Bratislavský kraj je bohatý iba na papieri. Potrebuje viac európskych peňazí

7. decembra 2021

4127

Župan BSK Juraj Droba a primátor Bratislavy Matúš Vallo

Dopravné kolóny, nedostatok miest v škôlkach a školách, starnúca populácia, vysoký vek lekárov, ale aj zhoršujúca sa kvalita životného prostredia či vysoká energetická náročnosť. To sú len niektoré z alarmujúcich problémov, ktoré sužujú Bratislavský kraj. Zástupcovia 89 samospráv – župy, miest a obcí – sa zhodli na tom, že kraj potrebuje viac európskych peňazí. Apelujú na európske inštitúcie, aby schválili presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji.

„Územie Bratislavského samosprávneho kraja dlhodobo čelí závažným štrukturálnym a systémovým výzvam v doprave, životnom prostredí, vzdelávaní, sociálnej starostlivosti či zdravotníctve, ktoré nie je možné efektívne riešiť bez externých finančných zdrojov,“ vyhlásil Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja.

Každoročný priemerný nárast o 8000 nových obyvateľov kraja vytvára enormný tlak na základnú infraštruktúru, ktorá je významne kapacitne poddimenzovaná a kvôli obmedzeným možnostiam čerpania externých zdrojov trpí závažným modernizačným dlhom. Chýba napríklad 360 tried základných škôl a 2500 miest v materských školách. Až 95% zariadení sociálnych služieb je zriadených veľkokapacitnou formou a v niektorých častiach okresov Malacky a Senec je významne obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Zároveň je Bratislavský kraj najrýchlejšie starnúcim regiónom s najvyšším podielom všeobecných lekárov v dôchodkom veku v SR.

Do metropolitného regiónu denne cestuje alebo ním prechádza 140.000 ľudí z iných regiónov využívajúcich predovšetkým individuálnu automobilovú dopravu, ktorá tvorí podiel až 73 % na celkovej doprave kraja. Najfrekventovanejšie úseky ciest II. a III. triedy dosahujú intenzitu častí diaľnice D1 v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji – až 23 500 áut za deň. Emisie z automobilovej dopravy dnes predstavujú takmer 40 % z celkového objemu emisií tvorených automobilovou dopravou Slovenska. Táto záťaž ešte viac zvýrazňuje potrebu rozvoja verejnej osobnej dopravy – obzvlášť koľajovej, ako aj vybudovania mestských obchvatov.

Pozrite si videozáznam tlačovej konferencie

Bratislavský kraj čelí obrovským výzvam aj v oblasti ochrany životného prostredia. Spomedzi slovenských krajov je energeticky najnáročnejší a spotrebuje až štvrtinu celkovej energetickej spotreby SR. Produkuje druhé najväčšie množstvo komunálneho odpadu. Takmer 25 % všetkých obcí Bratislavského kraja nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, pričom na území kraja sa nachádza najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe – Žitný ostrov.

„Európska komisia už tretie programové obdobie vníma Bratislavský kraj ako tzv. viac rozvinutý región. Kritériá Európskej komisie však nezohľadňujú reálnu kvalitu života, nezarátavajú stovky tisíc ľudí, ktorí do hlavného mesta a regiónu dochádzajú alebo tu žijú bez trvalého pobytu. Pri klasifikácii regiónu sa počíta s priemernou paritou kúpnej sily pre celé Slovensko. Zjednodušene, predpokladá sa, že za rovnaké peniaze dokážeme nakúpiť rovnako veľa v Bratislave ako inde na Slovensku. V skutočnosti vieme, že náklady na život, najmä bývanie, sú v hlavnom meste a okolí násobne vyššie. Je teda jasné, že v tomto vzorci je chyba,“ vysvetlil primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Bratislava má získať férový podiel z eurofondov, ktorý odzrkadľuje skutočné pomery, problémy, kvalitu života a rozpočet nášho mesta. Nové eurofondy chceme využiť na projekty, ktoré budú prispievať k plneniu klimatických záväzkov Slovenska. Ide investície do udržateľnej verejnej dopravy, najmä modernizácií električkových tratí,“ dodal Vallo.

