Aj Bratislavský kraj podporuje iniciatívu, ktorej cieľom je zlepšenie podmienok verejného obstarávania.
Novela zákona o verejnom obstarávaní prináša pozitívne zmeny. Medzi nimi aj efektívnejšie a rýchlejšie čerpanie eurofondov. Zákon má však nadobudnúť účinnosť až 1. marca 2022. Projekty, ktorým by tieto zmeny najviac uľahčili situáciu, tak zostávajú naďalej ohrozené. Pomôcť môže parlament posunutím účinnosti novely alebo jej vybraných častí na september 2021.
Aktuálny zákon o verejnom obstarávaní kladie v praxi dôraz na prísne dodržiavanie byrokratického procesu verejného obstarávania, menej na pomer hodnoty obstarávaného tovaru či služby za vynaložené peniaze a s tým súvisiaci celkový prínos projektu, tak ako je to bežné v EÚ. To je aj jednou z hlavných príčin, prečo má Slovenská republika po Španielsku druhé najpomalšie čerpanie eurofondov v EÚ.
Problémy, ktoré brzdia vedu
Slovenskí inovátori, vedci zo Slovenskej akadémie vied, predstavitelia niektorých univerzít a zástupcovia miest a samosprávnych krajov sa minulý týždeň zišli na spoločnom online fóre, aby pomenovali problémy, s ktorými sa stretávajú pri realizácii eurofondových projektov. Zhodli sa, že ich brzdia procesy spojené s verejným obstarávaním. Sú prehnane byrokratické a trvajú príliš dlho. Karol Fröhlich z Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV tvrdí, že by pomohlo, ak by mali veda a výskum špeciálny zjednodušený režim verejného obstarávania.
Ocenené inovatívne projekty budú meškať
Riziká vyplývajúce z verejného obstarávania ohrozujú aj projekty slovenských inovátorov, ktorých Európska komisia ocenila pečaťou výnimočnosti „Seal of Excelence“. Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo v máji 2021 výzvu na ich financovanie s prísľubom rýchleho vyhodnotenia výzvy do dvoch mesiacov. Zástupcovia viacerých firiem však avizujú, že projekty začnú realizovať až po tom, ako nadobudne účinnosť novela zákona o verejnom obstarávaní. Znamená to odklad rozbehu projektov a tým aj čerpania eurofondov o takmer pol roka. Skupina inovatívnych firiem už dlhodobo vládu upozorňuje, že aktuálny zákon o verejnom obstarávaní ich okrem iného znevýhodňuje voči zahraničnej konkurencii.
Prínos aj pre ďalšie projekty
Jana Péliová, prorektorka pre riadenie akademických projektov Ekonomickej univerzity v Bratislave sa domnieva, že viacerí príjemcovia grantov sa rozhodnú počkať s realizáciou projektov až dovtedy, kým novela nadobudne účinnosť. Tým sa podľa nej môže zbytočne pozdržať veľký objem eurofondových prostriedkov. Môže to mať negatívny vplyv aj na obslužné sektory, zamestnanosť, spotrebu a výrobu. „Vzhľadom na prepad ekonomiky spôsobený pandémiou, považujem za nerozumné čakať s reformami, akou je novela zákona o verejnom obstarávaní.“
Dynamika vývoja cien sa nerieši
Pre Barboru Lukáčovú, riaditeľku Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja však novela zákona o verejnom obstarávaní predstavuje iba kozmetickú zmenu. „Pre nás sa v zákone nezmenilo nič, iba sa zvýšili limity na obstarávanie, procesy zostali. Stále to bude len o najnižšej cene,“ hodnotí. A práve kvalitu vysúťažených tovarov a služieb považuje B. Lukáčová pri verejnom obstarávaní za obrovský problém, ktorý sa v novele doposiaľ nepodarilo vyriešiť. „Z pohľadu verejného obstarávania nie sme spokojní s kvalitou toho, čo nám vychádza z verejného obstarávania. My dostávame podhodnotenú cenu s nesprávnou kvalitou. To si verejnou súťažou určite neobjednávame. Novela sa touto hlavnou premisou zatiaľ nezaoberá,“ hovorí. Rovnako sa v nej neberie do úvahy dynamika cien. V súvislosti s nedostatkom čipov na globálnych trhoch nevie BSK v súčasnosti objednať počítače. Problém s nedostatkom materiálov a strojov vidí aj v stavebníctve. „Niektoré komodity sa pre nás vplyvom koronakrízy stali neuveriteľným spôsobom nedostupné – či už vo vzťahu k cene, kde vidíme v niektorých prípadoch nárast aj o stosedemdesiat percent alebo aj k výrobe.“
