Počasie nám v tomto jesennom období dáva príležitosť spoznať miesta, ktoré si možno myslíme, že poznáme, no v inom šate a atmosfére. Vysoké horúčavy vystriedali hmlisté rána a slnečné dni, preto Vás pozývame na spoznanie Cesty Dr. Jozefa Ľudovíta Holubyho. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja.
Dr. Jozef Ľudovít Holuby (25.3.1836 – 15.6.1923) bol kňazom, historikom, archeológom, vedcom, spisovateľom a národopiscom. Predovšetkým bol však botanikom svetového rázu a patril k jedným z najlepších znalcov flóry. Mal blízky vzťah k ľuďom, zvykom, tradíciám a najmä k prírode, o čom svedčí to, že skoro celý svoj život prežil na dedine. Časť svojho života prežil v malokarpatských mestách Modra a Pezinok. Počas svojej práce si nielenže všímal a popisoval rastliny, ale aj okolitú prírodu a jej krásy ako faunu a geologické úkazy. Pezinský rodák, historik František Bokes o ňom napísal: „Od smrti Mateja Bela, historiografa kráľovstva uhorského a osvietenského polyhistora 18. storočia európskej úrovne, nemalo Slovensko vedeckého pracovníka dosahujúceho významu Belovho, až v J. Ľ. Holubym.“
1. zastávka – MODRA
V tomto bývalom slobodnom kráľovskom meste prežil Jozef Ľ. Holuby dva roky počas svojich štúdií na evanjelickom gymnáziu. Budova gymnázia, ktoré navštevoval, sa nachádza na Dolnej ulici. Rodičia ho ako 12-ročného poslali študovať do Modry z niekoľkých dôvodov. Jedným z týchto dôvodov bolo to, že tu študoval jeho starší brat Karol a neskôr aj mladší brat Gustáv. Druhým a tým dôležitejším dôvodom bola dobrá povesť tejto školy a taktiež jej dodržiavanie tradícií ako kultúrnych tak i cirkevných. Za štúrovských čias boli snahy urobiť z Modry centrum evanjelického školstva na Slovensku a J. M. Hurban v nadšení nazval Modru budúcimi slovenskými Aténami. Ako študent Holuby so svojimi rovesníkmi často podnikal vychádzky do hôr, chodievali z Modry cez Trlinok a Kučišdorf (dnešné Vinosady) do Pezinka. Holubymu a aj ostatným gymnazistom prischla prezývka „fizulári“ – určite preto, lebo často jedávali fazuľu. Holuby udržiaval priateľské vzťahy s niektorými obyvateľmi Modry aj po odchode na evanjelické lýceum v Bratislave. V Modre navštívil napríklad modranského študenta Pavla Roya. V januári 1856 sa v Modre zúčastnil pohrebu Ľudovíta Štúra.
2. zastávka – KRÁĽOVÁ
Pôvodne poddanská osada Modry je dnes modranskou mestskou časťou. Pri potulkách malokarpatskou krajinou sa sem zatúlal aj J. Ľ. Holuby. Videl tu tie najkrajšie drevené, vyrezávané piesty maľované prenádhernými ľudovými ornamentami. Tu sú jeho spomienky na túto scenériu: „Krátke piesty používajú ženičky na pranie šiat na potoku. Dlhými piestami zasa mangľujú menšie šatky, jednou rukou držiac piest za rúčku, druhou na konci tlačiac, a tak na válec omotanú šatku sem a tam po doske gúľajúc. Na Kráľovej by sa z nejedného nadaného šuhaja dal vychovať majster v maliarstve, rezbárstve a sochárstve, pretože zmysel pre krásu, vkus výborný a zručnosť znamenitú v rezbe a maľbe majú.“
3. zastávka – HARMÓNIA
Základy tohto letoviska a bývalých klimatických kúpeľov boli položené v roku 1885. O jej vybudovanie sa pričinil hlavne mešťanosta Pavel Boruta a lesný radca a správca lesného majetku Modry, Alexander Filípek. Modranské hory boli vďaka Filípkovi široko známe ako jedny z najkrajších a najudržiavanejších. Boli tu vybudované chodníky, lavičky a mostíky. Harmónia sa stala obľúbeným miestom na oddych a zábavu nielen Modranom a Kraľovanom, ale aj zámožným Viedenčanom. Prvá vila postavená pri okraji lesa nesie taktiež meno Harmónia. Na budove bývalého lesného úradu je umiestnená tabuľa venovaná Alexandrovi Filípkovi. Ľudia Harmóniu navštevovali aj kvôli jej liečivým účinkom. Chodili si sem liečiť migrény, psychickú vyčerpanosť, nespavosť, či choroby dýchacích ciest.