Župan Juraj Droba, bratislavský primátor Matúš Vallo, primátori, starostovia a zástupcovia mikroregiónov Bratislavského kraja

Posledné týždne prebiehajú v Bruseli intenzívne rokovania o partnerskej dohode. Predmetom rokovania je aj 10-percentná flexibilita, teda spôsob, ako dostať peniaze do Bratislavského kraja. „Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja v strategických oblastiach ako je doprava, životné prostredie, školstvo, zdravotníctvo, veda a výskum a sociálne služby. Bez nich nie je možné financovať ďalší rozvoj miest a obcí, nakoľko samosprávy nie sú schopné v rámci vlastných rozpočtov vyčleniť dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Podporujeme preto predsedu vlády Eduarda Hegera a podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú vo vyjednávaniach s Európskou komisiou a komisárskou Elisou Ferreire o 10-percentnom transfere a flexibilite pre BSK v novom programovom období,“ uzavrel Juraj Droba.

Primátor Matúš Vallo predstavil hlavné problémy Bratislavy, ktoré je potrebné financovať z eurofondov. Sú to napríklad električky, voda, kanalizácia či riešenie odpadov.

Zástupcovia samospráv v Bratislavskom samosprávnom kraji deklarujú jednotný postoj a apelujú na presunu 10% z vyčlenenej alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre SR na projekty realizované v Bratislavskom kraji vo vzťahu k riešeniu alarmujúcich problémov a potrieb na území Bratislavského kraja s celospoločenským dopadom pre celé Slovensko. Zároveň žiadajú aplikovanie 10% transferu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 10% transferu z Európskeho sociálneho fondu+ do Kohézneho fondu.

Veľkú väčšinu, až 85 percent zdrojov, musia totiž oprávnení žiadatelia použiť z PO 1 a PO 2 – v oblasti inovácií, smart riešení, vedy a výskumu a opatrení v udržateľnej mobilite a životnom prostredí. Avšak alarmujúce problémy sú aj v PO 3 a PO 4 – v oblasti školstva, sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Na riešenie týchto problémov nám tak zostáva iba 15 percent. Je teda zrejmé, že 15 percent z miliardy je viac ako 15 percent zo štvrť miliardy.

STIAHNITE SI Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja:

PHRSR BSK 2021-2027 – skrátená verzia Stiahnuť

Najväčšie výzvy a priority kraja

UDRŽATEĽNÁ MOBILITA

Podiel dopravy kraja je v pomere 73:27 v prospech individuálnej automobilovej dopravy voči verejnej osobnej doprave. Následkom sú neustále zápchy na vstupoch do Bratislavy.
Veľký tlak na existujúcu infraštruktúru Bratislavy, ako kľúčový dopravný uzol (situovaný na 3 TEN-T koridoroch) pre kraj a celé Slovensko – problém celoštátneho významu.
Nedostatočné množstvo (len 2,3%) autobusov mestskej a prímestskej verejnej dopravy využíva alternatívne palivá.
Doprava je najvýraznejším zdrojom znečistenia ovzdušia (emisie, prašnosť, hlučnosť). Viac ako 60% vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu.
Emisie z automobilovej dopravy v Bratislavskom kraji predstavujú takmer 40% z celkového počtu emisií tvorených automobilovou dopravou v celej SR.
Nedostatok mestských obchvatov s napojením na TEN-T koridory, zatiaľ čo najfrekventovanejšie úseky ciest II. a III. triedy dosahujú intenzitu častí D1 diaľnice v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji (až 23 500 áut za deň).
Nízka atraktivita verejnej osobnej dopravy spôsobená chýbajúcou infraštruktúrou a slabým prepojením jednotlivých druhov dopravy.
Kapacita najvyťaženejších železničných úsekov v kraji je saturovaná na viac ako 86%.
Nedostatočne rozvinutá sieť cyklotrás.
Vysoký počet denne dochádzajúcich cez / do Bratislavského kraja – min. 140 000 osôb.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ENERGETIKA

Ochrana vodných zdrojov s ohľadom na chýbajúcu verejnú kanalizačnú infraštruktúru v takmer 25% všetkých obcí kraja a na množstvo environmentálnych záťaží v súvislosti s najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe – Žitným ostrovom.
Vysoká produkcia komunálneho odpadu – 31% (druhá najvyššia v rámci krajov SR), nedostatočná miera recyklácie – 36% a končiaca sa životnosť skládok (druhá najnižšia v rámci SR) v Bratislavskom kraji.
Rastúca urbanizácia (80% populácie žijúcej v mestách) a vysoká hustota populácie (3-krát vyššia ako slovenský priemer) vytvárajú tlak na životné prostredie a spôsobujú zraniteľnosť obyvateľstva vo vzťahu k negatívnym dopadom klimatickej zmeny.
Bratislavský kraj je energeticky najnáročnejší kraj na Slovensku a spotrebuje až 25% z celkovej energetickej spotreby SR.
Vysoká koncentrácia verejných budov a ich energetická náročnosť, nízka miera využívania obnoviteľných zdrojov energie. 1/3 všetkých verejných bodov na SR je situovaná v Bratislave, z ktorých si 86% vyžaduje komplexnú renováciu za účelom zníženia spotreby energie a produkcie skleníkových plynov.
Významný modernizačný dlh verejného osvetlenia v Bratislave (verejné osvetlenie v Bratislave je 2-krát energicky náročnejšie ako verejné osvetlenie Viedne).

