Každá firma, ale aj každý úrad potrebuje svoj plán. Ak plán nemáme, často vzniká chaos, peniaze míňame nehospodárne, infraštruktúra chátra, zhoršuje sa kvalita života, strácame konkurencieschopnosť. Možno ste už počuli skratku PHRSR – Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja. Znie to trochu úradnícky, ale v skutočnosti ide o strategický plán, ktorý ovplyvňuje každodenný život nás všetkých – od ciest, ktorými jazdíme do práce, cez školy, kam chodia naše deti, až po zdravotnú starostlivosť či životné prostredie v kraji. Takýto program má aj Bratislavský samosprávny kraj. Ako vznikol? Čo sa už podarilo a kde narážame na prekážky?
“Strategické plánovanie prináša konkrétne výsledky,” hovorí Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Najdôležitejším dokumentom, ktorý župa v rámci svojej kompetencie spracováva, je územný plán celého kraja. „Hneď za ním nasleduje Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHRSR), ktorý sa neobmedzuje len na kompetencie samotnej župy či vyššieho územného celku. Tento dokument sa zaoberá celkovým rozvojom, perspektívami a výzvami územia, v ktorom žijeme – teda Bratislavského kraja. Nejde len o oblasť sociálnych služieb, ktoré zriaďuje kraj, ale o širšiu sektorovú politiku, ktorá ovplyvňuje sociálnu oblasť v celom regióne,“ vysvetľuje Barbora Lukáčová v podcaste Bratislavskej župy.
Bratislavský kraj sa pri svojom rozvoji opiera o strategické plánovanie, vďaka čomu dosahuje konkrétne výsledky v oblasti dopravy, školstva, kultúry a sociálnych služieb.
Jednou z hlavných výziev, ktorej kraj čelil, bol nárast počtu obyvateľov. „Každoročne sa do kraja prisťahuje približne 10.000 ľudí. To spôsobuje enormný tlak na infraštruktúru a verejné služby,“ upozornila Lukáčová. Práve preto sa stratégia zamerala na vyvážený rozvoj a zlepšovanie kvality služieb. Podľa nej bolo dôležité správne identifikovať oblasti, kde je potrebné investovať. „V oblasti dopravy sme sa zamerali na rozvoj prestupných terminálov, modernizáciu železničných tratí a budovanie nových ciest. V školstve sme riešili nedostatok kapacít, podarilo sa nám vytvoriť 255 nových tried, čím sme výrazne zmiernili problém preplnenosti škôl,“ uviedla.
Pozrite si podcast s Barborou Lukáčovou
Veľkou témou uplynulých rokov bola aj kultúrna infraštruktúra. Bratislavský kraj investoval do obnovy viacerých historických objektov. „Revitalizovali sme kaštieľ v Modre, Divadlo Aréna, Bratislavské bábkové divadlo a synagógu v Senci. Nešlo len o opravu budov, ale aj o zabezpečenie kvalitných podmienok pre kultúrnu tvorbu,“ priblížila Lukáčová.
Sociálne služby zostávajú jednou z najväčších výziev. „Máme najvyšší index starnutia na Slovensku. To znamená, že čoraz viac obyvateľov bude potrebovať sociálnu starostlivosť. Preto sa zameriavame na deinštitucionalizáciu a rozvoj komunitných zariadení,“ doplnila.
Klimatická adaptácia, rozvoj sociálnych služieb a udržateľné hospodárstvo budú podľa Lukáčovej v nasledujúcich rokoch kľúčové. „Budeme sa snažiť vzdelávať verejnosť, zapájať mestá a obce do ekologických riešení a posilniť sociálne služby. Potrebujeme, aby sa na stratégii podieľali všetci aktéri – samosprávy, podnikatelia aj neziskový sektor. Bratislavský kraj tak ukazuje, že správne nastavená stratégia nie je len dokument na papieri, ale reálne ovplyvňuje život jeho obyvateľov,“ uzavrela.