4. zastávka – ZÁMČISKO
Na mieste tejto archeologickej lokality pravdepodobne okolo roku 700 pred n. l. existovalo opevnené hradisko. Osídľovanie Slovanmi však začalo až v období Veľkej Moravy a predpokladá sa, že až v tomto období bolo Zámčisko dobudované a využívané. Podľa povesti mal hrad Červený Kameň pôvodne stáť práve na Zámčisku, avšak čo postavili počas dňa, v noci nejaká neznáma sila premiestnila na miesto, kde hrad Červený Kameň stojí teraz. To malo byť znamením, aby tam hrad nestavali.
5. zastávka – MEDVEDIA SKALA
Je to dominantný kremencový útvar, ktorý pokračuje rozsiahlou partiou skál. Pod týmito skalami sa nachádzajú sčasti zasypané šachty, ktoré mali slúžiť na ťažbu antimónu.
6. zastávka – PIESOK
Modranské letovisko vybudované Modranmi v 50-tych rokoch 19. storočia. Podľa Modranov je to „prekrásny ostrov v mori modranských lesov vzdialený od vyčerpávajúceho hluku sveta“. V roku 1933 bola na Piesku pri Modre slávnostne otvorená turistická chata pomenovaná po evanjelickom biskupovi Samuelovi Zochovi – Zochova chata. Samuel Zoch pôsobil ako kňaz v Modre, stál pri založení modranského sirotinca, založil v Modre turistický krúžok a v roku 1919 sa stal predsedom Klubu čs. turistov. Roku 1930 tu bola založená škola pre deti miestnych drevorubačov. Ich učiteľom bol Fraňo Kráľ. V tomto období tu žili aj nemeckí kolonisti, drevorubači, Modranmi prezývaní „huncokári“.
7. zastávka – PÁNSKY DOM
Na tomto mieste končí Panský chodník vychádzajúci z Modry. V tejto horárni na Piesku založila v roku 1881 skupina slovenských národovcov „Modranské meštianske kasíno“, ktorého prvým predsedom bol A. Filípek. Kasíno sa zameriavalo na kultúrne a spoločenské podujatia ako divadlo, spevokol, čítanie kníh a časopisov či majálesy, ale aj na vychádzky do modranských hôr. Augustové výlety na Panský dom mali charakter národných slávností. Cesta bola sprevádzaná spevom slovenských národných a ľudových piesní. Spolok vyhľadával a značkoval turistické cesty, vydal mapu Malých Karpát, začal budovať letovisko Harmónia a dal podnet na založenie „Modranského turistického spolku“.
8. zastávka – TISOVE SKALY, OBSERVATÓRIUM
Tento skalnatý útvar, ktorý je vyhlásený za prírodnú pamiatku sa vypína 480 m n.m. Raritou je, že tento útvar tvoria veľmi odolné kremence, pričom väčšina skalnatých útvarov v Malých Karpatoch je vápencového pôvodu. Mrazovým zvetrávaním rozpadnuté kremence tvoria pod skalnatými stenami skalnaté more. Názov je odvodený od stromu tis, ktorý je taktiež v tejto oblasti raritou. Tisove skaly sú jediným miestom v Malých Karpatoch, kde sa tis ujal. V blízkosti sa nachádza Astronomické a geofyzikálne observatórium Univerzity Komenského, v ktorom môžete nájsť najväčší, najstarší a po renovácii aj najmodernejší funkčný ďalekohľad na Slovensku.
9. zastávka – VÁPENKA
Tento malý lesný domček sa nachádza vo výške 590 m n.m. Modrania ho volajú aj Stratenka. Pre robotníkov, ktorí v tejto oblasti ťažili vápno, slúžil ako prístrešok a sklad náradia.
10. zastávka – VEĽKÁ HOMOLA (709 m n.m.)