Bratislavské mikroregióny reprezentovali aj primátori a starostovia. Na snímke starosta Slovenské Grobu Štefan Gašparovič

REGIONÁLNE VZDELÁVANIE

Akútny nedostatok kapacít a vysoký modernizačný dlh materských škôl (potreba 2300 až 2500 nových miest pre deti vo veku 3-5 rokov).
Akútny nedostatok kapacít na základných školách (potreba viac ako 360 nových tried).
Najnižší podiel študentov na odbornom vzdelávaní a príprave – OVP – na Slovensku
(Bratislavský kraj 69%; Slovenský priemer 76%).
Nedostatočná a zastaraná základná infraštruktúra (príp. absencia) odborných učební, kuchýň, jedální, telocviční a knižníc.
Slabé prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. Iba 32% absolventov stredných škôl pracuje vo vyštudovanom odbore.
Nedostatočné prepájanie základných, stredných a vysokých škôl za účelom zabezpečenia kvalitného celoživotného vzdelávania.

ZDRAVOTNÍCTVO

Nedostatok a vysoký priemerný vek všeobecných lekárov a pediatrov – 30 % všeobecných lekárov poskytuje zdravotnú starostlivosť, aj napriek ich dôchodkovému veku (najvyšší podiel všeobecných lekárov v dôchodkovom veku spomedzi všetkých krajov v SR).
Nízka dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti v regióne.
Modernizačný dlh zdravotníckej infraštruktúry, ktorá poskytuje služby nielen pre pacientov v rámci kraja, ale aj pre pacientov z celého územia Slovenska.
Nerovnomerné pokrytie regiónu zdravotníckymi službami.

Starosta Rohožníka Peter Švaral predstavil projekty, ktoré sú pripravené pre Záhorie. Sú napríklad v oblasti sociálnych služieb.

SOCIÁLNE VECI

Rapídne starnúca populácia a vysoké percento migrácie z ostatných krajov Slovenska.
Nedostatočná kvalita poskytovaniasociálnych služieb vo veľkokapacitných zariadeniach – 95 % zariadení sociálnych služieb má kapacitu viac ako 40 miest.
Vysoký počet nízkopríjmových skupín obyvateľstva vo vzťahu k nedostupnosti bývania a služieb – najhoršia dostupnosť bývania v SR, 2. najvyššia zadlženosť v SR, 78,6 exekúcií na 1000 obyvateľov.
Vysoký počet obyvateľov ohrozených sociálnym vylúčením: ľudia bez domova – 19 % z počtu v SR; cudzinci – 33 % z počtu v SR; marginalizované rómske komunity, ľudia v kríze: obete domáceho násilia, ľudia s postihnutím, drogovo závislí, atd’.
Vysoký modernizačný dlh infraštruktúry sociálnych služieb.

UDRŽATEĽNÁ MOBILITA

Podiel dopravy kraja je v pomere 73:27 v prospech individuálnej automobilovej dopravy voči verejnej osobnej doprave. Následkom sú neustále zápchy na vstupoch do Bratislavy.
Veľký tlak na existujúcu infraštruktúru Bratislavy, ako kľúčový dopravný uzol (situovaný na 3 TEN-T koridoroch) pre kraj a celé Slovensko – problém celoštátneho významu.
Nedostatočné množstvo (len 2,3%) autobusov mestskej a prímestskej verejnej dopravy využíva alternatívne palivá.
Doprava je najvýraznejším zdrojom znečistenia ovzdušia (emisie, prašnosť, hlučnosť). Viac ako 60% vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu.
Emisie z automobilovej dopravy v Bratislavskom kraji predstavujú takmer 40% z celkového počtu emisií tvorených automobilovou dopravou v celej SR.
Nedostatok mestských obchvatov s napojením na TEN-T koridory, zatiaľ čo najfrekventovanejšie úseky ciest II. a III. triedy dosahujú intenzitu častí D1 diaľnice v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji (až 23 500 áut za deň).
Nízka atraktivita verejnej osobnej dopravy spôsobená chýbajúcou infraštruktúrou a slabým prepojením jednotlivých druhov dopravy.
Kapacita najvyťaženejších železničných úsekov v kraji je saturovaná na viac ako 86%.
Nedostatočne rozvinutá sieť cyklotrás.
Vysoký počet denne dochádzajúcich cez / do Bratislavského kraja – min. 140 000 osôb.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ENERGETIKA

