Ako rozoznať koronavírus od chrípky?

108321

Aký je rozdiel medzi koronavírusom a chrípkou? Čo sa o tomto víruse zatiaľ vie a čo nie? Aké sú predpokladané scenáre vývoja situácie? Vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied zosumarizovali všetky známe fakty o novom víruse.

SARS-CoV-2 vs. chrípka

  • SARS-CoV-2 je koronavírus, ktorého genetická informácia je uložená v jednej molekule RNA, ktorej variabilita zatiaľ nie je dostatočne preskúmaná.
  • Vírusy chrípky patria do čeľade ortomyxovírusov a majú genetickú informáciu uloženú v ôsmich molekulách RNA, ktorých genetická zámena pri koinfekciách a vysoká mutačná schopnosť spôsobujú ich vysokú variabilitu.
  • Ochorenia COVID-19 a chrípka majú podobné symptómy.
  • Chrípka má sezónny charakter, čo pravdepodobne neplatí pre COVID-19.
  • Vírusy spôsobujúce COVID-19 a chrípkové ochorenia sa prenášajú podobným spôsobom.
  • Vakcína proti COVID-19 nie je zatiaľ dostupná, ale chrípke je možné efektívne predchádzať vakcináciou (sezónna očkovacia látka je dostupná a účinná, napriek tomu ju využíva iba malé percento ľudí).
  • Doposiaľ (t. j. za 10 týždňov od prepuknutia) je na celom svete evidovaných takmer 110-tisíc prípadov COVID-19, z toho vyše 3,8-tisíc smrteľných (9. 3. 2020 o 10.00 h. stredoeurópskeho času).
  • Ročne je na celom svete evidovaných okolo jednej miliardy prípadov chrípky, z toho 300- až 650-tisíc smrteľných.
  • V oboch prípadoch je ťažký priebeh ochorenia asociovaný s oslabenou imunitou a/alebo pridruženými chorobami, v prípade COVID-19 je ťažký priebeh pozorovaný najmä u starších ľudí.
  • Z hľadiska podielu smrteľných prípadov sa COVID-19 javí byť aspoň 10-krát nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka.
  • Voči obom infekciám sú účinné podobné preventívne hygienické a karanténne opatrenia. Je dôležité ich dodržiavať.

Aktuálne informácie o SARS-CoV-2

  • Koronavírus SARS-CoV-2 (vírus ťažkého akútneho respiračného syndrómu) vyvoláva ochorenie COVID-19 (Coronavirus disease 2019).
  • Patrí do skupiny b-koronavírusov, ktoré sú bežne rozšírené v ľudskej populácii a spôsobujú ochorenia dýchacích ciest, tráviaceho traktu, pečene a nervového systému.
  • SARS-CoV-2 je v poradí siedmym identifikovaným koronavírusom, ktorý infikuje človeka.
  • Obsahuje RNA genóm a vykazuje 70 % genetickú podobnosť so SARS-CoV-1 vírusom, ktorý bol príčinou epidémie v roku 2002.
  • Genetická informácia SARS-CoV-2 je na 96 % identická s genetickou informáciou koronavírusov netopierov, ktoré sa považujú za pôvodný zdroj infekcie, pričom infekcia sa pravdepodobne preniesla na človeka prostredníctvom iných drobných cicavcov, ktoré sú v Číne predávané na trhoch so živými zvieratami.
  • Zatiaľ nie je známe, aká silná a trvalá je protilátková odpoveď voči vírusu. Nie je známe ani to, do akej miery protilátky ochraňujú človeka voči opakovanej infekcii.
  • Priemerný počet nových infekcií SARS-CoV-2 získaných od jednej infikovanej osoby v nedotknutej populácii, teda tzv. základné reprodukčné číslo, sa podľa viacerých štúdií pohybuje v rozmedzí 1,4 – 3,8 (pokles tohto čísla pod hodnotu 1 naznačuje, že šírenie vírusu sa dostáva pod kontrolu).
  • Na neživých predmetoch môže vírus pretrvávať niekoľko dní, ale dezinfekcia bežnými prostriedkami na báze peroxidu alebo alkoholu účinne odstráni vírus do 1 minúty.
  • SARS-CoV-2 vírus sa prenáša z človeka na človeka pomocou aerosolových kvapôčok pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní a tiež aj kontaminovanými rukami.
  • Riziko prenosu je úmerné intenzite symptómov infikovanej osoby a dá sa znížiť dodržiavaním osobného odstupu so vzdialenosťou viac ako 1 meter.
  • Zdrojom infekcie môžu byť aj infikované osoby bez príznakov.
  • Podľa dostupných údajov je priemerná inkubačná doba vírusu do nástupu symptómov 6,4 dňa, s rozsahom prevažne od 2,1 do 11,1 dňa a s maximom 14 dní.
  • Najčastejšie bežné prejavy ochorenia sú horúčka (takmer vždy), kašeľ, slabosť a únava.
  • Najčastejšie komplikácie vedúce k vážnym prejavom ochorenia sú akútny respiračný syndróm (dýchavičnosť), zápal a zlyhávanie pľúc, septický šok, poškodenia obličiek, poškodenia srdca, sekundárne bakteriálne a plesňové infekcie i multiorgánové zlyhanie.
  • Mechanizmus vzniku závažných prejavov infekcie zatiaľ nie je úplne objasnený. Predpokladá sa, že súvisí s veľkým množstvom vírusu a zvýšenou produkciou zápalových látok v organizme.
  • Aktuálna priemerná úmrtnosť je 2,3 % (3,6 % vo vekovej skupine 60 – 69 rokov, 8 % vo vekovej skupine 70 – 79 rokov a 14,8 % vo vekovej skupine nad 80 rokov).
  • 80 % prípadov infikovaných osôb má miernu formu ochorenia.
  • V súčasnosti neexistuje žiadna overená vakcína proti koronavírusom vrátane SARS-CoV-2, jej vývoj a testovanie bude trvať najmenej niekoľko mesiacov.
  • Zatiaľ nie je k dispozícii špecifická antivírusová terapia, testujú sa antivírusové lieky používané voči infekciám spôsobeným inými RNA vírusmi.

Najväčšie nebezpečenstvo SARS-CoV-2 spočíva v jeho rýchlom a nenápadnom šírení. Pri masívnom náraste počtu prípadov vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť môže dôjsť k zahlteniu zdravotníckych systémov. Najdôležitejšie sú preto izolačné a karanténne opatrenia, ktoré majú za cieľ šírenie vírusu čo najviac spomaliť, a tak získať čas na lepšie zvládnutie situácie.