Vo veku 69 rokov zomrel slovenský spevák a skladateľ žijúci v Prahe, moderátor hudobných podujatí, tvorca, ale aj propagátor hudby doma a v zahraničí Miroslav „Meky“ Žbirka.
„Správy o mojej smrti sú pravdivé, to by povedal Meky, keby žil,“ píše sa na sociálnych sieťach speváka, ktorého zvykli volať jednoducho Meky alebo aj slovenský Paul McCartney.
Žbirka bol legendou slovenskej hudobnej scény, viacnásobný Slávik a víťaz ankety Spevák roka na Slovensku, od roku 2006 člen Siene slávy na Slovensku, hudobník, ktorého albumy vydávané od polovice 80. rokov dosahovali niekoľkostotisícové náklady. Absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí.
„Mohol sa písať nejaký rok 1984 keď ma mamina zobrala na vôbec prvý koncert v mojom živote. Bolo to ešte predtým, ako som začal chodiť na všetky koncerty Banketu, ktoré sa konali v širokom okolí. Koncert bol v kulturáku v Karlovke (myslím, že neskôr tzv. Kamel) a kapela sa volala Limit. Na pódiu pred nami boli Laco Lučenič (istota), Duško Hájek na bicích (istota), Martin Karvaš (myslím) a drobný okuliarnatý chlapík Miro Žbirka. Vybavuje sa mi to, akoby to bolo minulý týždeň. Miro Žbirka, sprevádzal si ma svojim nosovým hlasom, humorom, bratislavským prízvukom a na vtedajšiu dobu šokujúco native angličtinou celú moju pubertu a ďalších 30 rokov života. Vždy si sa hrdo hlásil k Slovensku a tvoril si skvelú hudbu. Budeš nám všetkým strašne chýbať. Odpočívaj v pokoji,“ spomína bratislavský župan Juraj Droba.
Zblízka
Je len málo tak nedobrodružných vecí, ako heslo v encyklopédii. Zo života vraj vyťahuje to najdôležitějšie. Zároveň z neho osekává to najzaujímavejšie – detaily a drobnosti, ktoré ho tvoria oveľa viac, než veľké činy. Na internete si o Miroslavovi Žbirkovi väčšinou prečítate, že mu hovorili Meky, že sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave anglickej matke Ruth Gale a slovenskému otcovi Šimonovi Žbirkovi a že mal starších bratov Jasona a Tonyho. A aj to, že často skladá a spieva piesne v oboch jazykoch svojich rodičov.
Fakty sú jasné.
Miro Žbirka začínal v popmusic ako člen skupiny Modus. V roku 1977 získal spolu s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev. V období 1976 – 1980 nahral s touto skupinou dnes už klasické hity Dievčatá, Drahá, Zažni a ďalšie. V roku 1981 založil s Lacom Lučeničom skupinu Limit a vydal sa na sólovú dráhu. Prvý sólový album dostal názov Doktor Sen. V roku 1982 sa Miro, ako prvý interpret zo Slovenska, stal československým Zlatým slávikom a v tom istom období zvíťazil na medzinárodnom festivale v rakúskom Villachu s pesničkou Love Song (V slepých uličkách), kde získal aj cenu radia O3.
Nasledovala ďalšia zlatá Bratislavská lýra za pieseň Nechodí a ponuka nemeckých producentov na spoluprácu s firmou RCA. V tejto gramofirme vyšli 2 LP a niekoľko singlov. Za obdobie svojej činnosti absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí, zahral si v muzikáli Neberte nám princeznú a nahral mnoho autorských albumov. Po dvadsiatich rokoch si Miro viackrát zopakoval víťazstvo v ankete Zlatý slávik, tentoraz na Slovensku a absolvoval viacero koncertných turné vrátane zatiaľ posledného so symfonickým orchestrom. Niekoľkokrát sa stal Osobnosťou televíznej obrazovky (cena OTO). Za album Empatia z roku 2009 bol nominovaný na album roka českých hudobných cien Anděl.
Velký zlom v jeho kariére znamenal rok 2015, keď v legendárnom londýnskom štúdiu Abbey Road nahral dvojjazyčný album Miro. Spolupráca s anglickým producentom Robom Cassom prerástla do priateľstva. A s tímom muzikantov, ktorí majú bohaté skúseností z kapiel Paula McCartneyho a ďalších hviezd svetovej populárnej hudby na rovnakom mieste nahral v roku 2018 aj Double Album. Poetickými anglickými textami do skladieb opäť prispel uznávaný básnik a textár Pete Brown známy tvorbou pre skupinu Cream. Album ozdobil aj umelecký obal od výtvarníčky Míly Fürstovej, ktorá sa preslávila svojimi grafikami a spoluprácou so skupinou Coldplay.
Z prvého manželstva mal dcéru Denisu. V roku 1988 sa druhýkrát oženil s Češkou Katkou a spolu mali dcéru Lindu a syna Davida.
To sú fakty.
Ale strohý výpočet úspechov a ocenení ani zďaleka neobsiahne všetky zákruty pútavého života Mekyho Žbirku, ktorý je príbehom večného gentlemana, ktorému učarovala hudba ešte skôr, než sa naučil čítať. Svoje prvé skúsenosti a lokálne úspechy Meky Žbirka získaval za hranicami, dávno predtým, než sa mu podarilo presláviť sa vo vtedajšom Československu. O svojej hudobnej ceste, životných osudoch a nevšednom úspechu dokáže rozprávať veľmi sugestívne. A pritom nenápadne poodkryje aj zákulisie, či doteraz neznámé súvislosti vývoja československého popu.
Na pražskom Chodníku slávy, FOTO: zbirka.cz 
S ďalšou legendou – Marikou Gombitovou, FOTO: zbirka.cz
Život Mekyho Žbirku, neskrátený len na encyklopedické heslo, je podrobne opísaný v knihe Zblízka, ktorú v roku 2016 napísal hudobný publicista Honza Vedral. Je to jeden z najúžasnejších príbehov československej populárnej hudby. Pretože každý album a všetky skladby, ktoré Meky Žbirka napísal a nahral, majú svoje príbehy, ktoré spolu dotvárajú jeho veľký životný príbeh.
Ocenenia
- Zlatá Bratislavská Lýra 1977 – Modus – pesnička Úsmev
- Strieborná Bratislavská Lýra 1982 – Atlantída
- Zlatá Bratislavská Lýra 1983 – Nechodí
- Villach 1982 – hlavná cena festivalu a cena Radia Ö3 – Love Song
- Zlatý slavík 1982
- Strieborný slavík 1983
- Bronzový slavík 1984
- OTO (osobnosť televíznej obrazovky) – 2001, 2002, 2003, 2004, 2005
- Bronzový Slávik – 1998, 2008, 2010
- Strieborný Slávik – 2003, 2006, 2009
- Zlatý Slávik – 2002, 2003, 2004, 2005
- Radioslávik – 2002
- Aurel – 2004, 2006, sieň slávy 2007
Zdroj: zbirka.cz, Foto: TASR