Ochrana vodných zdrojov s ohľadom na chýbajúcu verejnú kanalizačnú infraštruktúru v takmer 25% všetkých obcí kraja a na množstvo environmentálnych záťaží v súvislosti s najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe – Žitným ostrovom.
Vysoká produkcia komunálneho odpadu – 31% (druhá najvyššia v rámci krajov SR), nedostatočná miera recyklácie – 36% a končiaca sa životnosť skládok (druhá najnižšia v rámci SR) v Bratislavskom kraji.
Rastúca urbanizácia (80% populácie žijúcej v mestách) a vysoká hustota populácie (3-krát vyššia ako slovenský priemer) vytvárajú tlak na životné prostredie a spôsobujú zraniteľnosť obyvateľstva vo vzťahu k negatívnym dopadom klimatickej zmeny.
Bratislavský kraj je energeticky najnáročnejší kraj na Slovensku a spotrebuje až 25% z celkovej energetickej spotreby SR.
Vysoká koncentrácia verejných budov a ich energetická náročnosť, nízka miera využívania obnoviteľných zdrojov energie. 1/3 všetkých verejných bodov na SR je situovaná v Bratislave, z ktorých si 86% vyžaduje komplexnú renováciu za účelom zníženia spotreby energie a produkcie skleníkových plynov.
Významný modernizačný dlh verejného osvetlenia v Bratislave (verejné osvetlenie v Bratislave je 2-krát energicky náročnejšie ako verejné osvetlenie Viedne).

REGIONÁLNE VZDELÁVANIE

Akútny nedostatok kapacít a vysoký modernizačný dlh materských škôl (potreba 2300 až 2500 nových miest pre deti vo veku 3-5 rokov).
Akútny nedostatok kapacít na základných školách (potreba viac ako 360 nových tried).
Najnižší podiel študentov na odbornom vzdelávaní a príprave – OVP – na Slovensku
(Bratislavský kraj 69%; Slovenský priemer 76%).
Nedostatočná a zastaraná základná infraštruktúra (príp. absencia) odborných učební, kuchýň, jedální, telocviční a knižníc.
Slabé prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. Iba 32% absolventov stredných škôl pracuje vo vyštudovanom odbore.
Nedostatočné prepájanie základných, stredných a vysokých škôl za účelom zabezpečenia kvalitného celoživotného vzdelávania.

ZDRAVOTNÍCTVO

Nedostatok a vysoký priemerný vek všeobecných lekárov a pediatrov – 30 % všeobecných lekárov poskytuje zdravotnú starostlivosť, aj napriek ich dôchodkovému veku (najvyšší podiel všeobecných lekárov v dôchodkovom veku spomedzi všetkých krajov v SR).
Nízka dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti v regióne.
Modernizačný dlh zdravotníckej infraštruktúry, ktorá poskytuje služby nielen pre pacientov v rámci kraja, ale aj pre pacientov z celého územia Slovenska.
Nerovnomerné pokrytie regiónu zdravotníckymi službami.

SOCIÁLNE VECI

Rapídne starnúca populácia a vysoké percento migrácie z ostatných krajov Slovenska.
Nedostatočná kvalita poskytovaniasociálnych služieb vo veľkokapacitných zariadeniach – 95 % zariadení sociálnych služieb má kapacitu viac ako 40 miest.
Vysoký počet nízkopríjmových skupín obyvateľstva vo vzťahu k nedostupnosti bývania a služieb – najhoršia dostupnosť bývania v SR, 2. najvyššia zadlženosť v SR, 78,6 exekúcií na 1000 obyvateľov.
Vysoký počet obyvateľov ohrozených sociálnym vylúčením: ľudia bez domova – 19 % z počtu v SR; cudzinci – 33 % z počtu v SR; marginalizované rómske komunity, ľudia v kríze: obete domáceho násilia, ľudia s postihnutím, drogovo závislí, atd’.
Vysoký modernizačný dlh infraštruktúry sociálnych služieb.