Tragická nehoda na Zochovej ulici vyvolala vášnivé diskusie o alkohole za volantom, ale aj o prekračovaní povolenej rýchlosti v mestách a obciach. Nakoľko je to systémový jav? Alebo je to je len náš dojem spôsobený zvýšeným záujmom bulvárnych médií? Aké sú dobré a funkčné riešenia?
Vypočujte si rozhovor o bezpečnosti na cestách s Michalom Halabicom, riaditeľom odboru dopravy Bratislavského samosprávneho kraja.
Áut v poslednej dobe pribúda a jazdia po Bratislave aj pokraji. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že pribúdajú nedisciplinovaní vodiči, ktorí nerešpektujú červenú na križovatkách parkujú kdekoľvek, nedodržiavajú rýchlosť. Je to iba môj osobný nejaký pocit, že vodiči jazdia horšie, alebo naozaj to mámepodložené aj nejakými dátami alebo štatistikami?
Dáta, ktoré sa týkajú porušovania predpisov, sú na Slovensku dosť chabé. Je to ale všeobecný jav nielen u nás na Slovensku. Spôsobené je to tým, že sa zvyšuje motorizácia a pribúdajú aj cyklisti, kolobežkári, ale aj chodci. Pretože systém života aký vedieme, zvyšuje mobilitu obyvateľstva. Medzi tým, dovolím si tvrdiť, je priamy súvis. Áno, nepozornosť je všadeprítomná, ale je to spôsobené hlavne stavom infraštruktúry.
Ako konkrétne?
Keď máme široké cesty, tak sa jazdí rýchlo. Môžeme mať značiek koľko chceme. A potom máme preznačkované celé Slovensko, ktoré sa aj tak nerešpektujú, lebo sú takpovediac, pre istotu. Potom to za následok, že ak je aj niekde dôležitá značka, ktorú treba naozaj dodržať, tak stáva sa, že vodiči to prehliadajú.
Dosť často sa vina za nehodovosť zvaľuje na nedisciplinovaných šoférov. Do akej miery je to spôsobené tým, že projektanti alebo dopravní inžinieri navrhli niečo nesprávne?
Je to spôsobené viacerými faktormi. Mnohé vyplývajú z infraštruktúry. V mestách a obciach máme postavené veľmi široké ulice a cesty, tak podvedome psychológia vodiča pracuje. Obrazne povedané, v intraviláne si myslí, že keď cesta vyzerá ako diaľnica, pretože je široká a rovná, nejakým spôsobom ho láka ísť rýchlejšie. Lebo ten vodič nemá čas stále sa pozerať len na tachometer vozidla. On musí vnímať aj okolie. Čo sa v meste okolo neho deje. Sledovať premávku – cyklistov, chodcov, pomalšie vozidlá a tak ďalej. No a to sú tie nebezpečné faktory, ktoré významným spôsobom prispievajú k dopravnej nehodovosti. Čiže zle postavená infraštruktúra.
Čím je to spôsobené, že sú cesty naprojektované nesprávne?
Takto boli v minulosti nastavené normy na projektovanie ciest, diaľnic aj miestnych komunikácií. Čiže z toho sa vychádzalo, to bola alfa omega. Akoby ústava pre projektantov. No a dnes to niektoré revidované normy odstraňujú, ale nie úplne. Ministerstvo dopravy robí v súčasnosti revíziu všetkých týchto noriem. Ako Bratislavský samosprávny kraj sme ich pripomienkovali, boli sme involvovaní v tom procese.
Ako to dopadlo?
Dali sme vyše 100 zásadných pripomienok. Snažili sme sa ich nastaviť tak, aká je zvyklosť v tých motoristicky vyspelých krajinách ako Rakúsko, Nemecko, Holandsko. Z Holandska si berieme príklad čo sa týka hlavne cyklistickej a pešej dopravy. V automobilovej doprave z Rakúska.
V čom konkrétne?
To je presne v tom systéme technických predpisov. Lebo v krajinách, ktoré som menoval, tam neexistujú normy na navrhovanie ciest. Lebo už to samotné si odporuje. Norma je nejaké opakované tradičné riešenie, ktoré môžeme použiť na výrobok. Lenže každá cesta je jedinečná. Čiže my zastávame názor, že navrhovanie ciest nemá byť v normách alebo technických predpisoch ministerstva dopravy. Proste treba nastaviť úplne inp paradigmu a filozofiu.
Moderuje: Michal Feik
