrugged americkej spisovateľky ruského pôvodu Ayn Rand, zakladateľky filozofického systému objektivizmu. Je to asi tisíc strán ťažkého textu. Na úplný oddych si otvorím knihu Johna Grishama alebo Toma Clancyho.
Nájdete si pri vašom pracovnom nasadení aj čas na oddych? Čo ďalšie okrem čítania najčastejšie robíte vo voľnom čase?
Voľné chvíle najradšej trávim v prírode so synom Jurkom. Mám rád turistiku, tenis, golf či vodáctvo. Nemusíme ani chodiť ďaleko, pretože toto všetko ponúka Bratislavský kraj.
