regionálne cesty v Bratislavskom kraji patria k najvyťaženejším na celom Slovensku, nakoľko po nich prejde až do 30 000 áut denne. Veľký problém spôsobuje tranzitná doprava aj v intravilánoch miest a obcí. Preto Bratislavský samosprávny kraj (BSK) začal s prípravou a výstavbou Malokarpatského obchvatu. Budovanie obchvatu Malokarpatska pozostáva zo 6 etáp. Po úplnom dokončení má nová cesta obísť Svätý Jur, Pezinok, Modru a Dubovú ako aj Slovenský Grob a Viničné.
Dôležitejším krokom ako samotná výstavba jednotlivých úsekov obchvatu je príprava nových územných plánov miest a obcí. Cieľom realizácie jednotlivých úsekov obchvatu nie je pripraviť živnú pôdu pre ďalší nekontrolovateľný rast, ale stabilizácia samotného územia. Z tohto dôvodu pri príprave dáva BSK rovnako veľký dôraz aj na zmeny v jednotlivých obciach nielen z pohľadu dopravnej a technickej infraštruktúry, ale aj z pohľadu budúcej dostupnosti služieb.
Po vydaní hodnotenia zo strany Ministerstva životného prostredia SR sa aktuálne začala spracovávať Správa o hodnotení v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Dokumentácia by mala byť hotová do 2. štvrťroka 2025 na základe požiadaviek určených v procese EIA.
„Obchvat prispeje k zmenšeniu kolón, zníženiu emisií a zlepší aj prepojenie nášho územia so susedným Trnavským krajom. Celkovo pozostáva z niekoľkých fáz. Prvú etapu o dĺžke 1,7 km sme motoristom odovzdali v októbri 2022. Spája diaľničnú križovatku Triblavina s cestou III/1059 v katastri obce Chorvátsky Grob. Práce pokračujú ďalej a to nevyhnutnými administratívnymi procesmi. Aktuálne pripravujeme ďalšie úseky, najbližšie k realizácii je obchvat Modry, pričom s výstavbou by sme mohli začať v roku 2026,“ priblížil predseda BSK Juraj Droba.
„Bratislavský samosprávny kraj už má pre tento úsek hotovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie. Preložka cesty II/502 začína východne od hranice zastavaného územia mesta Modra a vedie okolo areálu firmy Bohnenkamp, prechádza Procházkovým potokom, križuje preložku poľnej cesty a plánovanú cyklotrasu, stúpa a končí pri križovatke s Trnavskou cestou II/504. Realizáciou projektu sa významne zníži intenzita dopravy v centrálnej časti Modry, až o 75 %. Dokumentácia pre územné rozhodnutie (DÚR) bola spracovaná metodikou BIM, čo predstavuje dôležitý krok k digitalizácii procesov v príprave a realizácií stavieb pod gesciou BSK,“ doplnil Marek Horváth, vedúci oddelenia strategických projektov.
„BSK spolupracuje s mestom Modra aj na úpravách infraštruktúry v intraviláne s cieľom vytvorenia kvalitného verejného priestoru,“ uzavrel predseda BSK Juraj Droba.