Audity trestajú
Barbora Lukáčová vymenúva aj ďalšie výzvy, na ktorých sa s ostatnými účastníkmi fóra k problematike verejného obstarávania v praxi zhoduje: „Máme problém s následnými auditmi a vymožiteľnosťou práva.“ Po rokoch od skončenia projektu im audítorka oznámila, že porušili zákon o verejnom obstarávaní, napriek súhlasnému rozhodnutiu Rady Úradu pre verejné obstarávanie. „Audit za to vyrubil korekciu riadiacemu orgánu.“
VÝZVA PREMIÉROVI, PREDSEDOVI PARLAMENTU A ĎALŠÍM ZAINTERESOVANÝM PREDSTAVITEĽOM VEREJNEJ MOCI NA SLOVENSKU
Novela zákona o verejnom obstarávaní prináša zjednodušenie verejného obstarávania pre vedecko-výskumné projekty v súkromnej sfére. Pre univerzity, SAV, mestá a samosprávne kraje však predstavuje len mierne zjednodušenie náročných procesov verejného obstarávania, ktoré kladie dôraz na najnižšiu cenu zákazky. To brzdí zavádzanie inovácii do riešenia spoločenských problémov a do aktivít verejných inštitúcií.
Vyzývame preto premiéra Eduarda Hegera, predsedu parlamentu Borisa Kollára, vicepremiéra Štefana Hollého, riaditeľa ÚVO Miroslava Hliváka, poslancov a ďalších zainteresovaných, aby sa začali zaoberať verejným obstarávaním, ktoré prináša kvalitu za rozumnú cenu, tak, ako je to bežné vo väčšine vyspelých krajín.
Je nevyhnutné, aby pripravovaná novela zákona o verejnom obstarávaní bola čo najskôr účinná. Zároveň ju však treba vnímať ako prvú etapu zlepšovania podmienok verejného obstarávania a to pre všetky subjekty. S ďalšími úpravami zákona netreba čakať.
Kľúčovou oblasťou, ktorá vyžaduje urýchlenú zmenu zákona o VO, je definícia pojmu hospodárnosť. „Hospodárnosť sa nerovná cena. Hospodárnosť obstarávania to je nákup najkvalitnejšieho produktu v danom čase za daných okolností,“ upozorňuje Barbora Lukáčová z Bratislavského samosprávneho kraja. V ďalšej fáze zmien zákona o verejnom obstarávaní považujeme túto oblasť za absolútne kľúčovú preto, aby boli verejné zdroje využívané čo najefektívnejšie. Cieľom je, aby sa podporili aktivity s pridanou hodnotou pre všetkých obyvateľov, zavádzanie inovácií do všetkých oblastí spoločnosti a udržateľný rozvoj Slovenska.
Pripravovaná novela zákona o VO kladie naďalej verejným inštitúciám povinnosť obstarávať v premisách najnižšej ceny. V praxi to znamená, že nemajú potrebný priestor financovať z verejných zdrojov inovatívne, či vedecko-výskumné projekty a nedokážu držať krok so súkromnou sférou. Prax pritom ukazuje, že mnohé inovácie sa do života dostávajú len vďaka podpore verejných inštitúcii, ktoré môžu na seba prevziať väčšie riziko, ako súkromné inštitúcie. Bez takejto spolupráce však mnohé dobré a inovatívne myšlienky nebudú nikdy zrealizované. Rozumné podmienky verejného obstarávania by preto mali platiť v celom ekosystéme. Tak sa bude dať najlepšie spolupracovať. Zástupcovia súkromnej sféry považujú za nesmierne dôležité, aby sa verejné obstarávanie pre nové programové obdobie eurofondov nastavilo tak, ako je potrebné pre všetky subjekty.
Verejné obstarávanie by týmto prestalo byť brzdou a stalo by sa akcelerátorom moderného a udržateľného rozvoja našej krajiny. Stratili sme už veľa príležitostí.
Zo samospráv výzvu podporujú Bratislavský a Trnavský samosprávny kraj.