V Modre nazývaný aj modranský Kugel. Podľa starej povesti uchvátil aj boha Odysea, keď prechádzal Uhorskom. Z jeho vrcholu obdivoval prenádhernú krajinu, avšak rajom pre jeho oči boli malokarpatské mestá Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra a aj Trnava. Na Veľkej Homole je v súčasnosti vybudovaná turistická rozhľadňa.
11. zastávka – TRAJA JAZDCI
Ďalší skalný útvar v blízkosti Veľkej Homole ovenčený povesťami. Jedna z nich rozpráva o tom ako tieto veľké kamene slúžili starým Slovanom ako oltáre a Ľudovít Štúr vraj na nich zhromaždil svojich študentov a rečnil im tu o sláve predkov.
12. zastávka – HOLUBYHO HERBÁR
Holuby všetok svoj voľný čas počas života v Pezinku venoval botanistike v pezinských horách a písaniu odborných floristických článkov. Už počas penzie začal zakladať svoj tretí herbár. Zameral sa na flóru pezinského okolia a zozbieral takmer 1200 druhov rastlín. Typickými črtami Holubyho práce bolo to, že rastliny nikdy neskúmal izolovane. Zisťoval, aký vzťah má k daným rastlinám ľud, ktoré z nich pozná, ktoré používa a aké sú s nimi spojené povery. Opísal používanie rastlín v ľudovom liečiteľstve a tiež ich magickú moc. A čo zistil v okolí Pezinka?
Rosa canina L. Šípová ruža – „Okolo Pezinka sa šípky zrelé pilne zbierajú. Keď je mnoho šípok v jeseni, nech sa seje mnoho žita, lebo sa budúceho leta dobre vydarí. Šípkový lekvár tu jedávajú od kašľu a šípkový ocot dávajú do polievky.“
Robinia Pseudacacia L. Biely agát – „Kvet v riedkom ceste na masle upražený ako maškrtu jedávajú. Ale aj od kašľu si ho dávajú.“
Fumaria officinalis L. Ocikávka. Gertrúdka – „Zelinu si dávajú devy na noc pod hlavu, aby sa im zjavil vo sne vyvolený. V Pezinku pijú zo zeliny čaj proti boleniu brucha.“
Matricaria Chamomilla L. Kamilky. Komindlec – „Všeobecne pri žalúdkových poruchách ako čaj sa užíva. Je divné, že fajčiari pri nedostatku tabaku fajčia aj rumančekové kvety.“
13. zastávka – ZUMBERG
V okolí tejto stredovekej baníckej osady sa ťažilo zlato. Bola založená nemeckými kolonistami v roku 1256 na pozemkoch svätojurských a pezinských grófov. V 15. storočí v Zubergskom chotári začala vznikať nová dedina Cajla. Zumberg pravdepodobne zanikol v husitských vojnách v druhej polovici 15. storočia. Z pôvodnej osady ostala zachovaná iba socha Krista Kráľa.
14. zastávka – KÚPELE
Na území dnešnej Nemocnice Filipa Pinella boli v roku 1777 postavené kúpele s liečivou železitou pramenitou vodou. Kúpeľná voda je močopudná, lieči vodnatieľku, kĺbové bolesti a reumu, ochrnutia, horúčky, či vyrážky. Zvykol sem chodievať aj J. Ľ. Holuby so svojimi priateľmi. Jedným z nich bol aj spisovateľ, pedagóg, hudobník a astronóm z Pezinka – Ján Zigmundík.
15. zastávka – PEZINOK
V roku 1909 sa Holuby po odchode z fary do penzie presťahoval k svojej dcére Božene, vydatej za pezinského evanjelického farára Júliusa Žarnovického. Žil tu až do svojej smrti v roku 1923. Je pochovaný na pezinskom cintoríne. Na dome, v ktorom Holuby žil a zomrel, je umiestnená pamätná tabuľa. Je po ňom pomenovaná aj ulica, na ktorej sa dom nachádza. Holuby upozorňoval európskych botanikov na významnú lokalitu Jurský Šúr so vzácnymi druhmi fauny a flóry. Okrem prírody sa Holuby zaujímal aj o kultúru a históriu samotného Pezinka. Často navštevoval mestský archív. Nezanevrel ani na národopisectvo a v tomto starobylom remeselníckom mestečku a stredisku vinohradníctva opísal život ľudí na trhoch či spôsob bývania.
Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
Zdroj: upravené podľa m.pezinok.sk
